Máte za sebou turbulentný rok. Plán bol, že celková potreba financií bude necelých šesť miliárd, nakoniec to je necelých 12 miliárd eur. Čo bol najkritickejší moment?
Je to najväčší rozdiel medzi plánom a realitou, aký sme zažili. Najkritickejší pre nás bol marec, keď sme nevedeli, čo nás čaká, aký bude vývoj na finančných trhoch. Už začiatok roka naznačil zmenu trendu, bankový odvod a očakávanie volieb znížili dopyt po dlhopisoch na polovicu. Kvôli nastaveniu dlhovej brzdy sme vstupovali do nového roka s menšími hotovostnými rezervami, ako sme pôvodne plánovali. Na začiatku roka býva dlhopisové „eldorádo“, portfólioví investori majú nové možnosti a obchodné limity, býva najväčší dopyt po štátnych dlhopisoch z celého roka. Domáce banky zase „vypol“ bankový odvod, ktorého zdvojnásobením sa stali niektoré štátne cenné papiere pre domáce banky nepredateľné. A do toho prišiel COVID-19.
Hrozilo, že nebudeme mať peniaze na fungovanie štátu?
Fungovali sme viac ako mesiac z rezerv, práve pre takého situácie ich máme. Skôr či neskôr sa potrebuje financovať každý, bolo otázkou času, kedy sa bude táto situácia riešiť na celoeurópskej úrovni. Ja osobne som čakal rýchlejšiu reakciu od inštitúcií Európskej únie. Situáciu upokojila až Európska centrálna banka verbálnou intervenciou a následne vstupom na finančné trhy. Už verbálna intervencia nám umožnila vydať emisiu 1,5 miliardy eur prostredníctvom domácich bánk. Potvrdila sa nezastupiteľnosť domáceho finančného trhu a bánk, ich akcieschopnosť nám pomohla preklenúť zložité obdobie. Potom sme pripravili emisiu dvoch dlhopisov, dvanásťročného a päťročného, kde sme dosiahli najväčší dopyt po dlhopisoch v strednej Európe, na úrovni 15 miliárd eur.
Trúfnete si odhadnúť, aká by bola situácia bez pomoci ECB?
Pravdepodobne by došlo ku kolapsu finančných trhov a niektoré krajiny by sa pre nedo...
Zostáva vám 85% na dočítanie.