Keď som prichádzal na rozhovor, nad Slovnaftom bol biely oblak, ktorý plnili dva komíny. Európska komisia aktuálne ide po klimatickom samite sprísňovať emisné limity do roku 2030. Ako je na tom Slovnaft s emisiami?
Slovnaft kupuje emisné povolenky za rok na úrovni približne 800 kiloton, čo vychádza na 15 miliónov eur. Do budúcnosti nás prísnejšie limity zaťažia dodatočne sumou 30 miliónov eur. Na trhu bude totiž čoraz menej povoleniek a ceny idú hore. Na druhej strane sme za posledných 20 rokov znížili vypúšťanie emisií o viac ako 70 percent.
Hovorí sa o nevyhnutných investíciách v desiatkach miliárd eur na Slovensku. Ako sprísnenie vypúšťania emisií pocíti slovenský priemysel?
Súčasný spôsob nášho života generuje množstvo odpadu, znečisťujeme ovzdušie a zdroje pitnej vody, uprednostňujeme na sídliskách betón pred zeleňou, rastie populácia a už dnes žijeme v klimatickej kríze. V priemyselnej sfére je snaha splniť ciele z klimatickej konferencie z Paríža z roku 2015. Akčné plány a energetické klimatické balíčky však prichádzajú dlhšie obdobie. Už na roky 2009 až 2020 bolo stanovené zníženie emisií o 20 percent, nárast podpory obnoviteľných zdrojov energie (OZE) o 20 percent a zároveň sa počítalo zo zvýšením energetickej efektívnosti o 20 percent. Do toho prišiel ešte koniec roka 2016, keď členské štáty EÚ prijali takzvaný štvrtý balíček pre energetiku pod názvom Čistá energia pre všetkých Európanov. Tam už bol nastavený nový cieľ v oblasti zníženia emisií, a to namiesto 20 až 40 percent do roku 2030 oproti roku 1990, zvýšenie podpory OZE o 32 percent na konečnej spotrebe energií a nárast energetickej efektívnosti, teda zníženie energetickej náročnosti v priemysle o 32,5 percenta z hľadiska konečnej energetickej spotreby. Na základe toho vydáva Európska komisia smernice, ktoré Slovensko postupne zapracúva do svojej legislatívy.
Brusel však nezostal pri pôvodných limitoch.
Nie, už v roku 2018 Európska komisia vytvorila ďalší balík s názvom Čistá planéta pre všetkých a Európska komisia v decembri 2019 prijala „Zelenú dohodu“ ako ambiciózny cieľ stať sa do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete. Cieľom už nie sú len nízkoemisné limity, ale nulové uhlíkové hospodárstvo. Nastavenie zodpovedá zníženiu emisií o 100 percent oproti stavu v roku 1990 do roku 2050. Slovensko aj na základe toho prijalo Integrovaný národný energetický a klimatický plán do roku do roku 2030. V prípade financovania sa už tu hovorí o použití eurofondov, environmentálneho fondu a modernizačného fondu. Predchádzajúca vláda v marci prijala Nízkouhlíkovú stratégia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030, kde predpokladá zníženie emisií o 47 percent. Súčasná vláda prišla aktuálne v októbri s Národným integrovaným reformným plánom pod názvom Moderné a úspešné Slovensko, kde už hovorí, že Slovensko chce do roku 2030 znížiť emisné limity o 53 percent.
Ako to pocíti domáci priemysel?
Snažíme sa byť v diskusii aktívni, keďže príde moment, keď prídu na rad náklady. Energetika a priemysel na Slovensku pritom tvoria až 75 percent z celkových vypúšťaných emisií v krajine. Posledný kl...
Zostáva vám 85% na dočítanie.