Napriek tomu, že Kremľom kontrolovaný energetický koncern Gazprom sa včera s ukrajinským štátnym podnikom Naftogaz neskoro podvečer dohodol na obnovení dodávok plynu, Európa stála pred hrozbou obmedzenia dodávok. Ukrajina sa totiž rozhodla nedodané kubíky pokryť z tých, ktoré sú určené pre Európu.
Patová situácia
Spor smeroval skutočne k patovej situácii. Gazprom pre neplatenie (Ukrajina podľa vyjadrenia koncernu dlhovala 600 miliónov dolárov za 1,9 miliardy kubíkov plynu) obmedzil jej dodávky o viac ako polovicu -- teda o 70 miliónov kubíkov plynu. Kyjev na to reagoval tým, že si ubral z plynu určeného pre Európu, čím oslabil dodávky o 60 miliónov kubíkov.
Hoci hovorca Gazpromu Sergej Kuprianov pred niekoľkými dňami pre HN vyhlásil, že aj napriek prípadným hrozbám zo strany Kyjeva je schopný ustrážiť prietok plynu do Európy na svojich kontrolných staniciach, už včera priznal, že sa pracovníci Gazpromu k týmto stanovištiam nemohli dostať pre obštrukcie zo strany Naftogazu. Hoci sa obe strany telefonicky dohodli, ako Kuprianov potvrdil, na stole naďalej zostávajú nezodpovedané otázky okolo harmonogramu platieb, splatenia dlhu za odobraný plyn od 1. januára do 1. marca tohto roku, ako aj vytvorenia nových štruktúr, ktoré by mali kontrolovať plynulosť ďalších dodávok. Teda tie isté, ktoré prerokúvali a sľúbili splniť aj 12. februára najvyšší predstavitelia oboch krajín.
Riešenie v nedohľadne
Situácia je o to pikantnejšia, že vo vzduchu stále visí otázka nesplatenia dlhov. Hoci Naftogaz spočiatku ich výšku popieral, napokon ju pred spoločnosťou RosUkrEnergo (polovičný podiel v nej má Gazprom), ktorá dodáva plyn až na ukrajinské hranice, priznal. Až dovčera okrem toho vyhlasoval, že hoci dlhuje spomínanú sumu Gazpromu, aj ruský koncern si neplní záväzky, pretože porušuje zmluvu o plynulých dodávkach na Ukrajinu. A aby spor nebol ešte zamotanejší, Gazprom zakontroval tým, že hoci dodávky Ukrajine obmedzil, zaplatil jej za transport plynu pre Európu, ktorý včera v plnej miere nedoručila.
Spor dostal do strehu aj Brusel. Hoci ako povedal pre HN hovorca eurokomisára pre energetiku Ferran Tarradellas, ide o dvojstranný problém, ktorý si obe strany musia vyriešiť, obmedzenie dodávok sa týka zjavne celej Európy. Aj preto to chce riešiť na piatkovej krízovej schôdzke európskej koordinačnej skupiny pre plyn.
Európa pritom už v roku 2006 zažila obmedzenie dodávok, keď si Ukrajina prvý raz začala chýbajúci plyn uberať z potrubia. Podľa riaditeľa Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry Karela Hirmana však nemusela byť Ukrajina vine, že sa plyn do Európy nedostal. Tým, že Rusko znížilo objem plynu zasielaný na Ukrajinu, klesol v potrubí tlak a tým sa ohrozil transport suroviny do ďalších krajín. Analytik moskovskej pobočky Centra Carnegie Nikolaj Petrov však v rozhovore pre HN vyhlásil, že Gazprom tieto riziká už prepočítal.
Konkurencia pre Slovensko
Únia je od ruského plynu naďalej závislá. Kým z bývalého postsovietskeho priestoru je najviac závislá práve Ukrajina, z krajín únie spotrebúva najväčšie množstvo Nemecko, v percentuálnom meradle nezaostávame ani my. Importom pokrývame až 98 percent spotreby. To podporuje diverzifikáciu trás ruského plynu do Európy.
Plynovod Nord Stream, ktorý by mal ísť popod Baltické more do Nemecka a Holandska, by mal už v roku 2011 dodávať okolo 55 miliárd kubíkov plynu. Následne by k nemu mal pribudnúť aj South Stream, ktorý povedie cez Srbsko a Maďarsko do Rakúska a ktorý bude kopírovať cestu európskeho projektu plynovodu Nabucco. Kým nateraz Gazprom pokrýva Európe štvrtinu jej spotreby plynu, po dokončení plynovodov vraj bude schopný pokryť až polovicu. Dokonca získal aj podiely v dvoch veľkých podzemných zásobníkoch plynu v Srbsku a Maďarsku.
Keďže však aj Česko uvažuje o výstavbe plynovodu Gazela, ktorý by prepojil tento plánovaný severný aj južný prúd, bude to znamenať dosť silnú konkurenciu pre slovenský eustream (bývalá prepravná divízia SPP), ktorá tým stratí súčasné výhody. Nateraz totiž podľa ministerstva hospodárstva prechádza cez Slovensko približne 20 percent spotreby plynu únie. Aj preto sa už uvažuje nielen o zapojení Slovenska do projektov ako Nabucco, ale aj Blue Stream či South Stream.
Bude čo dodávať?
Podľa Hirmana však čoraz viac vystupujú do popredia otázky, či Gazprom bude schopný splniť dodávky. Štúdie totiž ukazujú, že prognózy o vyššom dopyte po plyne sa nenapĺňajú a ani po dokončení oboch plánovaných plynovodov sa situácia v krajinách Európy výrazne v dopyte nezmení.
To, že sa v súčasnosti Gazprom sústreďuje viac na megalomanské projekty plynovodov ako na odkrývanie nálezísk, poukazujú aj ďalší analytici. Podľa Hirmana pritom aj nálezisko Stockman bude plne v prevádzke až od roku 2014, teda už počas prevádzky nových plynovodov. Nehovoriac o tom, že podobné projekty plánuje aj Nórsko.
StoryEditor