Tragická havária pri Polomke opätovne otvorila diskusiu bezpečnosti nechránených železničných priecestí. K nehode totiž došlo na mieste bez svetelnej signalizácie či závor. Takýchto križovatiek je u nás podľa Železníc Slovenskej republiky 1 249. Podľa hovorkyne spoločnosti Martiny Pavlíkovej sa však nedá o nich hovoriť ako o rizikových. Pri určení, či sa má, alebo nemá takéto priecestie označiť signalizáciou, totiž rozhodujú prísne bezpečnostné pravidlá. "Posudzuje sa výhľadovosť a rozhľadovosť, intenzita cestnej a železničnej premávky na priecestí a tiež typ infraštruktúry či už železničnej, alebo cestnej. Z hľadiska všetkých týchto kritérií patrí priecestie, kde sa stala tragédia, k takým, ktoré vyššie zabezpečenie nepotrebuje,“ ozrejmila Pavlíková. Napriek tomu sa však podľa nej bude o danom mieste diskutovať a je veľmi pravdepodobné, že stupeň bezpečnosti tam zvýšia.
| Čo hovorí zákon o železničnom priecestí § 27 (1) Pred železničným priecestím vodič je povinný počínať si mimoriadne opatrne, najmä sa presvedčiť, či môže bezpečne prejsť cez železničné priecestie. (3) Vo vzdialenosti 50 m pred železničným priecestím a pri jeho prechádzaní vodič je povinný jazdiť rýchlosťou najviac 30 km.h-1; (5) Pred železničným priecestím, pri ktorom je umiestnená dopravná značka "Stoj, daj prednosť v jazde!", vodič je povinný zastaviť vozidlo na takom mieste, z ktorého má náležitý rozhľad na trať. § 28 Vodič nesmie vchádzať na železničné priecestie, ak a) sa dáva výstraha dvoma červenými striedavo prerušovanými svetlami priecestného zabezpečovacieho zariadenia, b) sa dáva výstraha prerušovaným zvukom húkačky alebo zvončeka priecestného zabezpečovacieho zariadenia, c) sa spúšťajú, ak sú spustené alebo ak sa zdvíhajú závory, d) už vidieť alebo počuť prichádzajúci vlak alebo iné dráhové vozidlo alebo ak počuť najmä jeho húkanie alebo pískanie. |
Železničiarom chýbajú peniaze
Vymeniť krížové označenia na všetkých vyše 1 200 nechránených priecestiach za svetelnú signalizáciu si železnice nemôžu dovoliť. Podľa Pavlíkovej totiž zvýšenie zabezpečenia na jednej takejto križovatke stojí viac ako 265-tisíc eur (osem miliónov korún).
Na výmenu krížov za svetlá by tak Železnice potrebovali viac ako 300 miliónov eur, takmer toľko čo vláda vyčlenila na protikrízový balíček. Rozšírenie o závoru je ešte drahšie. "My sa ich snažíme postupne vymieňať, ale nedá sa to urobiť naraz. Nahrádzanie krížov je dlhodobá záležitosť, keďže na to nie sú peniaze,“ konštatovala Pavlíková.
Podľa Ľubomíra Palčáka, generálneho riaditeľa Výskumného ústavu dopravného v Žiline, by bol ideálny stav, keby každé železničné priecestie malo aspoň svetelnú signalizáciu, no je potrebné sa pozerať aj na množstvo peňazí, ktorým železnice disponujú. "Poviem príklad. Ak by som mal krížové priecestie, kde mi vlaky chodia raz za čas, za celý deň tadiaľ prejde zopár áut, miesto spĺňa všetky kritériá len pre kríže a mám len určitý balík peňazí, tak by som tam asi tie svetlá nedal,“ reagoval Palčák. Na druhej strane podľa neho, keď sa stane takáto tragédia, tak by sa mali všetky priecestia s krížmi nanovo zanalyzovať a mala by sa prehodnotiť norma, podľa ktorej sa určuje, aký stupeň bezpečnosti sa tam nachádza.
Napríklad na ceste z Bratislavy do Jaroviec, kde často dochádzalo k dopravným nehodám, na vylepšenie bezpečnosti použili systém Rail-flash - blikajúcu cestu. Keď prichádza vlak spolu s výstražným znamením začnú blikať aj svetelné pásy zabudované priamo na ceste. Náklady na jeho vybudovanie pritom predstavujú len 15 percent ceny klasického zabezpečenia. Tento systém sa dá použiť aj na zviditeľnenie priechodoch pre chodcov.
Bezpečnosť nebezpečnejšia
Paradoxom však je, že viac nehôd sa stáva práve na zabezpečených miestach. Podľa Pavlíkovej je totiž až 60 percent všetkých nehôd na železničných priecestiach, ktoré svetlá alebo závory majú. Podľa Palčáka je tiež na zamyslenie fakt, že pomer nehodovosti na len krížom označených miestach a na tých svetelnou signalizáciou je 50 ku 50. "Z toho vyplýva, že najskôr by si mali dávať na seba pozor hlavne vodiči so svojimi posádkami. Je potrebné si uvedomiť, že vlak ma vždy prednosť. Ten nemá kam zo svojej dráhy vybočiť,“ reagoval. Podľa neho by sa mali tiež sprísniť kritériá na vystavenie vodičského oprávnenia pre vodičov autobusov.