Za vyše päť rokov svojej existencie Recyklačný fond (RF) v rámci celého Slovenska doteraz podporil rozšírenie separovaného zberu a triedenia odpadového skla a jeho materiálové zhodnotenie sumou takmer 188 miliónov korún. Z toho na šestnásť jednokomoditných projektov poskytol takmer 53 miliónov a na 137 viackomoditných projektov ďalších viac ako 135 miliónov korún. Tieto a množstvo ďalších zaujímavých údajov zazneli na tlačovej konferencii Recyklačného fondu, ktorá sa uskutočnila v Trenčíne za účasti jeho vrcholných predstaviteľov -- predsedu Správnej rady (SpR) Juraja Dlhopolčeka a riaditeľa Jána Líšku. Hlavnou témou stretnutia so zástupcami tlače bola tentoraz problematika sektora skla, za ktorú v SpR RF zodpovedá generálny sekretár Zväzu sklárskeho priemyslu SR Ján Múdry. Viac o nej v nasledujúcom rozhovore.
Čo tieto napohľad suché čísla hovoria odborníkovi?
-- Napríklad to, že finančná podpora tohto druhu sa musela premietnuť do zlepšenia situácie v sektore skla veľmi výrazným spôsobom. Budem ešte konkrétnejší -- spolufinancovaním takto zameraných projektov prispel Recyklačný fond k tomu, že sa podiel spracovaného zberového skla na Slovensku za päť rokov zvýšil na viac ako dvojnásobok. Kým v roku 2001 sa spracovalo 18 500 ton odpadového skla, v roku 2005 to bolo už 46-tisíc ton. Do roku 2010 chceme zvýšiť podiel vyseparovaného skla na 70 percent, čo predstavuje viac ako 60 000 ton.
To znie veľmi sľubne, ako to chce sektor skla ovplyvniť?
-- Určite to nebude jednoduché a sú i takí, čo sa na dosiahnutie tohto cieľa pozerajú skepticky. V tomto napríklad nesúhlasím s uvedeným názorom konateľa VETROPACK-u Gábela o tom, že zber a recyklácia obalového skla, citujem: "má vážne nedostatky -- je neefektívny, vysoko nákladový a z hľadiska rozvoja v podstate stagnuje". Dovolil by som si s ním polemizovať. Uvediem krátke príklady: VETROPACK Nemšová má ako výrobca platiť do RF podľa vzorca: výroba mínus zrecyklované sklo rovná sa platba do RF (platí teda za rozdiel). Kým v roku 2003 zaplatil podľa tohto vzorca do RF okolo 16 mil. Sk, v roku 2006 iba 2,7 mil. Sk, pričom výroba bola v roku 2006 "modernizáciou hlavných výrobných zariadení" zvýšená. To znamená, že podiel zrecyklovaného skla v roku 2006 bol podstatne (niekoľkonásobne) vyšší, ako v r. 2003. V prvom polroku r. 2007 Vetropack Nemšová za výrobu nezaplatil, čiže výroba rovná sa množstvo zrecyklovaného skla.
Ale vráťme sa k otázke -- veľa bude závisieť od ohlasu našich miest a obcí. V komodite sklo až 80 percent podpory Recyklačného fondu totiž smerovalo do zavedenia a zintenzívnenia separovaného zberu predovšetkým práve tam, prípadne do organizácií odpadového hospodárstva. Úlohou fondu aj v najbližšej budúcnosti ostáva podporovať zavedenie a zintenzívnenie separovaného zberu skla prevažne v tejto oblasti.
Aké miesto v tomto smere pripadá Trenčianskemu kraju? Tlačovka RF tu iste nebola náhodou?
-- Trenčiansky kraj patrí k popredným regiónom, čo sa týka podporených projektov zo sektora skla Recyklačného fondu. Z množstva projektov separovaného zberu skla, resp. projektov zhodnocovania odpadového skla, ktoré boli podporené v rámci tohto kraja, treba spomenúť najmä projekty spoločnosti Marius Pedersen, a. s., Trenčín, ktorá dostala dotáciu spolu 7,8 milióna, ďalej projekt spoločnosti VETROPACK NEMŠOVÁ, s. r. o., podporený sektorom skla Recyklačného fondu sumou 20 miliónov Sk (vyše 11 % z celkových nákladov) na výstavbu novej triediacej linky a projekt firmy Karpaty Trade, s. r. o., Modra, ktorá pripravuje viackomoditnú investíciu, 33,7 milióna Sk s dotáciou od Recyklačného fondu, na zhodnocovanie doteraz nerecyklovateľných druhov skla (autosklá, sklá z elektrozariadení -- napr. obrazovky z TV). Výsledným produktom zhodnotenia bude výroba tepelnoizolačného granulátu na stavebné účely. Ide o jedinečný projekt, v rámci ktorého budú aplikované nové technológie a nové postupy spracúvania všetkého odpadového skla. Tento moderný výrobný program bude aj spoločensky zaujímavý, pretože z odpadu zhotovuje výrobky, ktoré vracia do spotrebnej sféry a dáva im novú úžitkovú hodnotu. Použitie penoskla sa predpokladá v stavebníctve na suché zásypy v sypkom stave, výrobu blokov a tvaroviek.