Národná rada sa chystá prijať zákon o sociálnom poistení. Podobne ako pred časom Zákonník práce, aj táto právna norma príde do parlamentu bez podpory tripartity. Je sociálny dialóg v kríze?
- V minulosti sa odborári vždy viac prispôsobovali zamestnávateľom. Dnes sú však zamestnávatelia tvrdší ako kedysi. V podstate žiadajú vytvorenie určitého status quo nielen v Zákonníku práce, ale aj v iných oblastiach. Najmä podnikatelia žiadajú veci, ktoré nevyhovujú ani vláde, ani odborárom. Výsledkom je, že sa tripartita potom nedohodne vôbec alebo len zriedka. Zákonník práce bol o vzťahoch, tento zákon bude o peniazoch. Vidím však rezervy. Zamestnávatelia by mohli ustúpiť. Ministerstvo práce by tiež mohlo ochotnejšie pristupovať na kompromisy a byť otvorenejšie dlhotrvajúcemu sociálnemu dialógu. Niekedy naozaj nestačí rokovať len raz.
V rámci rozpravy o pracovnom kódexe ste predložili nezvyčajne vysoký počet pozmeňovacích návrhov. Zrejme teda jeho návrh úplne nevyhovoval ani vám...
- Som typ večne nespokojného človeka. Snažím sa meniť veci na základe svojich skúseností a názoru. Pravdou je, že prvé návrhy zákonníka obsahovali veci, ktoré z môjho pohľadu neponúkali pragmatické riešenia. Išlo najmä o flexibilitu pracovného trhu a o to, aby sme zamestnancov nechránili viac, než je pre pracovný trh prijateľné. Mal som pocit, že v tejto oblasti by bola vhodná a potrebná pluralita. Monopol odborov nie je príliš dobrý. Uvítal by som, aby mali aj určitú konkurenciu v zamestnaneckých radách. Chcel som zvýšiť ich právomoci. Narazilo to však na problém, že odbory sú zákonne definované ako tie, ktoré majú právo podpisovať kolektívne zmluvy. Návrh som preto musel stiahnuť. Chcel by som však túto myšlienku ešte presadzovať. Vedel by som si predstaviť aj samostatný zákon o zamestnaneckých radách.
Zdalo by sa, že diskusia o pracovnom kódexe je na dlhší čas uzavretá. Zamestnávatelia však upozorňujú na jeho nesúlad so "Zelenou knihou" Európskej komisie, ktorá odporúča tejto právnej norme väčšiu flexibilitu. Ministerka práce im údajne prisľúbila diskusiu na túto tému na pôde tripartity.
- Zákonník práce má byť dynamický. Nie je možné ho uzatvoriť na vopred určený čas. Musí odrážať potreby hospodárstva, a hlavne zamestnancov. Prvým impulzom tohto zákonníka bolo práve priblížiť sa k požiadavkám Európskej únie a jej normám. Čo sa týka jeho prípadnej ďalšej novelizácie, ja to nevylučujem. Len čo sa nájde bod, ktorý je závažný, považujem za možné ho opäť otvoriť. Pokiaľ ide o flexibilitu pracovného trhu, zamestnávatelia ju prezentovali ako obmedzenú. Ak sa však pozrieme na globálne ukazovatele, vidíme, že sa až tak veľmi nenarušila. Naopak, na úseku zdravotníctva a v automobilovom priemysle sme umožnili viac nadčasov a vyšli zamestnávateľom v ústrety.
V prípade rokovania o výške minimálnej mzdy sa zdalo, že zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov predsa len vedia nájsť spoločnú reč aj bez dohľadu rezortu práce. Netrvalo to však dlho.
- Fenomén minimálnej mzdy nie je až taký dôležitý ako dôchodková reforma. Dotýka sa menšieho počtu ľudí. Je to bezproblémový bod. U nás je táto mzda v celoeurópskom meradle na jednej z najnižších úrovní a poskytuje širší priestor pre dohodu.
Ako budete pristupovať k novele zákona o sociálnom poistení? Môžeme opäť očakávať, že sa stanete rekordérom v počte predložených pozmeňovacích návrhov?
- Kus práce som už urobil. Svojimi mediálnymi vystúpeniami som už čiastočne korigoval jeho podobu. Chceme ho okresať sprava aj zľava, aby to vyhovovalo čo najväčšiemu počtu ľudí, ktorých reprezentujeme. Celkový princíp zákona sa mi nepozdával z toho dôvodu, že dochádza k zmene pravidiel v druhom pilieri. Z legislatívneho hľadiska to nie je celkom správne. Mali by sme rešpektovať právnu stabilitu aj v prípade zmeny vlády. Takisto v otázke hornej hranice vymeriavacieho základu sa mi zdalo, že forma a miera solidarity sú nepremyslené a môže pôsobiť kontraproduktívne. Za neakceptovateľné som považoval, že niektoré dobre zarábajúce skupiny, ako advokáti, znalci a podobne, by sa tejto forme solidarity vyhli. Bola to hrubá chyba. Ak solidarita, tak bez výnimiek. Neviem ešte, ako zareagujem v prípade matiek na materskej dovolenke, invalidných dôchodcov a tých, ktorí opatrujú postihnuté osoby. Myslím si, že by sme im nemali zasahovať do ich rozhodovania o druhom pilieri.
Veľa sa diskutuje aj o zákaze práce pre predčasných starobných dôchodcov...
- Z ministerstva práce zaznievalo, že veľkú časť z nich tvorili špekulanti. Ja si to nemyslím. Skôr to podľa mňa boli ľudia, ktorí či už z organizačných alebo zo zdravotných dôvodov do dôchodku odísť museli a bolo to pre nich núdzové riešenie. Nejakí by sa určite našli, ale prekvapilo ma tvrdenie, že ide o väčšinu. Sú to prevažne ľudia v robotníckych profesiách s najnižšími mzdami. Neviem, či by sme im mali zabraňovať v tom, aby išli do predčasného dôchodku a mali možnosť si privyrobiť. Som skôr za kompromis. Chápem však, že ťažko môžeme zoškrtať 90 percent zákona, ktorý predloží ministerstvo práce a strana Smer. To by bolo dosť odvážne.
O návrhu zákona bude isto ešte diskutovať aj Koaličná rada. Aké sú vaše šance na úspech? Prednedávnom rezort práce napríklad rozhodol bez vedomia koaličných partnerov o tom, že zo zásadného zákona sa stane len malá novela a vážnejšie úpravy bude riešiť ďalší zákon.
- Možno sa dá povedať že nás ignorovali, ale možno práve aj na základe našich signálov odsunul rezort tvrdšie riešenia do veľkej novely. Hlavným dôvodom je horná hranica vymeriavacích základov. Bude to jej uzlový bod. Vplyv naň však bude mať aj ďalší vývoj hospodárstva a situácia okolo prijímania eura. Podľa mňa je dobrá taktika všetko si ešte premyslieť. Dôležité by ešte bolo pripraviť v tomto smere zo strany ministerstva práce analýzy a dosahové štúdie. Zásadný reformný zákon však už bol prijatý. Bolo ním vytvorenie druhého dôchodkového piliera.
Práve ten však, ako sa zdá, súčasnej vláde príliš nevyhovuje, a tá upozorňuje občanov na jeho veľkú rizikovosť.
- Nemyslím si, že je nutné porovnávať dôchodkové správcovské spoločnosti s nebankovými subjektmi. Predsa len za nimi stoja renomované, svetové, bankové inštitúcie, ktoré si podľa mňa nemôžu dovoliť vystaviť dôchodkové úspory neprijateľnému riziku. Pokiaľ ide napríklad o platy manažérov v týchto inštitúciách, myslím si, že čím vyššie financie inštitúcia spravuje, o to poskytuje aj vyššie mzdy. Tým 600-tisícovým veľmi neverím, možno spolu s odmenami dosahujú túto výšku. Holá skutočnosť však je, že najkvalitnejší ľudia sa dajú pritiahnuť len tak, že sa zodpovedajúco odmenia.
Obdobie medzi prípravou Zákonníka práce a zákona o sociálnom poistení vyplnila vláda zvyšovaním sociálnych dávok. Príklad našich českých susedov však ukazuje, že táto cesta ohrozuje verejné financie a vedie aj k zneužívaniu systému. Nebolo by vhodnejšie aj pre nás hľadať, podobne ako v Česku, užšie prepojenie trhu práce so sociálnou sférou?
- K väčšiemu prepojeniu trhu práce a sociálneho systému musí nakoniec pristúpiť každá vláda, ktorá vládne dlhšie obdobie. Táto je stredovo-ľavicová a sociálne opatrenia sú obsiahnuté aj v jej programe. Musí ukázať voličom, že svoje sľuby myslela vážne. Tomuto trendu sa počas svojho volebného obdobia zrejme nevyhne. Príde však asi zlomový bod v jeho druhej polovici, keď bude musieť posudzovať túto oblasť prísnejšie. Momentálne sme ešte vo fáze veľkorysejšieho prístupu.
Už dlhšie sa vláda snaží nájsť zhruba 1,7 miliardy korún na vyplatenie vianočných príspevkov pre dôchodcov. Myslíte si, že sa jej to nakoniec podarí?
- Myslím si, že sa ich podarí vyplatiť aj tento rok.
Museli by sme potom skonštatovať, že tisícka pre dôchodcu za rok navyše sa našla a 120 korún na prídavok pre nezaopatrené dieťa nie. Vianočné dôchodky sú pritom jednoznačne nesystémovým opatrením.
- Vianočné príspevky pre dôchodcov sú skutočne nesystémové. Prioritou vlády sú aj starší ľudia, aj deti. Je pravdou aj to, že prídavky na dieťa by sa mali zvýšiť. Plánovaných 10 korún bolo tak málo, že nakoniec by administratívne náklady na toto zvýšenie boli neprimerané. Ak ich nemôžeme vzhľadom na infláciu zvyšovať zmysluplne každý rok, mali by sme to robiť vo väčšom časovom rozpätí o vyššiu sumu, ktorá by rodičom pomohla výraznejšie. Zvyšovanie prídavkov na dieťa síce nepatrí k opatreniam, ktoré by spôsobilo nejaké zázraky, ale je to naša povinnosť.
Opozícia sa minulý týždeň pokúsila na parlamentnej pôde o odvolanie ministerky práce, Viery Tomanovej. Argumentovali jej neodbornosťou. Nesvedčí o neodbornosti aj to, že minister nevie vopred správne posúdiť zmysluplnosť svojho návrhu?
- V rezorte práce sa asi robí chyba, že sa niekedy predkladajú návrhy, o ktorých je viac-menej vopred jasné, že sú málo priechodné. Tak je to aj v prípade prídavku na dieťa. Netreba so všetkým hneď chodiť do novín, ale zvážiť to taktickejšie a urobiť rozumnejšie rozhodnutie.
Hlavným dôvodom prípravy novely zákona o sociálnom poistení je podľa vlády riešenie deficitu Sociálnej poisťovne. Jeho úprava by mala jej bilanciu zlepšiť približne o 6,5 miliardy korún. Minister financií Ján Počiatek však avizoval, že nie je ešte úplne isté, či sa tieto prostriedky nepoužijú aj inak.
- To by bolo neprijateľné. Kroky, ktoré sa robia na úseku sociálnej sféry, musia byť jednoznačne v prospech riešenia deficitu Sociálnej poisťovne. Je to citlivá oblasť. Nemôžeme tieto prostriedky použiť na pokrývanie štátneho rozpočtu alebo na euro. Môžeme ich použiť len na sociálne účely.
Vaša strana je členom vládnej koalície. Vaša podpora pre koaličné legislatívne snahy však nie je vždy úplne jednoznačná. Často sa, aj keď väčšinou s neúspechom, snažíte presadzovať aj opozičné argumenty.
- Pri zostavovaní vlády sme mali najsilnejší koaličný potenciál. Nech by ju bol zostavoval ktokoľvek, bez nás to nešlo. Taká je realita. Chceme si tento potenciál zachovať aj v budúcnosti. Strany politického stredu sú vždy jazýčkom na váhach. Nemôžeme preto zaujímať krajné stanoviská. Musíme byť vyváženejší, menej pracovať s emóciami a viac dbať na racionálne a pragmatické riešenia. Osobne očakávam, že o niekoľko rokov bude v slovenskej politike tento princíp prevládať a do popredia sa budú dostávať najmä ekonomické priority.