Malebný obraz roľníka, ktorý pomaly obrába svoju pôdu a recituje na poli modlitbu Anjela Pána, je dávno neaktuálny. A nielen preto, že sa toto vzývanie, ktoré sa opakuje trikrát denne za sprievodu zvonice, už stráca. Slovensko ako historicky poľnohospodárska krajina totiž ustavične a rýchlo mení tvár.
Vstupom do európskeho spoločenstva sa razantne zmenili pravidlá v sektore, otvorili sa hranice a naši chovatelia, pestovatelia či spracovatelia po 16 rokoch stále hľadajú spôsob, ako sa prispôsobovať tomuto prostrediu a ako v ňom čo najlepšie podnikať. HN oslovili profesionálov odvetvia, aby vysvetľovali, aké sú ich aktuálne výzvy, ťažkosti, ale aj riešenia, v ktoré dúfajú.
Bytostný problém
S príchodom vírusu sa muselo tuzemské poľnohospodárstvo vynájsť v kontexte zatvorených hraníc, výpadku HoReCa segmentu a prerušených dodávateľských reťazcov. Uzavretie reštaurácií a hotelov síce značne sťažilo časť odbytu potravinárov a farmárov, no komplikácie hlavne podčiarkli problémy, s ktorými sa producenti borili už predtým. „Dočasné výpadky v zásobovaní potravinami – najmä múka a droždie – na jar naplno odkryli zraniteľnosť krajiny v oblasti sebestačnosti,“ hovorí Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
Práve táto schopnosť pokrývať potreby národa vlastnou produkciou je v centre debaty už roky. Aktuálny šéf agrorezortu Ján Mičovský hovorí o tejto problematike ako o bytostnej záležitosti. „Zápornú bilanciu pri množstve dovážených potravín chceme v najbližších rokoch zlepšovať,“ uviedol minister v júni na margo diskusie o Strategickom pláne Spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Naše saldo zahraničného obchodu s agropotravinárskymi výrobkami sa totiž neustále prehlbuje. Inými slovami, čoraz viac sa otvár...
Zostáva vám 85% na dočítanie.