Vtipy o Záhorákoch nemám rád

Narodili ste sa a vyrástli v Skalici, v meste, ktoré bolo jedným z prvých slobodných kráľovských miest na území Záhoria. Aký je váš vzťah tomuto kraju ?
Jednoznačne pozitívny. Je to región, kde som odmalička vyrastal a prirástol mi k srdcu. Žije tu moja rodina, mám tu množstvo priateľov a známych, takže sa v tomto kraji veľmi rád zdržujem. Keďže som doma dlhé roky nebol, pozorujem, že veľa sa zmenilo k lepšiemu. Najmä mesto Skalica sa zveľaďuje. Veľa pôvodne schátralých pamiatok sa zrekonštruovalo, pribudli nové a príťažlivé miesta. Domnievam sa teda, že Skalica i miesta v jej okolí majú určite čo ponúknuť nielen obyvateľom, ale i návštevníkom, ktorí sem zavítajú.

Ktoré miesta máte osobne najradšej ?
Najbližší vzťah mám, samozrejme, k Skalici. Je to také menšie útulné mesto, ktoré má čaro v každom ročnom období. V okolí je pekná príroda, veľa zaujímavých miest, ktoré sa oplatí navštíviť. Do pozornosti dávam najmä centrum mesta, ktoré tvorí mestskú pamiatkovú zónu. Veľmi rád si posedím v miestnych útulných kaviarňach, poprechádzam sa popri mestských hradbách a rotunde svätého Juraja. Ako hokejista, samozrejme, pozývam fanúšikov na skalický hokejový štadión. Mesto do neho teraz veľa investuje a dúfam, že po práve prebiehajúcej rekonštrukcii z neho bude veľmi príjemný stánok športu. Zaujímavé miesta sú určite aj v okolí, hoci ja osobne príliš veľa času na potulky po Záhorí nemám. Napriek tomu, že pochádzam z tohto kraja, ešte nikdy v živote som napríklad nebol pri mohyle Milana Rastislava Štefánika na Bradle. Dúfam, že niekedy v budúcnosti tento svoj deficit doženiem a budem mať viac času aj na spoznávanie Záhoria a jeho krás.

Dlhé roky ste boli hráčom tímov kanadsko-americkej NHL. V súčasnosti však opäť hráte za svoj materský klub HK36 Skalica, ktorému ste sa upísali až na tri roky. Zohral pri vašom rozhodovaní úlohu aj vzťah k rodnému kraju ?
Určite áno. Na moje rozhodnutie však vplývalo viacero faktorov. Jedným z nich je aj to, že som znova chcel byť medzi svojimi. Žil som takmer pätnásť rokov v zahraničí a už som mal toho cestovania naozaj plné zuby. Tu mám veľa kamarátov a známych ešte zo starých čias, je tu veľa miest, ktoré rád navštevujem. Som proste rád, že som opäť doma a nemusím sa za ničím naháňať.

Počas svojej hokejovej kariéry ste spoznali množstvo ľudí a môžete porovnávať. Akí sú podľa vás Záhoráci ľudia ?
Ťažko sa mi na túto otázku odpovedá, pretože som žil veľmi dlho mimo republiky a s miestnymi ľuďmi som príliš veľa kontaktov nemal. Či už na Záhorí, alebo v iných častiach krajiny žijú určite dobrí aj zlí ľudia. Ja osobne mám so Skaličanmi dobré skúsenosti, no na nejaké zovšeobecňovanie či posudzovanie Záhorákov a ich charakteru sa príliš necítim.

Práve preto, že ste žili dlho v zahraničí, môžete s istým odstupom pozorovať miestne pomery a pomenovať, čo sa vám tu nepáči, čo by sa mohlo zlepšiť. Čím by sa podľa vás Záhoráci mohli inšpirovať ?
Tie rozdiely medzi Severnou Amerikou a Slovenskom sú veľmi veľké. V mnohých pozitívnych veciach by sme sa skutočne mohli aspoň trochu inšpirovať. Ako príklad uvediem čistotu prostredia. Aj v Los Angeles či New Yorku nájdete miesta, kde je špina a neporiadok, avšak na frekventovaných miestach a komunikáciách je krásne čisto, všetko pekne upravené. Vidno, že ľudia majú k prostrediu, kde žijú, určitý vzťah. Navyše môžu veľmi zreteľne vidieť, kde sa používajú dane, ktoré zaplatili. To je v porovnaní so Slovenskom veľký rozdiel. Druhým extrémnym rozdielom sú podľa mojich skúseností cesty. Na Slovensku sú naozaj v hroznom stave. Nemôžete si ani kúpiť nízke auto, pretože čoskoro si ho na týchto cestách rozbijete. A diaľnice - to je proste katastrofa. Podobné je to s infraštruktúrou a ďalšími vecami.

Domnievate sa, že aj napriek tomuto nie príliš lichotivému stavu má Záhorie na to, aby pritiahlo turistov ?
Necítim sa kompetentným odpovedať na túto otázku, pretože v oblasti cestovného ruchu sa príliš nevyznám. Z laického pohľadu sa však domnievam, že turisti na Záhorie určite chodievajú a že tento región im má čo ponúknuť. Je tu množstvo historických pamiatok, v okolí pekná príroda, miestni organizujú zaujímavé festivaly, jarmoky a rôzne ďalšie podujatia. Veľa ľudí tu má chalupy a víkendové domy. Región má i celkom dobrú polohu. Nie je to ďaleko na Moravu, do Rakúska ani do hlavného mesta Slovenska.

Momentálne za Skalicu hráte hokej. Uvažovali ste už o tom, že by ste v miestnom klube v budúcnosti zasadli aj na trénerskú lavičku ?
Ťažko sa mi k tomu v súčasnej situácii vyjadruje. Je to možné, ale myslím si, že zatiaľ je priskoro hovoriť o nejakom trénerskom poste. Teda nič nevylučujem, ale ani nehovorím áno.

Myslíte si, že je podpora hokejového dorastu vo vašom meste dostatočná ?
Domnievam sa, že miestni juniori sú na veľmi slušnej úrovni. Je to i vďaka tomu, že mesto, ktoré miestny hokej zastrešuje, im vytvára adekvátne podmienky. Existuje tu systematická podpora a príprava hráčov od najmladších vekových kategórii až po dorastencov.

Čo by ste odkázali mladým dorastencom. Oplatí sa v Skalici zostať hrať hokej, prípadne sa sem po rokoch opäť vrátiť ?
Ťažko povedať. Myslím, že každý by chcel ísť hrať do zahraničia, pretože sú tam väčšie peniaze. Takže z tohto uhľa pohľadu nemôžem nikomu radiť, aby nikam nechodil a zostal doma. Podobne, ak sa niekomu dobre žije v zahraničí a nič ho neťahá domov, je to jeho vec a plne to rešpektujem.

O Záhorákoch existuje veľa vtipov. Máte nejaký obľúbený ?
Ja určite nemám žiadny obľúbený vtip o Záhorákoch. Ani ma vtipkovanie tohto druhu nezaujíma. Nebudem si predsa robiť dobrý deň zo svojich rodákov.

Napriek tomu, aký je váš vzťah k tomuto pomerne frekventovanému typu humoru?
Myslím si, že takéto nemiestne vtipkovanie je predovšetkým o predsudkoch. Neviem však, z čoho táto predstava o Záhorákoch ako jednoduchých a hlúpych ľuďoch pramení. Je to podobné, ako keď niekto rozširuje, že všetci obyvatelia východného Slovenska sú alkoholici, alebo, že každá žena s blond vlasmi je hlupaňa. Teda aj v prípade nemiestneho vtipkovania o Záhorákoch ide určite o hlboko zakorenené predsudky. Nechcem sa na ich šírení podieľať, a preto ani žiadne vtipy tohto druhu nemám príliš v láske.