Stratégia energetickej bezpečnosti podľa predkladateľa navrhuje opatrenia súvisiace so zásobovaním zdrojmi energie. Okrem podrobného opisu už známej situácie však veľa nového neprináša.
Slovensko dováža približne 90 percent primárnych energetických zdrojov, pričom najviac z Ruskej federácie. Začiatok tohto i minulého roka, keď Rusko zastavilo dodávky ropy na západ od svojich hraníc, ukázal, že takáto závislosť od jedného producenta energetických surovín nie je dobrá. Európska únia začala preto nahlas a intenzívnejšie uvažovať o "náhradných" riešeniach, najmä o diverzifikácii dodávok ropy a plynu.
O potrebe diverzifikácie zdrojov hovorí aj koncepcia energetickej bezpečnosti do roku 2030, ktorú v závere novembra predložilo ministerstvo hospodárstva do pripomienkového konania. Za hlavné zdroje ropy ministerstvo považuje Ruskú federáciu, Kaspickú oblasť, Stredný východ a severnú Afriku. Zároveň však zdôrazňuje, že treba pritom brať do úvahy viacero hľadísk, okrem iných aj cenu. Niektorí odborníci z oblasti energetiky upozorňujú, že výhodnejšia cena s rizikom neistých dodávok pri akomkoľvek politickom probléme na východ od hranice Slovenska nie je vlastne naozaj najvýhodnejšia.
Diverzifikácia získavania zdrojov energie nie je novým pojmom. O jej potrebe hovoril už materiál Energetická politika vypracovaný v roku 2000.
Stratégia
Energetická náročnosť Slovenska je v porovnaní s priemerom krajín OECD takmer dvojnásobná, upozorňuje ministerstvo hospodárstva.
Stratégia energetickej bezpečnosti s výhľadom do roku 2030 navrhuje opatrenia súvisiace so zásobovaním uhlím, ropou, zemným plynom, teplom a elektrinou. Zaoberá sa možnosťami diverzifikácie zdrojov a dopravných ciest pre ropu a zemný plyn, možnosťami a návrhmi na vybudovanie spojovacích vedení so sústavami okolitých štátov. Navrhuje tiež opatrenia na využívanie obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe elektriny a tepla a tiež na využívanie biopalív v doprave. Zároveň sa venuje otázkam zníženia energetickej náročnosti a zvýšenia energetickej efektívnosti, navrhuje opatrenia, ktoré majú zabezpečiť sebestačnosť vo výrobe elektriny a proexportnú schopnosť Slovenska, ako aj opatrenia, ktoré majú zaistiť bezpečné zásobovanie ropou a plynom. Tak to aspoň v materiáli avizuje ministerstvo.
Energetická bezpečnosť sa vo všeobecnosti vníma ako spoľahlivá dodávka energie, zabezpečenie prístupu k energetickým zdrojom a palivám v požadovanom množstve a kvalite za primerané ceny. Do popredia sa dostala hlavne v súvislosti s odstavením jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach a hroziacou závislosťou od dovozu elektriny.
Stratégia veľmi podrobne opisuje možné scenáre vývoja z hľadiska energetickej bezpečnosti Slovenska. Rozoberá jednotlivé zdroje energie, od uhlia cez ropu, zemný plyn, elektrinu až po obnoviteľné zdroje.
Uhlie sa míňa
Predaj a spotreba triedených druhov uhlia má dlhodobo klesajúcu tendenciu a ich domáca produkcia sa tiež znižuje, pripomína starú známu pravdu ministerstvo. Dôvodom je znižovanie objemu ťažby v tých dobývacích priestoroch, ktoré boli na ich výrobu vhodné z hľadiska kvality a vhodných metód dobývania.
V rámci stratégie využitia uhlia do roku 2030 sa uvažuje o dvoch alternatívach. Prvá zohľadňuje efektivitu a hospodárnosť ťažby, druhá počíta s maximálym využitím zásob uhlia.
Ako opatrenia na bezpečné zásobovanie uhlím ministerstvo navrhuje "zabezpečiť po roku 2010 odbyt vyťaženého uhlia pri zachovaní ekonomickej efektívnosti ťažby predĺžením všeobecného hospodárskeho záujmu pre ťažbu z ložísk na Slovensku do roku 2020", podporiť efektívne a racionálne využitie domácich zásob uránových rúd pre zníženie závislosti od dodávok energetických zdrojov, ale aj nepretržite aktualizovať výber vhodných dodávateľov čierneho uhlia či koordinovať účasť štátu na odbornom vzdelávaní zamestnancov v baníctve. Ako konkrétne, to už v materiáli nie je.
Ropa potrebuje nové cesty
Ropný priemysel Slovenska, konkretizuje stratégia, v súčasnosti charakterizuje ustálené spracovanie ropy na úrovni cca 5,5 milióna ton za rok. Slovnaft sa na krytí domáceho dopytu rozhodujúcimi ropnými výrobkami (motorovými palivami benzín a nafta) podieľa 60 percentami. Zvyšných 40 percent domácej spotreby je v dôsledku liberálneho európskeho trhu s ropnými produktmi kryté dovozom najmä z rafinérií v Rakúsku, Česku a čiastočne aj z krajín bývalého Sovietskeho zväzu.
V súvislosti so zásobovaním ropou ministerstvo konštatuje: Zabezpečenosť krytia spotreby Slovenska v ropných produktoch je podmienená dostatočnými a plynulými dodávkami ropy. Tu sa podľa neho vynárajú dva základné okruhy problémov: diverzifikácia zdrojov ropy, diverzifikácia dopravných trás a tým vyvolané investičné náklady. Táto časť stratégie je zaujímavá tým, že v koncentrovanej podobe ponúka prehľad jednotlivých dopravných trás.
Ropovod Družba v súčasnosti zásobuje časť Európy - Bielorusko, Ukrajinu, Poľsko, Nemecko, Maďarsko, Slovensko a Česko - v objeme asi 90 až 100 miliónov ton ročne. Je to zhruba 50 percent celkových dodávok ropy z Ruskej federácie na trh Európy.
Pri ropovode Družba ministerstvo pripomína, že "hoci vývoj ekonomickej nezávislosti sa uberá k diverzifikácii zdrojov a hľadaniu prepravných možností, preprava ropy cez ropovod Družba predstavuje ekonomicky najlacnejší variant pre všetky odberateľské krajiny".
Najreálnejšou alternatívou k ropovodu Družba je podľa rezortu ropovodný systém Adria, ktorý sa začína v chorvátskom prístave Omišalj a vedie cez Maďarsko aj na Slovensko. Jeho technická funkčnosť bola v minulosti viackrát preverená a do prevádzky v smere prepráv na Slovensko ho možno uviesť v priebehu niekoľkých týždňov. "Prepravné tarify na chorvátskom území sú však približne dvoj- až trojnásobne vyššie, ako je bežná úroveň v Európskej únii, respektíve ako sú tarify prevádzkovateľov ropovodov v našom regióne. Lepšie podmienky by mohla vyrokovať únia.
Podľa stratégie je vhodné podporovať kroky, ktoré by viedli k možnosti sprevádzkovať vetvu ropovodu Družba v Česku tak, aby mohla byť využitá aj v opačnom smere, teda z Česka na Slovensko. Nie je to nová myšlienka. Česi, teda spoločnosť MERO, ktorá prevádzkuje ropovod Družba na českom území, majú od minulého roka vypracovanú štúdiu potrebných technických úprav na spätné čerpanie ropy, na základe ktorej robí úpravy svojich technických zariadení. Transpetrol v súčasnosti ešte len zabezpečuje vypracovanie štúdie, na základe ktorej bude stanovený rozsah potrebných úprav slovenskej časti ropovodného systému.
Prioritným projektom má byť prepojenie Bratislavy s rakúskym Schwechatom. Hovorí sa o ňom zhruba päť rokov. V roku 2005 ministerstvo životného prostredia tento zámer odmietlo. Dôvodilo, že by sa tak mohli ohroziť podzemné zdroje pitnej vody na Žitnom ostrove. Trasa by sa však mala oproti pôvodnému návrhu mierne zmeniť. Tu sa rozchádzajú záujmy rakúskeho OMV a maďarského MOL-u. Pre OMV by bol výhodný, MOL nechce posilniť konkurenciu.
Projektovaná kapacita na prepravu je 3,25 milióna ton ropy ročne bez budovania ďalšej doplňujúcej prečerpávajúcej stanice na potrubnej trase. V prípade, že prepojenie Schwechatu a Bratislavy sa nebude realizovať, česká strana už oficiálne vyhlásila, že vybuduje prepojenie MERO - TAL (trasa z talianskeho Terstu).
Zástupcovia ministerstiev hospodárstva a životného prostredia, Transpetrolu, vyššieho územného celku, mestskej časti Petržalka a Magistrátu mesta Bratislava v súčasnosti rokujú - chcú nájsť optimálne riešenie prepojenia Bratislava - Schwechat.
A ešte je tu trasa Odesa - Brody - Družba na prepravu takzvanej ľahkej ropy z kaspického regiónu.
Kapitolu o rope uzatvára návrh opatrení na bezpečné zásobovanie ropou. Napríklad: zabezpečiť zásobovanie Slovenska ropou z bezpečných a ekonomicky najvýhodnejších zdrojov. Opatrenie alebo samozrejmosť? Rovnako ako zmluvne zabezpečiť možnosť dodávok ropy z Českej republiky, Maďarska a Rakúska po dobudovaní prepojenia s cieľom krytia prípadných výpadkov v dodávkach ropy.
Plyn a strategická poloha
Podľa ministerstva hospodárstva približne 20 percent spotreby plynu Európskej únie prechádza cez Slovensko. Sme teda významným hráčom z hľadiska bezpečnosti dodávok pre úniu. Pritom na dovoz plynu sme odkázaní, 98 percent spotreby kryjeme dovozom. Celkový import sa realizuje na základe dlhodobej zmluvy s Gazprom-Exportom (stratégia narába so starým názvom Gazexport), dcérskou spoločnosťou ruského Gazpromu. Jej platnosť sa skončí na budúci rok. Čo bude ďalej?
Aj táto kapitola obsahuje podrobný opis jednotlivých zdrojov plynu a trás, kadiaľ by sa mohol na Slovensko prepravovať.
Ako opatrenia na bezpečné zásobovanie zemným plynom v oblasti trhu s plynom a zabezpečenia jeho dodávok ministerstvo navrhuje okrem iného monitorovať ponuku a dopyt plynu z hľadiska dlhodobých trendov a vytvárať podmienky pre dlhodobé zmluvy s dodávateľmi plynu mimo Európskej únie, či vypracovať mechanizmus núdzových, respektíve strategických zásob plynu, alebo vytvárať podmienky na zapojenie sa Slovenska do medzinárodných plynárenských projektov, napríklad Nabucco, Adria LNG, Blue Stream, South Stream a podobne.
Opatrením v oblasti prepravy a distribúcie plynu má byť zabezpečenie spoľahlivej a bezpečnej prepravy plynu do Európy, a tým vytvorenie podmienok na udržanie, respektíve rastu prepravy plynu prepravnou sieťou a posilnenie pozície Slovenska ako významného partnera v oblasti bezpečnosti dodávok plynu pre Európu. Rovnako aj zabezpečenie rozvoja prepravnej i distribučnej siete či zabezpečenie efektívneho využívania existujúcich distribučných sietí aj vo väzbe na budovanie nových sietí. Opäť: opatrenie alebo nevyhnutnosť, a samozrejmosť?
V oblasti uskladňovania a ťažby plynu je jedným z opatrení zabezpečiť transparentný a nediskriminačný prístup pre všetkých užívateľov podzemných zásobníkov plynu. Rozdielny, "diskriminačný" prístup Európska únia veľmi pozorne sleduje, a to vo všetkých oblastiach a vo všetkých členských krajinách, takže za iný ako takýto prístup by Slovensko bolo vystavené kritike, ale nie je vylúčené, že aj sankciám.
Budúcnosť je v obnoviteľných zdrojoch
Biomasa, vodná energia, geotermálna energia - charakteristika technického potenciálu týchto zdrojov energie - môže opäť slúžiť ako poučný študijný materiál. Vodná energia je najviac využívaný obnoviteľný zdroj energie na výrobu elektriny na Slovensku. Technický potenciál je využitý na viac ako 55 percent. Potenciál vhodný pre malé vodné elektrárne, pripomína ďalej ministerstvo, je však využitý iba na 25 percent.
Stratégia v rámci opatrení navrhuje zriadiť výskumné centrum "Centrum pre výskum obnoviteľných zdrojov energie" a tiež vyriešiť úlohy aplikovaného výskumu do roku 2013. Na to budú potrebné peniaze. S nimi však budúcoročný štátny rozpočet nepočíta. Kritici mu práve vyčítajú, že na vedu a výskum pôjde oveľa menej ako napríklad na poľnohospodárstvo.
Bez tepla to nejde
Centrálne zásobovanie teplom, technický stav zariadení, využitie primárnych energetických zdrojov v tepelnej energetike či výhody centrálneho zásobovania teplom - aj tu je úvodná opisná časť spracovaná až učebnicovo prehľadne s množstvom grafov a tabuliek.
Na bezpečné zásobovanie teplom bude podľa ministerstva potrebné vypracovať akčné plány na zvýšenie bezpečnosti zásobovania v tepelnej energetike, zabezpečiť správne dimenzovanie spaľovacích zariadení, zvýšiť podiel využívania solárnej energie, biomasy, elektriny atď. Ako a čo k tomu bude treba, už stratégia nehovorí.
Elektrina - svietiť aj variť treba
Celková spotreba Slovenska sa v roku 2006 oproti roku 2005 zvýšila o 3,7 percenta. Na celkovej výrobe elektriny sa 58 percentami podieľali jadrové elektrárne, 28 percentami tepelné a 14 percentami vodné.
Z bilancie Slovenska bolo koncom roku 2006 vyradených z prevádzky 880 MW inštalovaného výkonu. Išlo o prvý blok Jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach V1 a štyri bloky Elektrárne Vojany. Do konca roka 2010 sa predpokladá vyradiť z prevádzky ďalších 490 MW. Očakáva sa, že celkový úbytok kapacity v rokoch 2006 až 2010 bude 1 370 MW. Pritom trend vyraďovania výrobných kapacít bude vzhľadom na životnosť výrobných zariadení pokračovať. V roku 2030 má byť kvôli úbytku výkonu vo výrobe elektriny strata takmer 56 percent oproti roku 2006.
Významným prvkom pri zaistení bezpečnosti zásobovania elektrinou a trvalo udržateľného rozvoja budú jadrové elektrárne. "Základným predpokladom pre zabezpečenie dostatku elektriny v dlhodobom výhľade je dostavba tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce," konštatuje sa v stratégii. Dokončenie jadrovej elektrárne v Mochovciach predstavuje vynaloženie najnižších nákladov na zabezpečenie spotreby elektriny pri nízkych vplyvoch na zdravie a životné prostredie. Rezort hospodárstva ďalej zdôrazňuje, že výhodou je aj cenová stabilita a možnosť diverzifikácie jadrového paliva.
"Prehlbujúci sa nedostatok výkonov a výroby spôsobuje, že po odstavení celej Jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach koncom roka 2008 a odstavení ďalších výrobných kapacít nie je reálne uvažovať, že by sa dal tento nedostatok pred rokom 2011 zmierniť výstavbou nového väčšieho energetického zdroja," pripomína ministerstvo.
Do úvahy prichádzajú dve riešenia, a to obnova vyradených kapacít hlavne v Elektrárňach Vojany a výstavba nových zdrojov. Najväčší nedostatok elektriny sa očakáva v rokoch 2009 až 2012.
Premiér Robert Fico koncom augusta počas návštevy Kyjeva informoval, že Slovensko by chcelo v najbližších desiatich rokoch nakupovať od Ukrajiny dve až štyri terrawathodiny elektrickej energie. Pripomenul, že "vinou predchádzajúcej vlády" bude Slovensko odkázané od roku 2009 na dovoz elektrickej energie zo zahraničia. Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek doplnil, že existuje možnosť získať potrebné kapacity z Česka či z Poľska, cenovo najprijateľnejšia je však elektrická energia z Ukrajiny.
Strategickým cieľom je dosiahnuť vyrovnanú bilanciu domácej výroby a spotreby elektriny do roku 2013.
V roku 2025 by sa dokonca mohla spustiť do prevádzky nová jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach, V3. Premiér s ministrom hospodárstva už v zahraničí sondovali záujem potenciálnych investorov. Oveľa skôr, už v roku 2013, by mohol byť uvedený do prevádzky tretí a štvrtý blok Elektrárne Mochovce.
Program rozvoja výrobnej základne elektroenergetiky pre zabezpečenie vyrovnanej bilancie výroby a spotreby elektriny si vyžaduje do roku 2030 investície okolo 464 miliárd korún. Najväčší podiel investícií, 44 percent, predstavujú obnoviteľné zdroje, o niečo menej, 36 percent, jadrové, tepelné 15 percent a výstavba prečerpávacej vodnej elektrárne Ipeľ päť percent.
Rozvoj elektrizačnej sústavy Slovenska vrátane prenosovej a distribučnej sústavy si do roku 2030 vyžiada viac ako 600 miliárd korún.
Cieľom je znížiť energetickú náročnosť v roku 2030 o 45 percent v porovnaní s rokom 2006.
S využívaním zdrojov súvisí aj energetická efektívnosť. Riešenia podľa stratégie spočívajú v čo najväčšom, ale nákladovo efektívnom využívaní domácich zdrojov energií, ako aj v systematickom znižovaní energetickej náročnosti a celkovej spotreby energií.
Čo na to všetko ministerstvo?
Do roku 2010 pod vplyvom rastúceho dopytu v priemysle a doprave by sa mala celková ponuka energetických zdrojov zvýšiť o 2,6 percenta a finálna spotreba o 5,4 percenta. Spotreba elektrickej energie by mala stúpnuť o 12 percent a ropy o 2,9 percenta pri konštantnej spotrebe plynu. Má sa zvýšiť dopyt po elektrine vyrobenej z jadrovej energie a dopyt po rope a biomase, očakáva rezort.
Riziko je spojené hlavne s vysokou závislosťou od dovozu fosílnych palív z jedného zdroja a strategickými zásobami ropy. Z hľadiska energetickej bezpečnosti je potrebné znížiť budúcu závislosť od dovozu elektriny pri predpokladanom ročnom náraste spotreby o 1,6 percenta, pretože pri väčšej ako 15-percentnej závislosti od dovozu elektriny je ohrozené fungovanie ekonomiky, zdôrazňuje ministerstvo v stratégii. Je preto potrebné klásť hlavne dôraz na sebestačnosť vo výrobe elektriny a venovať pozornosť nielen spoľahlivosti a bezpečnosti energetickej sústavy, ale aj využitiu alternatívnych zdrojov energie na výrobu elektriny a tepla. Je nevyhnutné, aby sa za deväť rokov, do roku 2017, dosiahla úspora deväť percent konečnej energetickej spotreby v porovnaní s priemernou ročnou spotrebou v rokoch 2001 až 2005, uvádza sa v stratégii.
Ešte v tomto roku by mal byť prijatý zákon o podpore kombinovanej výroby elektriny a tepla, zákon o ekodizajne, novela zákona o energetike, zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie a zákon o energetickej efektívnosti. Schválené parlamentom a podpísané prezidentom Ivanom Gašparovičom sú ... z nich...doplniť, ktoré
Na budúci rok sa pozornosť má sústrediť na nariadenie vlády, ktorým sa stanovujú pravidlá trhu s elektrinou a pravidlá trhu s plynom.
Rozsiahla časť tejto kapitoly hovorí o vede, výskume a rozvoji nových technológií.
Kliknutím na obrázok ho zväčšíte...
Podcenená alebo precenená budúcnosť
Energetická bezpečnosť je vážna vec. Všetci očakávame, že po príchode domov šťukneme vypínačom a bude svetlo, že plynový sporák či plynové kúrenie budú slúžiť spoľahlivo a bez toho, aby sa pre prípadný nedostatok plynu (výpadok v zásobovaní) zvyšovala okamžite jeho cena, že nebudeme musieť sedieť v zime pri televízore - samozrejme za predpokladu, že bude elektrina a televízor pôjde - zabalení v dekách, oblečení v troch svetroch a s teplými ponožkami na nohách.
Stratégia energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky si dala správny cieľ: pomenovať problémy a navrhnúť riešenia. Zdá sa však, akoby zastala na pol ceste. Pomenúva problémy, ktoré sú notoricky známe, a konkrétne riešenia nie sú jasne formulované. Opatrenia, ktoré obsahuje, sú príliš všeobecné, nekonkrétne, ozývajú sa hlasy z energetickej praxe. Vynára sa otázka, koľko času venovať opisu súčasnej situácie, hoci určite zaujímavému a poučnému, a koľko formulácií opatrení a riešení. Inak hrozí, že skĺznu do polohy učebnicových poučiek a fráz.