Top slovenskí vedci: Náš produkt chceme otestovať aj vo vesmíre

Vašou špecialitou sú superabsorpčné polyméry, ktoré sa využívajú aj v poľnohospodárstve. Mohli by ste priblížiť jednoduchým jazykom, o čo ide a prečo sú pre farmárov prínosom?

Sú to látky, ktoré dokážu absorbovať vodu a zadržiavať ju v stonásobkoch svojej hmotnosti. Keď zmiešame gram takéhoto polyméru a sto gramov vody, celú ju do seba vstrebe. Sama pôda nedokáže v sebe zachytávať všetku dostupnú vlahu. Voda sa veľmi často vyparí alebo cez pôdu iba pretečie.

A práve náš produkt, ktorý nazývame Aquaholder, prináša relevantné riešenie. Jeho hlavná aktívna zložka, superabsorpčný polymér, spĺňa pri podobných situáciách túto chýbajúcu funkciu. V dnešných časoch prší čoraz menej, a keď predsa len zaprší, tak veľmi intenzívne.

No poľnohospodár potrebuje, aby sa vlaha dala využívať rovnomerne. Keď sa náš polymér dostane do styku s vodou, zachytí ju a uchová v dosahu rastliny. Tá ju následne využije v čase, keď ju potrebuje.

V akej fáze vývoja je Aquaholder?

Na rôznych typoch aplikácií superabsorbentov pracujeme už niekoľko rokov a konkrétne na Aquaholderi posledné tri roky intenzívne. Tento rok finalizujeme jeho vývoj a práve v týchto mesiacoch začíname produkt finálne skúšať v reálnych poľných podmienkach. Následne budeme pripravení produkt uvádzať na trh.

Ako ho testujete?

Robíme skúšky na poliach a v certifikovaných laboratóriách, aby sme účinnosť Aquaholderu mohli doložiť certifikovanými testami GEP a GLP: good experimental a good laboratory practice. Na tento rok máme nakontrahovaných viac ako 40 podobných testov, buď v laboratóriách na klíčivosť a vzchádzavosť, alebo na maloparcelových či veľkoplošných poľných skúškach, pri ktorých budeme sledovať aj potenciálny dosah produktu na finálny hektárový výnos.

Spolupracujeme napríklad so Slovenským farmárskym družstvom alebo s Poľnohospodárskym družstvom Cífer, či so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre. Viacero testov sme absolvovali aj v zahraničí. Chceme mať Aquaholder overený tak, aby sme s ním mohli ísť za veľkými nadnárodnými firmami a priblížili sa k plánovanej komercializácii.

Aký máte cieľ?

Naším veľkým snom je otestovať Aquaholder a jeho účinnosť aj vo vesmíre. Teraz tam chce americká firma Elona Muska Space X vyslať prelomovú nákladnú kapsulu. Súčasťou misie má byť aj prídavný modul s názvom Bishop od firmy Nanoracks, ktorá spolupracuje s ISS a NASA.

Spoločne plánujú vyniesť na obežnú dráhu farmy, na ktorých by chceli realizovať poľnohospodársky výskum s cieľom zistiť, ako zefektívniť pestovanie plodín v najsuchších oblastiach Zeme. Chceli by sme Aquaholder raz dostať na jednu z týchto fariem a otestovať jeho účinnosť aj v extrémnych podmienkach vesmíru. Avšak než sa nám to podarí, zostávame testovať na našej planéte.

Aké sú rôzne aplikácie produktu Aquaholder pre farmárov?

Sú dve možnosti, ktoré súvisia s jeho podobou. Prvou formou je samotný superabsorbent v práškovej forme. Aplikuje sa v blízkosti koreňovej sústavy rastliny. Keď príde voda, nasaje sa do superabsorbentu a korene majú možnosť odoberať ju podľa potreby. Pôsobí tak počas celej vegetácie.

Často sa takto využíva v skleníkoch pri pestovaní paradajok alebo inej zeleniny. Druhá možnosť – a to je to, čo je na našom produkte revolučné – je tekutá forma. Tá umožňuje úplne obaliť semiačka pred siatím, tak aby všetky boli obalené samostatne.

Nie je však vôbec jednoduché dostať superabsorbent na ne, lebo polymér je veľmi citlivý na vlhkosť. Aj preto je tento produkt jediný svojho druhu na svete. Zabezpečuje pre rastlinu najlepší možný štart.

Ako si to máme predstaviť?

Snažíme sa dosiahnuť podobný efekt ako pri semiačkach chia. Keď ich dáte do vody, napučia sa. V našom prípade sa pri dostatočnom daždi vytvorí okolo ošetreného osiva hydrogélové lôžko. Keby ho semiačka nemali, museli by čakať na viac dažďa, aby mali dostatok vlahy potrebnej na začiatok klíčenia. Umelo im teda vytvárame zásobáreň vody.

Polymér ju v sebe zachytí a odovzdá semiačku počas klíčenia v čase sucha. Umožní to teda, aby v úvodnej, kľúčovej fáze vývoja rastliny mali semiačka dostatok vlhkosti. Významne sa tým zvyšuje množstvo rastlín, ktoré naozaj aj vyklíčia, taktiež ich potenciál.

Zatiaľ teda len testujete. Aké budú vaše argumenty, aby si ich profesionáli pri pochopiteľne vyššej cene kúpili?

Je to predovšetkým poistka proti suchu. Sme svedkami toho, že sa vlny sucha opakujú niekoľko rokov za sebou. Farmár po výseve nemá žiadnu krištáľovú guľu. Nevie garantovať, že bude mať osivo dostatok vlahy a že z pôdy vzíde uspokojivý počet silných a zdravých jedincov.

Netuší, či budú mať rastliny adekvátny štart a či budú od začiatku zdravé, silné. Aquaholder je pritom jediné vhodné opatrenie, ktoré dokáže v tomto štádiu pomôcť. Pre poľnohospodára je to veľká výhoda: bude mať zabezpečený lepší štart porastu, čo veľa profesionálov v odvetví práve vyhľadáva.

Aké budú vaše trhy? Chcete zostať na Slovensku? V Európe?

Naše riešenie je globálne. Vyvinuli sme ho prioritne pre suché oblasti alebo regióny s nedostatkom vlahy. Klimatické zmeny však postihujú aj regióny, ktoré neboli doteraz charakterizované ako trpiace núdzou o vodu. Týka sa to napríklad už aj celej Európy. Rozdiely medzi krajinami sa stierajú. Už sa nedá povedať, že by naše riešenie bolo len pre Afriku či Áziu.

Ako bude prebiehať distribúcia?

Produkt je určený pre poľnohospodárov, ale ďalšími dôležitými zákazníkmi sú aj firmy, ktoré im dodávajú osivo, distribútori a hlavne výrobcovia. Aquaholder budeme chcieť predávať všetkým týmto klientom. Už s nimi komunikujeme, pričom produkt testujeme na celej škále osív od rôznych svetových aj lokálnych producentov. Začali sme napríklad aj spoluprácu so slovenskou skupinou AZC, ktorá pôsobí v stredoeurópskom regióne.

Minulý rok sme podpísali zmluvu o strategickom partnerstve a máme záujem spoločne rozbehnúť výrobu a distribúciu na trhoch východnej a strednej Európy. Potenciál vidíme aj v ďalších krajinách. Avšak chceli by sme otestovať potenciál najprv v stredoeurópskom pásme, kde plánujeme postaviť prvú linku. Chceli by sme ju mať dokončenú už v budúcom roku. Prostredníctvom nej by sme chceli ošetrovať osivo naším produktom a následne ho dodávať v celom stredoeurópskom regióne.

Už máte všetky procesy nastavené?

Logisticky máme jednu menšiu prekážku. Nemôžeme vyrábať Aquaholder iba na jednom mieste, baliť ho do škatúľ a posielať do Afriky, Ázie či do ďalekých krajín. Potrebujeme byť súčasťou celého procesu obaľovania osív a distribúcie k farmárom.

Naše ošetrenie je až posledným článkom v celom procese výroby a prípravy. Keď je osivo vypestované a pripravené na danú sezónu, ošetruje sa rôznymi ochrannými prvkami, ako sú napríklad pesticídy či herbicídy. My s naším produktom vstupujeme do hry, až keď sú semiačka finálne pripravené, teda tesne pred ich siatím do pôdy. Náš superabsorbent sa aplikuje až ako posledná ochrana.

Preto pre nás nebude jednoduché zasahovať do tohto reťazca na globálnej úrovni. Je pravdepodobné, že produkt budeme ponúkať nadnárodným distribučným spoločnostiam alebo priamo veľkým osivárskym firmám, ktoré budú samy priamo vo svojom výrobnom procese realizovať obaľovanie ešte pred tým, ako budú hotové osivo distribuovať klientom. Ďalším súvisiacim problémom sú obmedzené časové okná. Tie sú iba dve. Počas hlavnej jarnej sezóny máme možnosť aplikovať produkt na osivo iba dva či tri týždne pred sejbou. V zimnej sezóne takisto.

Aké sú okrem toho ďalšie negatíva či obmedzenia vášho produktu?

Žiadne ďalšie nevnímame. Čo sa týka používania výrobku, nebude to pre finálneho používateľa komplikovanejšie ako pri bežne používanom osive. Aquaholderom obalené semiačka musia mať práve preto také isté vlastnosti.

Napríklad identické tokové vlastnosti, ktoré zabezpečia, že nami ošetrené osivo bude hladko prechádzať sejacími cestami bežne využívaných výsevných zariadeniach. Výrobok je navrhnutý tak, aby koncový klient mohol používať semiačka obalené naším polymérom ako hocijaké iné. Vzhľadom na typ obalu, na ktorý produkt aplikujeme, je dôležité, aby sejacie zariadenia boli pred siatím suché.

Sú nejaké druhy osív, ktoré sa nedajú ošetriť vaším produktom?

Dokážeme ošetriť väčšinu druhov. Najčastejšie sa v našich zemepisných šírkach seje pšenica, kukurica, repka, no testujeme Aquaholder aj na jačmeni, slnečnici či cukrovej repe. Obaľované osivo musí však mať určitú minimálnu veľkosť a vhodný tvar. Nie je napríklad možné nanášať náš polymér na semiačka maku. Bol dopyt, ale zatiaľ sa nám to nepodarilo. Možno v budúcnosti. Pri maku je problémom jeho veľkosť, lebo aj superabsorbent má svoju veľkosť a nemôže sa na tomto type osiva dobre uchytiť.

Vinohradníci často bojujú so suchom. Vlhkosť potrebujú dávkovať. Vedia aj oni tieto polyméry využívať?

Suchý, sypký superabsorbent môžu použiť už pri výsadbe viniča. Pod každý kríček dajú buď sypkú verziu, alebo namiešaný hydrogél a ten pridajú do substrátu. Rastline to pomôže na začiatku jej vývoja, pri jej zakoreňovaní. Hovorí sa, že prvé tri roky pri vývoji stromu sú kritické, a vtedy tento typ hydrogélu pôsobí ako zásobáreň vody. Ďalšia možnosť je použiť trochu inú podobu hydrogélu, z jemnejšej frakcie, keď sú už vinohrady vysadené. Nemusíte obkopávať každý koreň, ale použijete špeciálny aplikátor a priamo ho injektujete ku koreňovému systému.

Sú vinári, ktorí váš prípravok už aj používajú?

Áno, skúšame ho s vinármi na Slovensku a budúci rok by sme chceli rozvinúť spoluprácu aj v Česku. Pre pestovateľov hrozna je používanie superabsorbentov zaujímavé hlavne pri výsadbe nového viniča. Viete, že starý vinič má korene zapustené desiatky metrov v zemi? Preto náš systém podpory rastlín môže pomôcť iba mladým, práve vysadeným viničom.

Ak je v prvých kritických dňoch sucho, pestovatelia majú so štartom nového porastu veľký problém. Aplikáciou nášho hydrogélu by svoj problém vyriešili a rastliny by prežili. Žiaľ, tento rok nám viaceré plánované testy prekazila pandémia, ale verím, že príležitosť otestovať náš produkt budú mať vinári v budúcnosti všade vo svete.

Prášková forma však vo svete nie je novinka...

Nie, existuje dlho. Treba len použiť správny polymér, dobre ho aplikovať, zobrať do úvahy rôzne tlaky a hĺbku aplikácie... Vôbec to nie je také jednoduché. V prípade použitia sypkej formy pre vinohrady treba dobre vedieť, kedy a aký polymér použiť.

Univerzálny recept, ako na to, ešte nik nenašiel. Pravidelne si robíme rešerš o tom, čo sa deje na trhu. A sledujeme, či niekto už vyvinul produkt podobný našej obaľovacej forme Aquaholderu. Boli pokusy, počuli sme o osive, na ktoré aplikovali lepidlo. Znie to dobre, ale pre poľnohospodára, ktorý potrebuje siať bežným sejacím zariadením, je to nepoužiteľné.

Prečo?

Takto obalené osivo je hrboľaté a zasekáva sa. Nemôže sa preto dostať cez sejacie zariadenie do pôdy. My sme túto fázu museli preskočiť. Museli sme vytvoriť iný aplikačný spôsob. Vytvorili sme inovatívnu suspenziu. Tá obsahuje také zloženie látok, ktoré dané semeno obalia a vytvoria na ňom veľmi tenký film. Chráni častice superabsorbentu pred vzdušnou vlhkosťou.

Ak sú navyše tieto osivá spolu v styku, ľahko sa kĺžu. Náš produkt je už v kvapalnej forme, takže nie je potrebné ho komplikovane technologicky aplikovať – lepidlo, prášok, zasušiť. Iba ho nanesiete na osivo procesom morenia.

Prečo je dôležité, aby superabsorbent neabsorboval vzdušnú vlhkosť?

Lebo je veľmi chúlostivý na vodu. Aj keď sa okolo nej len mihne, nasaje ju. Väčšina procesov, ktoré sú v poľnohospodárskom priemysle zaužívané, je na vodnej báze. Aj obaľovanie semiačok, nanášanie pesticídnej vrstvy a ďalších úprav.

Naši výskumníci našli spôsob, ako superabsorbent v tomto celom procese inhibovať tak, aby nebol aktívny a pri procese obaľovania na seba neviazal vodu. Ide o to, aby bol inhibovaný až do momentu, keď sa dostane do styku s kvapalnou vodou a pôdnou vlhkosťou. Myslím si, že sme v tomto výskume dnes na svete jediní, preto ho chceme čím skôr dokončiť a komercializovať. Aby nás už nik nepredbehol.

Chcete povedať, že veľké chemicko-potravinárske firmy sa uberajú týmto smerom?

Vo svetovej top desiatke sú firmy ako Bayer, Syngenta, Monsanto a ďalšie giganty. Tie majú obraty v miliardách eur. Pokiaľ viem, len Bayer má vo svojej výskumno-vývojovej divízii okolo sedemtisíc ľudí. Preinvestovali v R&D za posledné dva roky takmer dve miliardy dolárov.

Samozrejme, v tomto zmysle sa s nimi nemôžeme porovnávať. Nemáme prístup ani k takému množstvu vedcov, k ich prístrojom ani k sumám alokovaným na výskum a vývoj. No oni tiež nemajú šancu venovať sa všetkému. Sústreďujú sa na to, čo vedia robiť. Myslím si, že my sme s naším Aquaholderom našli dieru na trhu a vyvinuli revolučné riešenie.

Ste teda zatiaľ jediná firma, ktorá má tento produkt?

Pracujeme na patente pre náš vlajkový produkt Aquaholder už takmer dva roky a vieme, že v tomto segmente sme zatiaľ zrejme jediní. Veľmi si dávame pozor na to, aby sme neodkryli celé naše know-how, zákutia nášho revolučného nápadu. Nie je to však jednoduché, lebo v patentovom konaní, hlavne v jeho pokročilej fáze, v ktorej už teraz sme, musíme odkryť mnoho vecí.

To, čomu sa venujeme, nerobia veľké koncerny. My sme na to išli úplne z iného konca. Nechceme sa teda s nimi porovnávať, ale myslíme si, že o nejaký čas sa na nich budeme musieť obrátiť alebo sa s nimi spojiť, aby sme svoj produkt dokázali na trhu globálne umiestniť. Tieto firmy majú v portfóliu výrobky určené na ochranu rastlín od prípravy semiačka po žatvu úrody, nezameriavajú sa len na prípravu osiva. Niektoré riešenia však nemajú. Boli sme v kontakte s odborníkmi z týchto podnikov, spolupracujeme aj s odbornými poradcami v tejto oblasti, náš produkt všetci vnímajú ako novinku.

Spomenuli ste, že v portfóliu máte aj iné produkty okrem Aquaholderu, napríklad mazivá či produkty proti požiarom. Aký je súvis medzi vašimi rôznymi aktivitami?

Treba zájsť trochu do histórie. Naša firma je na trhu takmer tridsať rokov, vznikla v roku 1992. Zakladali nás štyria chemici, pôvodne začínali s inými produktmi, aké dnes vyvíjame my. Kedysi bola firma zameraná na výrobky, ktoré mohli ísť rovno na trh.

Napríklad krémy na topánky, impregnačné spreje, tekuté podpaľovače do krbov. Neskôr sa prechádzalo na oleje, mazivá, ktoré trh tiež žiadal a neboli u nás pred vstupom do EÚ tak ľahko dostupné. Potom sa začali vyrábať bioodbúrateľné, ktoré sa používajú na mazanie výhybiek na železniciach, alebo bioodbúrateľné tuhé mazivá, ktoré znižujú opotrebenie okolesníkov na vlakových súpravách. Tieto produkty sme vyvinuli a budeme sa im naďalej venovať.

Začiatkom tohto roka sme s týmto cieľom požiadali o pomoc aj pána docenta Bohuslava Žužiho, zakladateľa našej spoločnosti. K superabsorbentom a ich možným aplikáciám sme prešli postupne. Prvé pokusy sme začali pred 15 rokmi, intenzívnejšie sa im venujeme posledných päť rokov. Hľadali sme niečo nové a trh sa menil.

Vyvinuli sme napríklad superabsorpčné protipovodňové vrecia alebo superabsorbent určený na bezpečné odstraňovanie telesných tekutín pre zdravotníctvo. Aplikáciám rôznych typov superabsorbentov sa v súčasnosti venujeme prioritne, ostatné projekty sme trochu potlačili. Aquaholder je naším nosným projektom.

Odzrkadľuje sa to aj na vašich tržbách? Ako to máte po tejto stránke premyslené?

Kedysi sme mali takmer sto percent obratu z produktov tradičnej chémie. Potom sa posilnili bioodbúrateľné oleje a mazivá. Neskôr sa to vstupom do EÚ skomplikovalo: posledné spomínané výrobky tvorili 90 až 95 percent tržieb, tradičný tovar išiel do úzadia. Potom sme strácali tržby a hľadali sme spôsob, ako sa k nim zas dostať s niečím inovatívnym.

V roku 2015 zakladatelia firmu predali, do nej vstúpil nový investor a spoločnosť sme začali reprofilovať do oblasti superabsorbentov. Posledné dva roky sme pozastavili ostatné aktivity a všetky dostupné zdroje, fondy od akcionárov, prostriedky z grantov či z konvertibilnej pôžičky od Slovenského investičného holdingu, sme stavili na jednu kartu: 90 percent zamestnancov sa venuje superabsorbentom, predovšetkým Aquaholderu.

Nie je to priveľké riziko?

Ako som už spomenul, venujeme sa aj predaju našich mazív alebo olejov určených pre železnice a dopravné podniky, predávame aj iné aplikácie superabsorbentov. Venujeme sa teda aj obchodným aktivitám a budujeme tak ďalší spoľahlivý finančný pilier, o ktorý sa vieme oprieť.

Zároveň sme tento rok investovali historicky najviac peňazí, takmer 300-tisíc eur, do finálnych testov Aquaholderu a zároveň dokončujeme aj vývoj a výskum tejto revolučnej suspenzie. Strojnásobili sme kapacitu laboratória, zdvojnásobili sme počet zamestnancov, zainvestovali sme do novej technológie.

Tento výrobok chceme vyladiť tak, aby sme komukoľvek na svete mohli povedať, že použitím konkrétnych a presne štandardizovaných ingrediencií a dodržaním definovaného výrobného procesu mu naša receptúra a výrobný postup prinesú na sto percent očakávaný výsledok.

Vývoj a skúmanie pesticídov vás neláka?

Nie, na to sú tu iné firmy. My chceme suspenziu rozvíjať ďalej, napríklad variant pre biovýrobu. Hoci sú polyméry, ktoré používame, syntetické, ide o biodegradovateľnú chémiu, ktorá životnému prostrediu neškodí. Začíname však testovať už aj prírodné polyméry. Tie sú však veľmi nestabilné.

Premýšľame napríklad aj o tom, že do Aquaholderu by sme v budúcnosti primiešavali aj iné podporné látky, ako napríklad hnojivo či iné živiny. Je to požiadavka z trhu od mnohých poľnohospodárov, s ktorými spolupracujeme. Chcú riešiť nielen problémy s vodou, ale aj niečo navyše pre podporu tvorby koreňovej sústavy či rast rastliny. S týmto cieľom už sme začali vývoj upraveného produktu pod názvom Aquaholder Plus.

Do akej miery sa dá podnikať ziskovo v ekopoľnohospodárstve?

Nie je to vôbec jednoduché. Veľký priestor na takýto biznis totiž nie je. Poľnohospodári sú financovaní z veľkej časti z dotácií a tie sú určené na tradičnú poľnohospodársku prax. S každým novým produktom musíte teda ukázať, že má nejaký reálny benefit. Zatiaľ to podľa našich rokovaní s partnermi vyzerá tak, že by sme náš produkt mohli na trh ekonomicky rozumne umiestniť, ale sami ešte nevieme všetky potrebné detaily.

Nebude to jednoduché, lebo ľudia často uprednostňujú lacnejšie výrobky. Máme napríklad skúsenosti s ekoolejovým hospodárstvom pre železnice a dopravné podniky, kde sa preferujú menej ekologické, avšak cenovo dostupnejšie produkty. Podobné to je pri hasičoch a záchranných zboroch, či sú štátne, alebo privátne. Do budúcnosti však vidíme, že iná cesta než zelený biznis nie je, čiže sa pripravujeme aj na tento smer.

Málokto vníma chémiu ako niečo, čo môže byť ekologické. Myslíte si, že poľnohospodári sú na to pripravení?

Tento prechod prebieha postupne. Vnímame to nielen vtedy, keď sa rozprávame s partnermi, ale aj keď sa pozeráme, čo sa deje na úrovni Európskej únie, ako sa mení legislatíva, ako sa pravidlá o tom, čo sa môže alebo už nemôže v európskom poľnohospodárstve používať, sprísňujú. Každým rokom sa to posúva o niečo viac k zelenému poľnohospodárstvu. Výrobky, ktorým sa hovorí „sustainable“, musia byť ekologické a nesmú zaťažovať prírodu. A také je aj naše portfólio. Napríklad naše odbúrateľné oleje sú bioprodukty, ktoré rešpektujú životné prostredie. A kto iný ako chemicko-technologická firma má prísť s vhodnými riešeniami?

Takže vaša chémia je zelená?

Chémia nemusí byť agresívna voči životnému prostrediu. Môže byť šetrná. Príkladom sú napríklad naše superabsorpčné produkty, ktoré využívajú napríklad farmári. Sú výsledkom syntetickej chémie, ale sú šetrné k životnému prostrediu. Sú degradovateľné.

Rozkladajú sa na látky, ktoré sú prírode prirodzené. Aquaholder sa napríklad v pôde rozkladá na amoniak, oxid uhličitý, vodu, draselnú soľ a dusík. Snažíme sa hľadať inovácie, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu. Naše produkty však majú aj iné pozitívne prínosy. Pomáhajú poľnohospodárom v časoch nedostatku vlahy alebo sucha. Vďaka niektorým typom Aquaholderu sa darí aj významne znížiť spotrebu vody až o 50 percent.

Ako vnímate biznis prostredie vo vašej oblasti? Máte problém nájsť šikovných ľudí?

Nie. Neviem, či máme len šťastie, ale napríklad tento rok sme bez väčších problémov zdvojnásobili počet zamestnancov na našom odbore výskumu a vývoja. Na jeden inzerát sme mali viac ako sto reakcií, takže sme si mohli vybrať tých najlepších a najvhodnejších.

Dokonca sa nám podarilo získať späť do firmy aj nášho bývalého kolegu Lukáša Petru, ktorý odišiel robiť na iný projekt a pracoval aj v Slovenskej akadémii vied. Avšak čo sa týka prostredia na Slovensku, ktoré by malo byť vytvorené pre inovatívne firmy, je to veľmi ťažké, tak ako sa rozpráva a píše v médiách. Celý systém podpory inovatívnych podnikov treba od základu zmeniť a významne zefektívniť.

Môžete byť konkrétny?

Podpora je minimálna. Posledných 12 rokov, v čase, keď vládla predchádzajúca garnitúra, nebolo možné dostať sa k nejakému vhodnému grantu. Ani ste vlastne nechceli oň žiadať. Lebo ak by ste ho aj boli získali a vyhrali čistou formou, aj tak by ste mali nálepku, že bohviečo ste preto museli urobiť. Teraz je podpora politicky deklarovaná.

Projekty sú aj akceptované, aj prideľované. No administratívna náročnosť súvisiaca so získaním daného grantu a vyplatením prostriedkov je taká náročná, že keby sme nemali vlastné peniaze od akcionárov alebo možnosť získavať pôžičky od finančných inštitúcií, mali by sme veľký problém financovať náš výskum.

Nejaký grant ste však získali. Ako to dopadlo?

Získali sme zhruba stotisíc eur z cezhraničného programu Interreg a taktiež 900-tisíc z Operačného programu výskum, vývoj a inovácie, obidva projekty EÚ. Projekt OPVaI, financovaný z eurofondov prostredníctvom ministerstva hospodárstva, sa začal k 1. októbru 2020, no zatiaľ sme z neho nevideli ani jedno euro.

Nedostali sme zatiaľ peniaze na nákup technológie ani na prevádzku či na platy našich zamestnancov. Druhá vec je, že súčasťou grantov sú aj verejné obstarávania. Tie sú nielen administratívne zložité, ale aj časovo a finančne náročné. Musíte si najať agentúru, ktorá ovláda tieto procesy. Musíte mať aj právnikov, ktorí vám s tým pomôžu.

Aktuálne máme dve. Jedno už trvá päť mesiacov a stále nemôžeme nakupovať. Už sme mohli, ale stále čakáme na doklad z ministerstva. Zároveň platí, že čím dlhšie toto trvá, tým menej financií z grantu reálne dostaneme, lebo projekty sú časovo obmedzené. Takže už teraz vieme, že meškáme a že dostaneme zhruba o tretinu menej prostriedkov. Už by sme potrebovali pracovať s novými prístrojmi, no nemôžeme, lebo ich nemáme.

Museli sme začať spolupracovať s externými laboratóriami na komerčnej báze. Za náš projekt sme od Európskej únie získali už šesťkrát pečať výnimočnosti, avšak peniaze zatiaľ takmer žiadne. Ak by sme sa mali spoliehať len na granty, žiaden výskum neurobíme. Ak chce niečo vláda zmeniť, isto by mala začať meniť nastavenie systému. Mala by firmy reálne podporovať, a nie im len celý proces získavania grantov administratívne a časovo komplikovať.

Plán obnovy nebude riešením?

Priestor tam vidíme, ale je otázka, či prostriedky budú alokované na našu oblasť, pretože ako ste si všimli, všetko ide na životné prostredie a minister Mičovský a poľnohospodárstvo nedostali takmer nič. Avšak pevne veríme, že na podobné slovenské inovatívne projekty, ako je ten náš, sa v budúcnosti prostriedky na ich podporu nájdu.