Čierna práca je v Európskej únii rozšíreným javom, pričom sa najčastejšie spája vo všetkých krajinách s rovnakými skupinami - s nezamestnanými, samostatne zárobkovo činnými osobami a ilegálnymi imigrantmi. Zo strany obyvateľstva je čierna práca do veľkej miery tolerovaná. Vyplýva to z dnes zverejneného prieskumu verejnej mienky Eurobarometer.
Dovedna 11 % Európanov uviedlo, že si kúpili tovar, alebo využili služby, o ktorých možno predpokladať, že súvisia s čiernou prácou. Medzi jednotlivými členskými krajinami však existujú značné rozdiely. Zatiaľ čo na Cypre takéto služby, alebo tovar získali len 2 % respondentov, v Dánsku a Holandsku to bola vyše štvrtina obyvateľov. V prípade Slovákov to bolo 15 %. Najčastejšie ide o nákup tovaru na čiernom trhu a služby v domácnosti, predovšetkým upratovanie a starostlivosť o deti, či starších ľudí.
Z tých, ktorí využili takéto služby alebo kúpili takýto tovar, dve tretiny tvrdia, že poskytovateľom resp. predajcom bola súkromná osoba alebo domácnosť. V 40 % ide o priateľov, príbuzných a známych, 28 % poskytovateľov predstavujú remeselníci, či opatrovateľky detí kontaktovaní prostredníctvom inzerátov alebo odporúčaní priateľmi alebo kolegami.
Najčastejším dôvodom, pre ktorý ľudia využívajú služby alebo kupujú tovar získaný prostredníctvom čiernej práce, sú nižšie ceny. Priznávajú to 2/3 opýtaných, zatiaľ čo 1/5 uvádza, že takéto služby sú rýchlejšie.
Keďže poskytovanie čiernej práce je určitým spôsobom trestané vo všetkých krajinách EÚ, možno predpokladať, že ochota priznať sa k jej vykonávaniu nie je veľmi veľká. Len 5 % občanov EÚ priznalo, že počas uplynulých 12 mesiacov si nechalo zaplatiť za prácu, o ktorej daňové a sociálne úrady vedeli len čiastočne alebo vôbec. Najčastejšie sa k tomu prihlásili Dáni s 18 %, nasledovaní Lotyšmi a Holanďanmi, Slováci sú so 6 % na 12. mieste. Cyperčania, Malťania a Briti sa k čiernej práci priznali v najmenšej miere.
Tretina z poskytovateľov čiernej práce uviedla, že tak robí viac-menej pravidelne. Najčastejšie ide o práce v domácnosti vrátane starostlivosti o deti alebo starších, na druhom mieste sú stavebné práce počnúc malými opravami v dome až po jeho kompletnú stavbu. Treťou najčastejšou poskytovanou kategóriou čiernej práce sú služby typu kaderníctvo. Zatiaľ čo v krajinách západnej Európy ide v prvom rade o domácnosť, v regióne strednej a východnej Európy sa práca načierno poskytuje najmä v stavebníctve.
Až osem z desiatich poskytovateľov čiernej práce dostalo za ňu peniaze, len v 11 % išlo o odmenu v podobe tovaru alebo o prácu výmenou za inú službu.
Najčastejšou odpoveďou (47 %) na otázku, prečo pracujú načierno, bolo konštatovanie, že je to výhodné pre obe strany. Jedna štvrtina opýtaných tvrdí, že z ich strany ide o sporadickú prácu a teda sa neoplatí ju nahlasovať úradom. Vo vyše polovici prípadov sú prijímateľmi osoby z radov známych, príbuzných a kolegov, 20 % tvoria firmy a rovnaký podiel prestavujú ostatné súkromné osoby.
Osobitným druhom čiernej práce je prípad, keď zamestnávateľ dáva zamestnancovi časť príjmu oficiálne a časť mu vypláca na ruku načierno. Najčastejšie sa tento postup objavuje v Rumunsku, kde 23 % opýtaných priznalo, že sa v uplynulom roku ocitli v takejto situácii. Podobnú skúsenosť za sledované obdobie má aj 5 % Slovákov, čo približne zodpovedá celoeurópskemu priemeru.
Európania nemajú veľké obavy z toho, že by ich čiernu prácu úrady odhalili. Vyše polovica opýtaných uviedla, že toto riziko je malé alebo veľmi malé. Najväčšie obavy majú Portugalci (50 %) a Lotyši (47 %), najmenšie Švédi a Dáni (14 % resp. 16 %). Vysoké riziko odhalenia existuje podľa 26 % Slovákov, čo je 10. najnižší údaj. V prípade odhalenia čaká väčšina Európanov, že bude musieť doplatiť dane a odvody plus zaplatiť pokutu. Len 7 % opýtaných (4 % Slovákov) by čakali väzenie.
StoryEditor