Hlavným rizikom pre bankový sektor na Slovensku je nesplácanie úverov v súvislosti s negatívnymi dôsledkami pandémie choroby covid-19.
Prípadné straty peňažných ústavov z pôžičiek do konca budúceho roka by mohli dosiahnuť 590 až 810 miliónov eur, čo by pri naplnení najhoršieho scenára predstavovalo vyššiu sumu, než činil celý minulý zisk sektora.
Upozornila na to dnes Národná banka Slovenska, podľa ktorej bankové domy už však pokryli časť budúcich strát vytvorením rezerv.
"Riziko nesplácania úverov zostáva najvýraznejším rizikom pre bankový sektor. V tomto roku ešte dopady tohto rizika nepocítime. V tejto oblasti pomohli vládne opatrenia, najmä v oblasti odkladu splátok," povedal novinárom člen bankovej rady NBS Vladimír Dvořáček.
Bankový sektor na Slovensku považuje centrálna banka za stabilný.
Rizikom sú podniky
NBS neočakáva výrazný nárast nesplácania pôžičiek zo strany domácností, rizikovejší je podľa nej podnikový sektor.
Centrálna banka odhadla, že výraznejšie horšia finančná kondícia hrozí do konca budúceho roka takmer 12 percentám podnikov.
Vláda po dohode so zástupcami finančného sektora tento rok presadila opatrenie, na základe ktorého spotrebitelia a malé a stredné podniky získali nárok na odklad splátok na tri až deväť mesiacov v bankách, leasingových firmách a ďalších finančných spoločnostiach.
Záujem o úvery výrazne klesol
Centrálna banka sa domnieva, že možnosť plošného odkladu splátok úverov, ktorú v krajine využili tisícky obyvateľov a firiem, by sa už nemala predlžovať.
V čase pandémie covidu-19 výrazne klesol záujem Slovákov o spotrebiteľské úvery, dopyt po úveroch na financovanie bývania sa výrazne nezmenil. Tempo rastu poskytovania úverov podnikom mierne spomalilo.
Banky na Slovensku aj kvôli nízkym úrokovým sadzbám či tvorbe takzvaných opravných položiek na nesplácané úvery zhoršili hospodárenia, sektoru však podľa NBS pomohlo schválenie zrušenia zvláštnej bankovej dane.
Čistý zisk slovenského bankového sektora za prvé tri štvrťroky tohto roka klesol medziročne viac ako o tretinu.