Pandémia ochorenia COVID-19 poznačila celú ekonomiku. Na rozdiel od úvodu roka, keď k poklesu hrubého domáceho produktu (HDP) prispel najmä čistý export, bol v druhom štvrťroku hlavným ťahúňom prepadu domáci dopyt.
Zhodli sa na tom ekonomickí analytici, ktorí tak reagovali na najnovšie zverejnené dáta Štatistického úradu.
"Pokles HDP išiel takmer výlučne na vrub klesajúceho domáceho dopytu, ktorý zaznamenal 12,1 percenta medziročný pokles a bol zodpovedný za viac ako 90 percent poklesu HDP," vyčíslil analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia Ľubomír Koršnák.
Obavy ovplyvnili investície
"Obavy firiem z vývoja ekonomiky u nás a v zahraničí viditeľne ovplyvnili hlavne investície," skonštatovala analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.
Jedným z kľúčových faktorov prispievajúcich k negatívnemu výsledku boli podľa nej fixné investície, ktoré klesli o 14,6 percenta medziročne.
Silný prepad fixných investícií bolo možné pozorovať najmä v automobilovom priemysle (v bežných cenách o 40 percent).
"Pokles investícií v čase poklesu ekonomickej aktivity neprekvapil a je v zásade prirodzeným (bežným) javom, keď podniky v neistých časoch prehodnocujú svoje investície, v súčasnosti však k poklesu investícií mohlo výraznejšie prispieť aj utlmenie mobility v čase vrcholiacej pandémie," ozrejmil Koršnák.
Spotreba domácnosti v stálych cenách medziročne poklesla o -4,2 percenta a naplnila tak očakávania vyplývajúce z údajov o maloobchodných tržbách.
Výraznejší pokles súkromnej spotreby podľa analytika zaznamenalo Slovensko doteraz len raz, v treťom štvrťroku 1999 (-4,3 percenta).
"Trocha prekvapivo sa však výrazne v druhom štvrťroku prepadla aj spotreba vlády, medziročne až o 10,4 percenta, a to napriek očakávaniam vyšších výdavkov na niektoré tovary a služby vyvolaných pandémiou," podotkol Koršňák.
Na trhu s prácou pomohli opatrenia
Vplyv pandémie sa prejavil aj na trhu práce, podľa Muchovej však pomerne mierne, k čomu prispeli štátne opatrenia na ochranu pracovných miest. Dodala, že trh práce vykazuje známky vyššej odolnosti.
Rast miezd sa dostal do záporných čísel, čo bolo podľa analytičky spôsobené aj špecifikami trhu práce v druhom štvrťroku. Veľa ľudí totiž bolo pre pandémiu práceneschopných (PN) alebo poberalo ošetrovné (OČR).
Zároveň Koršňák poukázal na to, že kým v prvom štvrťroku sa Slovensko zaradilo medzi najviac zasiahnuté ekonomiky a patrilo medzi najvýraznejšie klesajúce ekonomiky eurozóny aj Európskej únie (EÚ), v druhom štvrťroku bol prepad ekonomickej aktivity na Slovensku už výrazne miernejší ako v priemere v krajinách eurozóny i EÚ.
Analytici sa tak aktuálne prikláňajú k miernejšiemu odhadu poklesu HDP v tomto roku. "V priemere za prvý polrok dosiahol pokles ekonomiky 8 percent a pokiaľ sa situácia v súvislosti s COVID-19 nezhorší natoľko, že by došlo k opätovnému uzatváraniu ekonomík v druhom polroku, môže byť celoročný pokles menší než náš oficiálny odhad na úrovni 7,5 percenta," poznamenala Muchová.
Do normálu až začiatkom 2022
Predbežnú úpravu odhadu poklesu HDP v tomto roku z -12 percent na -8,4 percenta na základe lepších ekonomických čísel počas prvej vlny pandémie a pravdepodobne rýchlejšieho zotavenia ekonomiky po jej odznení avizoval aj analytik UniCredit Bank.
"Naďalej však predpokladáme, že výpadok spôsobený pandémiou sa plne nepodarí uzavrieť do konca budúceho roka a na úrovne spred vypuknutia pandémie sa ekonomika pravdepodobne vráti najskôr až v úvode roka 2022," upozornil Koršňák.
Z najnovších údajov ŠÚ SR vyplýva, že vplyv pandémie nového koronavírusu sa významne prejavil v druhom štvrťroku tohto roka. Reálny HDP sa medziročne znížil v stálych cenách o 12,1 percenta.
Doteraz najnižší pokles výkonu ekonomiky sa prejavil v druhom štvrťroku 2009, keď pokles HDP dosiahol šesť percent.