Robert Fico je presvedčený, že čím silnejší bude konverzný kurz, ktorým sa na prelome rokov 2008 a 2009 vymenia koruny za eurá, tým lepšie. Podľa neho, čím viac eur budú ľudia mať, tým lepšie. Ak by sa mala vláda rozhodovať medzi záujmami podnikov a ľudí, prednosť dostanú ľudia. Toľko Robert Fico a konverzný kurz.
Na tej istej tlačovej konferencii, na ktorej premiér vysvetlil tento svoj pohľad na konverzný kurz, padla aj otázka (od denníka Pravda), či je Robert Fico šťastný, že euro prijmeme v plánovanom termíne. Predseda vlády na otázku priamo neodpovedal, vyhol sa tomu, že podľa neho nie je logická. Spomenul niečo v tom zmysle, že odpoveďou na danú otázku je už ten fakt, že na danej tlačovke sedí. Možno to znamenalo súhlas, áno by však bolo kratšie a hlavne zreteľnejšie. Toľko Robert Fico a šťastie plynúce z prijatia eura.
Robert Fico rovnako odmietol povedať, či sa sám ako najpopulárnejší politik na Slovensku zasadí o to, aby ľudia vnímali spoločnú menu pozitívnejšie. Odpoveďou bolo, že obchod - médiá budú imidž kaziť a ja ho naprávať - neberiem. Toľko Robert Fico a šírenie pozitívnych správ o eure.
Zo spomínaných dvoch odpovedí vyplýva, že Robert Fico nemá rád médiá. On sa tým ani netají, takže žiadne prekvapenie sa nedeje. Robert Fico však bez ohľadu na to, ako má a nemá v láske novinárov, však nevyužil ani svoju príležitosť povedať, že on sám osobne, nie ako premiér, predseda strany, ale on ako osoba má radosť z toho, že tu euro bude a túto radosť sa bude snažiť šíriť ďalej. Radostne nezneli ani vyjadrenia o konverznom kurze, keďže rovnica čím silnejší kurz, tým lepšie pre ľudí, avizuje obavy zo zdražovania.
Hovorí sa, že niektoré otázky sú nahrávkou na smeč. O tom, či to tak je, však nerozhoduje iba samotná otázka, ale aj ten, kto má na ňu odpovedať. Ak chcel Robert Fico smečovať, mohol povedať: Áno, som šťastný, že na Slovensku euro bude. Tipujem, že daná veta by odznela prakticky v každom médiu na Slovensku. Odznieť však nemohla, lebo Robert Fico sa zachoval ako tenista, ktorý danú nahrávku na smeč nechá možno iba z jemu známych dôvodov dopadnúť dvakrát na zem a bod pripísať súperovi.
Motivácia môže byť rôzna. Premiér možno až tak nemá rád médiá, že odmieta na ich podnet šíriť o eure pozitívne správy, ktoré jemu samému v novinách chýbajú. Alebo: možno sám nie je šťastný. Alebo je a hanbí sa to priznať pred tými voličmi, ktorí od eura nečakajú nič dobré. Ako som už povedal, ťažko povedať.
Hrdosť na dosiahnuté výsledky je však namieste. Ak je o tom niekto presvedčený a považuje daný krok za významný míľnik v procese európskej integrácie, nemal by to tajiť. Informácia o tom, že sa niečo podarilo, je dôležitá a chuť oznámiť to ostatným by mala byť povinnosťou politika bez ohľadu na to, či má, alebo nemá rád médiá.
Podľa prieskumov nemá veľká časť voličov z eura práve veľkú radosť. Vyjadrenia Roberta Fica vyzerajú tak, akoby medzi nich sám patril. A to si euro nezaslúži.
Lukáš Pardubský vedúci ekonomiky Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.