Pracovná zdravotná služba sa bude meniť

Podnikáte ako živnostník, ale nemáte ďalších zamestnancov? Podľa najnovších informácií Úradu verejného zdravotníctva by sa už na vás nemala vzťahovať takzvaná pracovná zdravotná služba.
Podľa platných zákonov musia teraz všetci zamestnávatelia uzavrieť (a zaplatiť) zmluvu so spoločnosťami pracovnej zdravotnej služby, ktoré majú na to od úradu licenciu a môžu tak zabezpečovať lekárske prehliadky zamestnancov a pracovísk. Výsledkom by malo byť zlepšenie ochrany zdravia pracovníkov. Povinnosť sa netýka len klasických firiem, ale aj samostatne zárobkovo činných osôb, teda ľudí, ktorí nezamestnávajú nikoho. Pre nich by sa však mohla situácia zjednodušiť.
Bude novela
Úrad totiž pripravuje novely zákonov, ktorých výsledkom by malo byť, že zdravotná služba sa už nebude týkať všetkých živnostníkov. V súčasnosti začínajú o zmene legislatívy rokovať odborníci z rezortov zdravotníctva, práce a sociálnych vecí. "Zmeny sa budú týkať najmä podnikateľov -- fyzických osôb, ktoré nie sú zamestnávateľmi, " informuje Lenka Šramková z Úradu verejného zdravotníctva.
Od tejto povinnosti by však podľa úradu nemali byť oslobodení živnostníci, ktorí "vykonávajú rizikové práce (pracovné kategórie 3 a 4) alebo práce, pri ktorých sú exponovaní zdraviu škodlivými faktormi s bezprahovým účinkom na zdravie (kategória 2)," dodáva úrad. Takými faktormi sú napríklad karcinogénne a mutagénne vplyvy a ionizujúce žiarenie. Odkedy by mala táto zmena platiť, zdravotníci nepovedali.
Chaotická legislatíva
Súčasné pravidlá sa nepáčia najmä živnostníkom. Prekáža im, že im chce niekto určovať, u koho a kde si majú dať urobiť preventívne zdravotné prehliadky. Lebo tak ako ostatní ľudia, aj oni majú svojich všeobecných lekárov, ktorí lepšie poznajú ich zdravotný stav a podmienky v ktorých pracujú, ako firmy oprávnené na výkon týchto služieb. "Očakávame, že táto problematika sa logicky a pragmaticky vyrieši, aby naozaj boli zaručené bezpečné a zdravotne bezproblémové pracovné podmienky," hovorí majiteľ firmy na výrobu potravín v Pezinku Vojtech Gottschall. Má vyše 60 pracovníkov. Uzatvorenie zmluvy s poverenou firmou by ho však ročne vyšlo na 80-tisíc, ba aj viac korún.
Doterajšie kroky štátu pri zabezpečení tejto agendy považuje za chaotické. "Niektoré veci nie sú presne definované. A hoci som praktik, viacerým som neporozumel. Ako by sa mala táto legislatíva aplikovať napríklad na administratívne pracovníčky?" pýta sa Gottschall.
Zbytočná povinnosť zdravotníctva?
Prezident Slovenskej asociácie malých podnikov Vladimír Sirotka si myslí, že tieto služby sú len "zbytočným administratívnym zásahom do zdravotnej starostlivosti, ktorý od podnikateľov vyťahuje peniaze". Upozorňuje, že viaceré firmy, ktoré môžu zabezpečovať pracovnú zdravotnú službu, sa nezaoberajú bezprostrednou zdravotnou starostlivosťou. "Sú medzi nimi aj distribútori liekov a podobne. Preto nerozumiem, ako by mali robiť zdravotné prehliadky," zdôraznil Sirotka.
Na zozname uverejnenom na internetovej stránke Úradu verejného zdravotníctva je uvedených 87 oprávnených firiem, ktoré môžu tieto služby poskytovať. Sú síce medzi nimi niektoré nemocnice, ale najmä eseročky a akciové spoločnosti, pričom ich rozmiestnenie po Slovensku nie je rovnomerné.
Ich počet bude narastať, lebo podľa Sirotku "zabezpečenie pracovných zdravotných služieb je dobrý džob". Predpokladá však, že vzhľadom na veľký počet zamestnancov nebudú na túto prácu na území celého štátu stačiť.
"Negatívny vplyv tejto novej povinnosti pocítia predovšetkým malí a strední podnikatelia. Podľa nás nie je pracovná zdravotná služba ani v súlade s vládou deklarovanou podporou malého a stredného podnikania," upozorňuje viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Jozef Špirko. Únia žiada, aby do novely predpisov boli zapojení aj zástupcovia podnikateľov.