Štátna záruka vám úver v banke nezaručí

Úver so štátnou zárukou, ktorý dohodla s bankami vláda ako protikrízové opatrenie, nedostanú podnikatelia v každej banke za rovnakých podmienok. A to napriek tomu, že kritériá nastavila štátna Slovenská záručná a rozvojová banka. Komerčné banky si k jej pravidlám totiž pridávajú vlastné. Môže sa tak stať, že hoci v jednej banke firma so žiadosťou o produkt neuspeje, v ďalšej jej ten istý úver dajú. Pôžičku so štátnou zárukou poskytujú zatiaľ tri banky - Slovenská sporiteľňa, Volksbank a UniCredit Bank.

Niekde áno, niekde nie
Banky si ani napriek štátnym zárukám nemôžu dovoliť poľaviť z vlastných rizikových kritérií, aby im nestúpol počet nedostupných úverov. Napríklad 35-ročný slobodný podnikateľ, ktorý už vyše roka prevádzkuje bar v Banskej Bystrici, zamestnáva päť ľudí a vlani mal obrat 330-tisíc eur, by vo Volksbank pôžičku so zárukou štátu dostal. "Za predpokladu, ak by na základe individuálneho posúdenia klienta a z predložených finančných výkazov vyplynulo, že klient má dostatočné príjmy a predpoklady na splácanie, nemá záväzky po lehote splatnosti - žiadosť klienta by mohla byť schválená,“ tvrdí hovorkyňa banky Jana Lukáčová. Záujemca by však nemohol použiť peniaze na nákup hracích a hudobných automatov, čo si v podmienkach stanovila štátna záručná banka.

Naopak, Slovenská sporiteľňa by v uvedenom prípade žiadala väčšie záruky, že záujemca bude schopný úver splácať. Napríklad také, že bar by bol súčasťou hotela, penziónu alebo reštaurácie. Inak by pôžičku pravdepodobne neposkytla. "Slovenská záručná a rozvojová banka nastavila určitú latku, ktorú my v individuálnych prípadoch môžeme posúvať,“ odôvodnil hovorca banky Štefan Frimmer.

Slovenská sporiteľňa začala tento úver poskytovať ako prvá od polovice marca. Odvtedy oň požiadalo 50 podnikateľov. Pätnástim úver odsúhlasili, približne desiatim zamietli, lebo nespĺňali kritériá nastavené záručnou bankou.

Je to na banke, ale..
Hovorkyňa záručnej banky Jana Matúšová potvrdzuje, že rizikovosť prípadu posudzuje komerčná banka. "Iba tá má k dispozícii aj finančné podklady od klienta,“ povedala. Záručná banka preveruje najmä to, či je záujemca neplatičom, či má dlhy voči štátnym inštitúciám a podobne. "Nemalo by sa však stať, že v jednej banke by takýto klient úver s našou zárukou dostal a v inej nie,“ hovorí Matúšová s tým, že odpoveď Volksbank považuje za korektnú, no správny môže byť aj prístup sporiteľne. "Otázka je totiž skôr položená tak, či je klient pre SLSP financovateľný, financovateľný len s našou zárukou alebo nefinancovateľný vôbec,“ uzavrela.

UniCredit Bank sa k modelovému príkladu nevyjadrila. Na poskytovaní nového úveru sa dohodla so záručnou bankou len pred pár dňami. "Podnikatelia sa informujú o možnostiach a veci sú v štádiu prípravy,“ vysvetlila Zuzana Ďuďáková z UniCreditu.

Mladý produkt
Úver so zárukou Slovenskej záručnej a rozvojovej banky má povzbudiť banky, aby ochotnejšie požičiavali peniaze malým a stredným podnikateľom v čase krízy. Produkt je založený na rozložení rizika v pomere 55 : 45. Štátna záručná banka na seba prevezme 55 percent záruky za úver a zvyšných 45 percent je na pleciach komerčnej banky a podnikateľa. To znamená, že ak bude firma potrebovať požičať stotisíc eur, štát sa zaručí za 55-tisíc a firma zloží zábezpeku za 45-tisíc eur.

Firmy tieto mäkšie podmienky na získavanie prevádzkových úverov vítajú, no chceli by viac. Vladimír Sirotka z asociácie malých podnikateľov si myslí, že viac by pomohli štátne záruky až do výšky 80 percent. Malí podnikatelia, zamestnávajúci zopár ľudí, totiž často používajú drahé stroje. Napríklad malá firma na výkopové práce potrebuje bager za stotisíc eur. Banka od nej bude žiadať na úver stotisíc eur záruku 150-tisíc eur a aj so zárukou štátu musí podnikateľ zložiť zábezpeku takmer za 70-tisíc, čo je preňho náročné. Okrem toho by Sirotka uvítal, aby záručná banka ponúkala úvery priamo a nie cez banky. "Odbúralo by sa sprostredkovanie a zvýšenie marží.“