Štát stojí pred ťažkou úlohou. Podniky počas krízy odoberali menej energie, čo vytvorilo dieru v príjmoch z poplatkov zhruba o 150 miliónov eur. A do toho má na krku sťažnosti distribučiek pre historický dlh, ktorý sa nakopil rokmi štedrých dotácií obnoviteľných zdrojov pri udržiavaní nízkych cien pre domácnosti. Bývalá vláda im totiž prisľúbila splatiť 180 miliónov už tento rok. A ako v HN odkázal šéf Stredoslovenskej distribučnej František Čupr, ak ich nedostanú, prídu na rad žaloby. Kabinet tak musí rýchlo vyriešiť, kto to všetko zaplatí.
Bývalý šéf regulačného úradu Ľubomír Jahnátek, počas ktorého pôsobenia došlo k nahromadeniu dlhov, chcel situáciu riešiť cez cenovú korekciu, teda zdražovanie. Jeho nástupca Andrej Juris však túto možnosť zásade odmietol. „Reflektovať to jednorazovo a do cien by spôsobilo dramatické zdraženie, čo je v súčasnej situácii absolútne neprípustné,“ vyjadril sa exkluzívne pre HN v prvom rozhovore od nástupu do funkcie. Podľa Jurisa by mal štát nájsť prostriedky z rozpočtu. To, že o podobnom riešení bola debata už aj s ministerstvom financií, potvrdili pre HN distribučky. Rezort situáciu nekomentoval.
Jozef Badida, analytik portálu energieprevas.sk zdôraznil, že v prvom rade musí mať štát riadne overenú a vyčíslenú výšku dlhu. „Spolufinancovaniu zo štátneho rozpočtu či z predaja emisných povoleniek sa pravdepodobne nevyhneme. A rovnako by štát mal znižovať aj náklady na strane podpory,“ dodal.
V energetike pôsobíte už dlhé roky. Čo vás viedlo k záujmu o post predsedu úradu?
Už keď som začínal v energetike pred 30 rokmi, jednou z mojich prvých aktivít bolo štúdium a analýza regulácie prirodzených monopolov. V tom čase som totiž pôsobil na Protimonopolnom úrade, v pracovnej skupine, ktorá sa zaoberala tým, ako prenastaviť reguláciu cien energií na Slovensku. Táto téma ma profesijne veľmi inšpirovala a ťahala sa so mnou takpovediac celú kariéru. Preto keď bolo v júni vyhlásené výberové konanie na post predsedu ÚRSO, prihlásil som sa, hoci s obavami. A teraz sme tu.
Váš post je dosť lukratívnou pozíciou v slovenskej energetike. Bývalí predsedovia boli však aj často kritizovaní, o ÚRSO sa dokonca hovorilo, že je „najväčšou slabinou slovenskej energetiky“. Ako túto reputáciu zmeniť?
Regulácia sieťových odvetví a cien energií, vodného či stočného je na Slovensku z môjho pohľadu veľmi politizovaná. Je to pochopiteľné, takto to funguje aj v zahraničí. U nás to však obzvlášť vidno pri oznamovaní cien. Politici sa ponáhľajú, často skôr, ako regulátor definitívne rozhodne, deklarovať, že ceny idú dolu. Na druhej strane, pokiaľ dôjde k zdražovaniu, regulátor je ten, kto musí prinášať zlé správy, ten, kto za to môže. Energie boli vždy vnímané mimoriadne politicky, preto to rezonuje. No ja to chcem zmeniť. Regulácia vo svojej podstate je silne odborná činnosť, dá sa to prirovnať napríklad k menovej politike Národnej banky, respektíve Centrálnej banky Európskej únie. Ich práca má dosah na naše aktivity, no sústredenie politikov na detaily ich pôsobenia nie je také výrazné. ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.