V septembri minulého roku unikli prvé rysy chystaného Plánu obnovy, ktorý má Slovensku šiestimi miliardami pomôcť zlepšiť situáciu na Slovensku. Peniaze v Bruseli dohodol premiér Igor Matovič ešte v júli 2020.
Po menej než roku sa teraz dostáva do medzirezortného pripomienkového konania. Slovensko ho má odovzdať Európskej komisii do konca apríla tohto roka.
Stále otvorený
"Dokument, ktorý sa pripravuje 2 až 3 roky, sme museli pripraviť za menej ako rok," povedal dnes minister financií Eduard Heger.
"Stretnutí bolo viac ako 30 a pred nami je ešte šesť okrúhlych stolov. Teraz je čas na finálne pripomienky."
Každý zmysluplný návrh podľa Hegera ministerstvo posúdi. Plán obnovy je podľa neho "stále otvorený dokument".
"Ekonomický model založený na lacnej pracovnej sile a zahraničných investíciách sa vyčerpal. Zaostávame v zdravotnej starostlivosti alebo školstve," uviedol.
Situáciu a konkurencieschopnosť v rámci EÚ majú zlepšiť mnohé štrukturálne reformy.
"Mám z tohto dokumentu veľmi dobrý pocit. Dokázali sme jasne pomenovať problémy a precízne vytýčiť cesty, ako ich riešiť. Vybrali sme priority, navrhli sme reformy a investície," skonštatoval šéf rezortu financií s tým, že plán považuje za realistický. Podotkol, že naplnenie cieľov si bude vyžadovať aj silnú politickú podporu, dobré organizačné schopnosti a veľa trpezlivosti.
Verdikt padne v lete
"Vidíme, že slabinou slovenskej verejnej správy je implementácia, nezávisle od Plánu obnovy sme si v rozpočte verejnej správy dali záväzok financovať len pripravené a preukázateľne návratné projekty, to samozrejme platí aj pre Plán obnovy," dodal šéf Útvaru hodnoty za peniaze Štefan Kišš.
Generálna riaditeľka sekcie plánu obnovy Lívia Vašáková dodala, že odozva zo strany je do veľkej miery pozitívna, pričom Slovensko patrí medzi najrýchlejšie krajiny pri príprave plánu a najambicióznejšie z pohľadu reforiem.
"Plán obnovy je možnosťou na obnovu krajiny po pandémii a zároveň v prípade Slovenska aj príležitosťou na znovunaštartovanie dobiehania vyspelejších krajín, kde sme za poslednú dekádu buď stagnovali, alebo priam zaostávali," poznamenala Vašáková.
Výsledný verdikt by sme mali z Bruselu počuť v lete, následne by mala byť uvoľnená prvá finančná čiastka.
Najviac (34 percent) financií pôjde na zelenú ekonomiku. Zvyšné miliardy by podľa aktuálnej verzie mali byť rozdelené do okruhov zdravie (27 percent), efektívny štát a digitalizácia (16 percent), vzdelávanie (12 percent) a veda, výskum a inovácie (11 percent).