Ministerstvo vnútra už netrvá na prijatí zákona o spolkoch v takej podobe, o akej ešte v januári rokovalo s Radou vlády pre mimovládne organizácie a so zástupcami tretieho sektora. Tento návrh mimovládne organizácie ostro kritizovali, lebo si mysleli, že ich ekonomicky zlikviduje a zabráni občanom slobodne sa združovať. Po včerajšom stretnutí s podpredsedom vlády Dušanom Čaplovičom a ministrom vnútra Robertom Kaliňákom je už situácia iná. Obidve strany sa dohodli, že právnici rady vlády v spolupráci s rezortom vnútra vypracujú nové znenie tohto predpisu. "Uznávam, že pôvodný návrh zákona nebol dobrý. V niektorých veciach sme ustúpili alebo ich zmenili," informoval včera Kaliňák. Návrh nového znenia zákona by mohol byť pripravený do dvoch týždňov. Platiť by mal od prvého januára 2009.
Budú môcť podnikať
Nové znenie zákona už nebude podľa ministra vzbudzovať pocit, že rezort chce mimovládky zlikvidovať. Ide len o "prečistenie" sektora a zabezpečenie aktuálnych informácií v registri združení a spolkov. Ale tiež o to, aby ministerstvo vedelo, ktoré organizácie naďalej fungujú a "aby sme mali informácie o tom, že chcú existovať. Že nie sú prípadnými čiernymi schránkami, ktoré by niekto mohol využiť na pranie špinavých peňazí, organizovaný zločin, či nedajbože terorizmus," dodal Kaliňák.
Mimovládky sa doteraz obávali aj toho, že všetky sa budú musieť preregistrovať na spolky, radikálne sa obmedzí ich podnikanie a podobne. Ako to napokon bude, sa ešte len uvidí, keď bude pripravený nový zákon.
Mimovládky však oceňujú ústretovosť ministerstva vnútra, ktoré včera jasne povedalo, o čo mu touto legislatívnou úpravou ide. Podľa Kaliňáka rezort "má len tieto záujmy: "Aby malo aktuálnu informáciu o tom, či združenie funguje, kde sídli a kto je jeho konateľom. Prostredníctvom výročných správ sa chce dozvedieť, čo sa zmenilo. Peniaze z podnikania mimovládok by mali byť určené na účely, na ktoré boli tieto organizácie zriadené. Ide o to, "aby neboli vyplácané ako zisky jeho jednotlivým členom, lebo by mohlo dôjsť k ich zneužitiu," upozornil minister.
Ako sa "perú" peniaze
Ministerstvo vnútra prijatie tohto zákona už dávno obhajovalo tým, že má zabrániť financovaniu terorizmu a iným druhom trestnej činnosti. Kaliňák to vysvetľuje tým, že na Slovensku podľa neho existuje mnoho združení, ktoré sú nefunkčné, ale majú svoju adresu, IČO a ďalšie údaje potrebné napríklad na prevod peňazí v bankách. Majú aj svoje účty, na ktorých je dlhý čas len malá suma peňazí, takže nie sú podozrivé. "Takáto mŕtva schránka sa však dá využiť. Môžu prísť do nej peniaze z krajiny mimo Európskej únie, ktorá je nebezpečná alebo riziková. Vzápätí však z účtu takejto spoločnosti, o ktorej nikto nič nevie, lebo neexistuje ani jej štatutár, peniaze prejdú na účty v západnej Európe. Tam už poto Európskej únie sa dajú vybrať a použiť na akýkoľvek účel, teda aj na prípadné teroristické akcie. Na Slovensku takýto prípad zaznamenaný síce ešte nebol, ale indície o tom podľa Kaliňáka už mali.
Mimovládky sú spokojné
"Dohoda o vytvorení registra mimovládok, ktorý by sa podobal registru podnikateľských subjektov, je pre nás prijateľná," vyhlásil zástupca Ekofóra Marcel Zajac. Súhlasí s tým, aby rezort mal prehľad, ktoré organizácie sú živé a ktoré už nepracujú. "Vyjasnili sme si aj snahu rezortu sprísniť ba až striktne stanoviť zákaz podnikania," potvrdil. Príjmy z podnikateľskej činnosti mimovládok však podľa neho nikdy nebudú tvoriť podstatnú časť ich zisku. Mimovládne organizácie očakávajú, že sa už nebudú musieť preregistrovať na spolky, ako to predpokladal pôvodný návrh zákona. "Vypracujeme nový návrh, predložíme ho ministerstvu a ďalej sa bude precizovať," dodal.
Mimovládky na Slovensku
-- V Registri občianskych združení je evidovaných takmer 27 800 organizácií tretieho sektora.
-- Mnohé z nich už nepracujú, pričom nie je zrejmé, koľko ich je.
-- Vďaka novému zákonu by sa mali tieto čísla zreálniť.