Predstavitelia Zväzu obchodu (ZO) SR sú presvedčení, že úprava označovania výrobkov jednotkovou cenou, teda cenou prepočítanou na liter, kilogram, meter, či inú základnú jednotku množstva daného výrobku, patrí do európskej legislatívy a mala by byť aj súčasťou legislatívy SR. Prezident ZO SR Pavol Konštiak však tvrdí, že vyhláška MH SR o spôsobe označovania výrobkov cenami, ktorá nadobudla účinnosť 1. novembra, je podľa právnych expertov zväzu v praxi nepoužiteľná. V jednom z paragrafov vyhlášky sa totiž uvádza, že za informáciu o jednotkovej cene sa považuje aj informácia o cene za jeden kus výrobku. Informáciu o cene za jeden kus výrobku pritom spotrebiteľom obchodníci poskytovali už aj minulosti. Práve pre toto ustanovenie vo vyhláške sa chce P. Konštiak postaviť na obranu tých obchodníkov, ktorí ani po 1. novembri neoznačili výrobky jednotkovou cenou, pretože podľa neho spomínané ustanovenie neguje zmysel celej vyhlášky. Doplnil však, že väčšina veľkých obchodných sietí k označeniu výrobkov jednotkovou cenou prikročila.
Riaditeľka Odboru spotrebiteľskej politiky MH SR Jana Drgoncová tvrdí, že uvedenie ceny za jeden kus výrobku bez akéhokoľvek prepočtu na jednotkovú cenu by malo platiť len pri výrobkoch, ktoré sa nedajú prepočítať na iné množstvo ako kus, napr. zošit, pero alebo stolička. Napriek tomu, že podľa nej je po vecnej stránke znenie vyhlášky v poriadku, obrátila sa po výhradách zástupcov ZO SR na odbor legislatívy a aproximácie MH SR, aby znenie paragrafu posúdil z legislatívno-technického hľadiska.
Pomôže to spotrebiteľom?
P. Konštiak zastáva názor, že vyhláška zásadne nepomôže spotrebiteľovi v orientácii v predajniach, čo bolo zámerom jej tvorcov, pretože výrobky sa odlišujú nielen cenami a objemom, ale aj koncentráciou či spôsobom dávkovania. Za nelogické pritom považuje, že sa povinnosť vzťahuje aj na kozmetiku, pretože napríklad laky na nechty si spotrebiteľ asi ťažko kúpi v balení s rôznym objemom. J. Drgoncová však oponuje, že v európskych krajinách je úplne bežné, že sa, napríklad, aj značkové parfumy na pultoch označujú aj cenou za 100 ml či 1 liter, aj keď si ich v takom balení asi málokto kupuje.
Podľa slov riaditeľa spoločnosti REMA 1000 Slovensko, a. s., Dušana Spustu bude mať uvádzanie jednotkovej ceny na pultoch predajní iba minimálny efekt pre spotrebiteľov, pretože iba malá časť z nich má čas porovnávať výrobky podľa ich jednotkových cien. Vyčíslil, že náklady na zosúladenie označenia výrobkov s vyhláškou MH SR vyšli na jednu predajňu REMA zhruba na 3 000 -- 5 000 Sk, pomerne prácne však bolo zosnímanie a vytlačenie cenoviek, ako aj ich umiestňovanie k výrobkom. Manažérka pre vonkajšie vzťahy Tesco Stores SR, a. s, Bratislava Oľga Hrnčiarová uviedla, že vyhláška sleduje možnosť porovnávania cien výrobkov, čo môže priniesť zákazníkom lepšiu orientáciu. Náklady na úpravu označenia výrobkov novými cenovkami sa podľa nej v súčasnosti dajú ťažko presne vyčísliť.
Predávajúci je oslobodený od povinnosti uvádzať jednotkovú cenu:
-- ak je predajná plocha obchodu menšia ako 150 m2,
-- pri pultovom predaji,
-- pri predaji na dražbe alebo predaji umeleckých diel a starožitností,
-- pri predaji prostredníctvom nápojových a stravovacích automatov,
-- ak je predajná cena zhodná s jednotkovou cenou výrobku,
-- v prípade, že je menovitá hmotnosť výrobku zhodná s jednotkovou cenou výrobku,
-- ak je menovitá hmotnosť výrobku alebo menovitý objem menší, alebo sa rovná 50 g či 50 ml,
-- pri predaji rôznych druhov výrobkov v jednom balení za jednu cenu,
-- ak sa výrobok poskytuje ako súčasť služby,
-- pri predaji výrobku, ktorý nemožno rozdeliť na časti bez zmeny kvality alebo vlastností a na ktorý sa povinnosť označovať jeho dĺžku, hmotnosť, objem alebo plochu nevzťahuje alebo ktorý sa obvykle týmito údajmi neoznačuje,
-- pri predaji koncentrovaných a dietetických potravín, z ktorých sa pridaním tekutiny pripravujú hotové jedlá,
-- pri znižovaní cien potravín tesne pred uplynutím dátumu spotreby či minimálnej trvanlivosti.