StoryEditor

Pšenicu môže vyhnať nahor choroba

13.03.2008, 23:00
Termínové ceny pšenice vzrástli v stredu tento týždeň na Chicagskej komoditnej burze na nový rekord, keď investori reagovali na informácie o nižšej úrode vo svete, ako aj na oznámenie amerického ministerstva poľnohospodárstva, že znížilo prognózy pre domáce zásoby komodity. Do konca mája tohto roka klesnú zásoby pšenice v USA z pôvodne odhadovaných 272 miliónov bušelov (9,6 milióna ton) na 242 miliónov bušelov (8,7 milióna ton). Podľa Bloombergu následne ceny pšenice s dodávkou na marec dosiahli prvýkrát 10,33 dolára za bušel.

Termínové ceny pšenice vzrástli v stredu tento týždeň na Chicagskej komoditnej burze na nový rekord, keď investori reagovali na informácie o nižšej úrode vo svete, ako aj na oznámenie amerického ministerstva poľnohospodárstva, že znížilo prognózy pre domáce zásoby komodity. Do konca mája tohto roka klesnú zásoby pšenice v USA z pôvodne odhadovaných 272 miliónov bušelov (9,6 milióna ton) na 242 miliónov bušelov (8,7 milióna ton). Podľa Bloombergu následne ceny pšenice s dodávkou na marec dosiahli prvýkrát 10,33 dolára za bušel.
Od roku 2004 sa ceny pšenice v rámci termínových obchodov zvýšili trojnásobne. Príčinou je podľa väčšiny analytikov kombinácia zlého počasia v niektorých kľúčových krajinách (Austrália, USA, Kanada, Rusko, India), pokračujúca urbanizácia a nástup biopalív, ktoré ukrajujú z poľnohospodárskej pôdy určenej na potravinárske plodiny.
"Čo sa týka pšenice vyššej kvality, tej je mimoriadne málo a koncoví spotrebitelia sú ochotní zaplatiť akúkoľvek cenu," povedal analytik z maklérskej firmy Walsh Trading Jay Calhoun.
Svetové zásoby pšenice by v tomto roku mali dosiahnuť najnižšiu úroveň za ostatných 30 rokov. Ako informovalo americké ministerstvo poľnohospodárstva, očakáva sa, že k 31. máju klesnú zásoby tejto obilniny vo svete na 110,4 milióna ton, čo je najnižší objem od roku 1978.
Supercyklus pre špekulantov
Niektorí sa však domnievajú, že nielen tieto príčiny sú dôvodom rastu cien potravín. Ďalším je takzvaný komoditný supercyklus. Ako informoval Sunday Herald, ide o špekulantov, ktorí pri súčasnej klesajúcej hodnote dolára v snahe dosiahnuť čo najrýchlejšiu návratnosť vložených investícií presúvajú peniaze zo štátnych dlhopisov a iných nástrojov do potravinových a surovinových komodít. Tie zahŕňajú tak drahé kovy, ako aj kukuricu, pšenicu, kakao či dobytok.
Nech je to akokoľvek, výsledkom rastúcich cien je rozhodnutie viacerých štátov zastaviť, prípadne obmedziť vývoz pšenice do zahraničia, aby si zaistili jej dostatok na vlastné potraviny. Vysoké vývozné clá uvalili Rusko, Kazachstan aj Ukrajina, čím zasa skomplikovali život dovozcom pšenice, najnovšie Egyptu. Ten je najväčším impotérom pšenice na svete. Tohtoročné náklady na dovoz pšenice určenej na chlieb pre chudobnú časť obyvateľstva by mali dosiahnuť takmer 2,7 miliardy dolárov. Obdobná situácia je aj v ďalších chudobných krajinách.
Budúcnosť závisí od hrdze
Navyše, situáciu môže podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) skomplikovať v budúcnosti nový fenomén -- mimoriadne virulentná forma hrdze trávnej, ktorá sa začala v posledných rokoch šíriť po svete. Hrdza známa pod označením Ug99 sa prvýkrát sa objavila v Ugande v roku 1999 (odtiaľ jej označenie), do dvoch rokov sa rozšírila do Kene a do roka nato do Etiópie. Minulý rok sa už objavila v Jemene a najnovšie v západnom Iráne. Podľa expertov ide o najnebezpečnejšiu chorobu pšenice pre jej schopnosť zlikvidovať celé lány vo veľmi krátkom čase. Podľa stránky all.Africa v Keni zničila hrdza prakticky celú úrodu vo všetkých zasiahnutých oblastiach a priamo viedla k rastu cien. Do Jemenu sa jej spóry dostali s cyklónom Gonu, ktorý sa oblasťou prehnal v júni 2007.
Experti na poľnohospodárstvo z FAO varovali, že situácia so pšenicou vo svete sa môže skomplikovať, ak sa patogén dostane ďalej na východ -- do Pakistanu, Indie, Turkménska, Uzbekistanu či Kazachstanu. To všetko sú kľúčoví producenti pšenice. "Objavenie sa hrdze v Iráne je varovaním," povedal riaditeľ Divízie FAO pre produkciu a ochranu rastlín Šivaji Pandey. Podľa neho sa hrdza šíri veľmi rýchlo a očakáva, že výrazne zredukuje produkciu komodity. Existujú síce aj odolné odrody, no tie netvoria ani percento z celkového počtu odrôd pšenice. Navyše, africké a ázijské krajiny odolné odrody ani nemajú.
To dáva novú šancu firmám, ktoré sa zaoberajú genetickou manipuláciou. Podľa AFP Spojené štáty, kde geneticky modifikované potraviny nerobia obyvateľstvu taký problém ako v Európe, už zvýšili objem peňazí do programov na vyšľachtenie rastlín odolných proti Ug99. Podobne zvyšuje výdavky na výskum aj Kanada, ktorá sa tiež obáva, že o pár rokov sa Ug99 "preplaví" na americký kontinent. Američania už zlé skúsenosti s hrdzou trávnou majú. Začiatkom 50. rokov minulého storočia zničila v USA približne 40 percent úrody pšenice.

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
06. december 2022 02:38