Vodné dielo Gabčíkovo má tri výročia. Pred tridsiatimi rokmi podpísali Česko-Slovensko a Maďarsko zmluvu o výstavbe sústavy vodných diel na Dunaji. Pätnásť rokov uplynulo od prehradenia Dunaja pri Čunove, čím bolo uvedené do prevádzky podľa náhradného projektu, lebo Maďarsko predtým práce zastavilo. Pred desiatimi rokmi rozhodol Medzinárodný súdny dvor v Haagu, aby Slovensko a Maďarsko rokovali a tento spor vyriešili. Doteraz sa to nepodarilo.
Prečo ani po tridsiatich rokoch od podpisu medzištátnej zmluvy nie je sústava vodných diel na Dunaji dokončená a naplnenie rozsudku súdneho dvora je v nedohľadne?
Využitie Dunaja medzi Bratislavou a Budapešťou treba posudzovať komplexne - z vodohospodárskeho, environmentálneho, plavebného a energetického aspektu. Nie iba z hľadiska vplyvov vodného diela Gabčíkovo na životné prostredie, ako to robí Budapešť. Sme sklamaní z toho, že maďarská strana nechce rokovať o postavení dolného stupňa sústavy vodných diel v Nagymarosi, ale ani o väčšine ďalších aspektov dunajskej stavby. Otázku životného prostredia nadraďuje nad všetky ostatné. Pritom súd v Haagu jasne povedal, že sústava vodných diel má štyri rovnocenné funkcie a ciele: zlepšiť životné prostredie, energeticky využiť Dunaj, zlepšiť plavebné podmienky a protipovodňovú ochranu okolitého územia. Samospráva maďarských obcí pri vodnom diele Gabčíkovo na rozdiel od vlády už pripustila, že vodné dielo prináša prospech a generuje rozvoj tohto regiónu.
Čím odôvodňuje maďarská strana svoj postoj?
Argumentuje napríklad tým, že vstupom do Európskej únie musíme akceptovať hlavne otázku životného prostredia.
Aj medzištátna zmluva z roku 1977 počíta pri výstavbe tohto diela s ochranou životného prostredia. Prečo to maďarskej strane nestačí?
V zmluve je uvedené, že Česko-Slovensko (teraz Slovensko) a Maďarsko zabezpečia v spoločnom projekte ochranu životného prostredia. Pre nás je za touto vetou "celý vesmír". To znamená, že aj podľa zmluvy sme povinní predchádzať prípadným environmentálnym nedostatkom a keby sa vyskytli, odstraňovať ich. Veď aj teraz začíname s rozšíreným monitoringom vplyvu vodného diela na životné prostredie. A to napriek nášmu presvedčeniu, že nám už nič nové neprinesie, iba potvrdí to, čo vieme. To, že vodné dielo nemá negatívne dosahy na prírodu.
| Gabriel Jenčík, splnomocnenec vlády SR pre výstavbu a prevádzku Sústavy vodných diel na dunaji Gabčíkovo - Nagymaros. Snímka Štefan Laktiš |
Už niekoľko rokov naši ochranári Gabčíkovo nespomínajú. Predtým sa pre obavy z jeho negatívnych vplyvov na prírodu priväzovali na protest aj k člnom. Prečo sú ticho?
Obavy mali aj aktivisti Svetového fondu na ochranu prírody. Keď sme ich expertom stavbu ukázali a vysvetlili jej fungovanie, všetky akcie proti nej zastavili, čo nám napísali aj v liste. To bol signál pre naše environmentálne organizácie, aby dielo prestali kritizovať. Tým sa diskusia okolo jeho údajných negatívnych vplyvov skončila. Uvítal by som, keby toto stanovisko Svetového fondu na ochranu prírody vzali do úvahy aj niektoré kruhy v Maďarsku.
Maďarský minister životného prostredia Gábor Fodor minulý týždeň pre denník Magyar Nemzet povedal, že "Maďarsko nemožno zaviazať", aby postavilo priehradu v Nagymarosi a "nie je o tom ochotné ani rokovať". Čo si myslíte o tomto jeho vyjadrení?
Som z neho rozčarovaný. Lebo neguje rozsudok haagskeho súdu. Jasne v ňom totiž uviedol, že vypovedanie zmluvy zo strany Maďarska nenadobudlo právnu účinnosť. To znamená, že zmluva z roku 1977 stále platí. A jej súčasťou je aj vybudovanie dolného stupňa sústavy vodných diel. Je takéto a priori odmietanie Nagymarosu, čo si dala maďarská vláda aj do svojho uznesenia, v súlade s rokovaním "v dobrej viere" a s dobrým úmyslom dohodnúť sa, ako to požaduje súd v Haagu? Myslím si, že nie je.
| Slovensku vznikli postupom Maďarska miliardové škody, tvrdí Gabriel Jenčík. Snímka: Štefan Laktiš |
Maďarsko už dlhší čas hovorí, že na zlepšenie plavby na Dunaji má iné riešenia ako zvýšenie hladiny Dunaja postavením priehrady v Nagymarosi. Verejnosť však stále nevie, aké sú tieto riešenia. Vy ich poznáte?
Maďarská strana síce deklaruje, že zlepší podmienky na plavbu lodí, ale bez zvýšenia hladiny rieky pomocou priehrady. Sústavným bagrovaním štrku z Dunaja sa síce podmienky v danom úseku dočasne zlepšia, ale medzitým sa štrk usadí na inom mieste. Takže problémy so splavnosťou sa takýmito opatreniami neodstránia, stále na to bude treba peniaze. Maďarsko si tiež objednalo štúdiu, ako zabezpečiť plavebné podmienky. Zadanie však nebolo o tom, ako ich vyriešiť, ale ako ich riešiť klasickými úpravami koryta Dunaja. A to sa podľa nás nedá.
Chcete povedať, že už zo zadania tejto štúdie bolo jasné, ako dopadne?
Zadanie nesmerovalo k hľadaniu skutočného riešenia na zlepšenie plavby po Dunaji pod vodným dielom Gabčíkovo. Slovensko trvá na tom, aby maďarská strana preukázala celkovú nevhodnosť a ekonomickú neopodstatnenosť výstavby priehrady v Nagymarosi. Ak dokáže, že environmentálne, energetické, protipovodňové a plavebné podmienky sa dajú výrazne zlepšiť aj bez tejto priehrady, potom nebudeme na jej realizácii trvať.
Ako hodnotíte doterajšie rokovania s maďarskou vládnou delegáciou o napĺňaní verdiktu súdneho dvora v Haagu?
My sme na rokovania vždy išli s tým, že pre nás nie je tabu žiadny problém. Každý návrh sme ochotní preskúmať z technického, ekonomického, ale aj ekologického hľadiska. Sme však sklamaní z toho, že maďarská strana navonok akoby tento náš postoj akceptovala, ale pri detailnejších rozhovoroch stále akosi uhýba. Počas rozhovorov vládnych delegácií sa vieme dohodnúť. Len čo však prikročíme k formulovaniu záverečného stanoviska, tak skoro nič z toho, čo bolo dohodnuté, akoby neplatilo. Čo si mám o tom myslieť? Že počas rokovania nám tlmočníci zle prekladali?
Požiadate súdny dvor v Haagu o pomoc? Napríklad o podrobnejší výklad jeho verdiktu spred desiatich rokov, aby si ho obidve strany konečne vysvetlili rovnako...
Pravdepodobne k tomu dôjde. Myslím si však, že čas na to ešte nenastal. Znova naliehame na maďarskú stranu, aby sme posúdili výklad súdneho rozhodnutia spred desiatich rokov. Lebo v rozsudku dal súd Slovensku za pravdu v ôsmich z deviatich bodov. Jednoznačne napríklad povedal, že medzištátna zmluva z roku 1977 platí. Z toho teda vyplýva, že Maďarsko by malo súhlasiť s výstavbou priehrady v Nagymarosi, čo však stále nechce uznať.
Prečo Európska komisia nenúti Maďarsko, aby zlepšilo plavebné podmienky? Pred niekoľkými rokmi vyzvalo na to aj európske združenie priemyselných komôr.
Údajne preto, že kým sa nedosiahne dohoda o naplnení rozsudku, nebude do sporu zasahovať. Komisia asi verí, že sa Slovensku a Maďarsku sa podarí uplatniť vyšší princíp. Teda snahu o vzájomnú dohodu, ktorá prinesie výsledky.
| Gabriel Jenčík je presvedčený, že Nagymaros treba dostavať. Snímka: Štefan Laktiš |
Ale dohoda je stále v nedohľadne...
Sme za to, aby sa do riešenia problému zapojili aj inštitúcie Európskej únie. Treba však povedať, že únia síce má skúsenosti z komplexného posudzovania vodohospodárskych stavieb, ale menších, ako je sústava vodných diel na Dunaji. Tento spor je najdlhšie trvajúcim, ktorý leží na Medzinárodnom súdnom dvore v Haagu.
Vyčísľujú sa škody, ktoré vznikli Slovensku po skončení prác maďarskou stranou. Aké sú výsledky?
Podľa rozdelenia prác vyplývajúcich z medzištátnej zmluvy Slovensko svoj investičný podiel splnilo na sto percent. Pritom značná časť z nich je, ale nie našou vinou, umŕtvená. Takými sú napríklad investície do ochranných protipovodňových opatrení súvisiacich s nepostavenou zdržou Nagymaros. Ide o 2,3 miliardy korún. Zosilňovali sa hrádze, postavili prečerpávacie stanice... Teraz ročne vynakladáme na ich údržbu 30 až 50 miliónov korún. Vodné dielo Gabčíkovo nás stálo 18 miliárd korún a osem miliárd jeho úprava pri Čunove kvôli zmene projektu, keďže maďarská strana svoje práce nedokončila.
Aké škody utrpelo Maďarsko?
Hovorí o škodách na životnom prostredí. Ale ako ich vyčísli? Tieto škody sú len fiktívne.
Minulý týždeň Okresný súd Bratislava II odročil pojednávanie o žalobe voči zmluve, ktorou Slovensko umožnilo v marci 2006 prevádzkovať vodnú elektráreň Gabčíkovo Slovenskými elektrárňami ovládanými talianskym Enelom. Čo si myslíte o tejto zmluve?
Uzatvorili ju protiprávne. Je v rozpore s medzištátnou zmluvou z roku 1977, ktorá jasne hovorí, že elektráreň je majetkom štátu a v spoločnom vlastníctve Česko-Slovenska (Slovenska) a Maďarska a môžu ju prevádzkovať len domáce firmy. Teoreticky by sa mohla elektráreň prenajať, ale v prípade potreby by mala existovať možnosť vrátiť ju štátu. Elektráreň dala bývalá vláda na 30 rokov Enelu. Ale čo ak sa maďarská strana prihlási o svoj podiel, keďže sústava vodných diel je spoločný projekt? Povieme jej prepáčte, ale nejde to?
Pracovníci energetiky sú zamestnancami Slovenských elektrární. Ak by štát získal elektráreň späť, mal by ju kto prevádzkovať?
Naši vodohospodári podobnú elektráreň prevádzkujú na vodnom diele Žilina. Štátny podnik Vodohospodárska výstavba má na to licenciu aj ľudí. Enel síce získal podľa mňa elektráreň protiprávne, ale chyba sa stala už v roku 1994. Vtedy ju neoprávnene dostali Slovenské elektrárne, ktoré sa transformovali zo štátneho podniku na akciovú spoločnosť. A to napriek tomu, že patrí dvom štátom.
Kto je Gabriel Jenčík
Piateho decembra bude mať 60 rokov. Splnomocnencom vlády pre výstavbu a prevádzku Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros sa stal 15. júla 2007. Je aj vedúcim slovenskej delegácie na rokovaniach s Maďarskom o realizácii rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu. Vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave a od roku 1972 pracuje v oblasti vodného hospodárstva. Otázkami výstavby vodných diel na Dunaji sa zaoberá od roku 1975. Pred vymenovaním za splnomocnenca pôsobil na odbore správy vodných tokov a povodí rezortu životného prostredia.