StoryEditor

Cestovná mapa má byť do roka

16.03.2008, 23:00

Členské štáty Európskej únie by mali do konca roka prijať konkrétne kroky v boji proti globálnemu otepľovaniu. Dohodli sa na tom predstavitelia európskej dvadsaťsedmičky na záver jarného summitu v Bruseli.
Ako informovala agentúra Thompson Financial, podľa slovinského premiéra Janeza Janšu, ktorého krajina únii tento polrok predsedá, takzvaná cestovná mapa ekologicko-energetického balíčka by mala byť hotová buď do decembra 2008, alebo najneskôr do marca 2009. Únia si tak zabezpečí dostatočne silnú pozíciu na kľúčovom klimatickom summite v Kodani, ktorý sa uskutoční na budúci rok v decembri.
Nemci autá neobetujú
Problémom sú nezhody členov EÚ v jednotlivých bodoch eko-energetického balíčka. Zatiaľ predstavitelia krajín len potvrdili známe plány Európskej komisie, že do roku 2020 klesnú emisie CO2 oproti roku 1990 o 20 percent a na 20 percent sa z terajších asi osem zasa zvýši podiel obnoviteľných zdrojov na spotrebe energie. V kľúčovom bode tak neustúpili tlakom Nemcov, ktorým sa nepáči 20-percentné zníženie emisií. Do veľkej miery sa to totiž dotkne ich priemyslu, najmä automobilového, keďže vyrábajú mnoho luxusných áut, ktoré produkujú aj viac emisií. Kancelárka Angela Merkelová už varovala, že nemecký automobilový priemysel obetovať nemieni.
Práve Merkelová otvorila okrem toho aj nový problém, ktorý únia bude musieť do konca roka vyriešiť. Podľa českého premiéra Mirka Topolánka, kancelárka prekvapujúco navrhla iný rok pre výpočty, na základe ktorých sa určí, ako budú členské štáty znižovať emisie do roku 2020.
Výhodnejšie výpočty
EK pôvodne určila, že sa bude vychádzať z roku 2005, no Merkelová navrhla rok 1990, ktorý figuruje ako základ na určovanie všeobecného zníženia emisií v celej únii. Ak by sa prijal rok 1990, viac by to vyhovovalo novým členským štátom, keďže po ekonomických problémoch v 90. rokoch výraznejšie znižovali produkciu CO2 než západné ekonomiky. "Krajiny starej európskej 15-ky zvýšili emisie o 3,7 percenta, zatiaľ čo desať nových štátov ich znížilo o 26 percent," povedal pre ČTK Topolánek.
Ďalšie nedoriešené problémy sú okolo emisných povoleniek, ktoré by sa po skončení platnosti Kjótskeho protokolu v roku 2013 mali začať z väčšej časti nakupovať v aukcii. Najväčšia ťarcha má dopadnúť na elektrárne, nakoľko patria k podnikom, ktoré "sú schopné svoje výdavky preniesť na spotrebiteľa". Práve také podniky by si mali už v roku 2013 kupovať všetky povolenky. To sa však nepáči niektorým štátom, ktoré väčšinu energie produkujú z uhlia. Česi dali aj na summite najavo, že sa budú snažiť, aby aj elektrárne dostali možnosť postupného nábehu na aukčný systém tak, ako Európska komisia plánuje pri hlinikárňach, cementárňach alebo oceliarňach. Nakoniec, ani pri týchto priemyselných sektoroch sa zatiaľ nevie, ktoré z nich budú mať spomínané úľavy.
Prvý ústupok
Zástupcovia týchto sektorov, najmä oceliari, však varujú pred presunom produkcie do zahraničia. Ak by tak urobili, veľkú časť produktov budú musieť potom zasa dovážať späť a výsledkom bude, že aj keď únia zníži produkciu CO2, tak vo svete sa táto produkcia, naopak, zvýši. To pripustil aj Janez Janša. Krajiny EÚ preto do záverečného vyhlásenia dostali vyjadrenie, že ekologické ciele sa budú uskutočňovať tak, aby "členským štátom nevznikli nadmerné náklady".
Je tak možné, že ekologicko-energetický balíček bude nakoniec úplne iný, ako ho pôvodne predstavila koncom januára Európska komisia. Už teraz je podľa BBC vidieť čiastkové ústupky, keď sa šéfovia vlád dohodli, že zvážia návrh Británie a Francúzska na zníženie dane z pridanej hodnoty na európske ekologické produkty, ako napr. nízkoenergetické chladničky či žiarovky. Pritom pred summitom o tom nechceli ďalšie štáty ani počuť.

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
26. november 2022 12:39