K tomuto záveru dospel po previerke privatizačných dokumentov Najvyšší kontrolný úrad SR. "K záverom, že by mohlo ísť o trestnoprávnu zodpovednosť, sme nedošli," zdôraznil Jozef Magula, vedúci kontrolnej skupiny úradu, ktorá privatizáciu SPP preverovala. Napriek tomu podalo ministerstvo hospodárstva s odvolaním sa na zistenia úradu trestné oznámenie na neznámeho páchateľa.
Zámerom kontroly kontrolného úradu nebolo posudzovať sumu získanú za predaj akcií, ale iba správnosť postupu privatizácie, výberu privatizačného poradcu a celkovú hospodárnosť vynakladania prostriedkov štátu a Fondu národného majetku.
Ministerstvo sa chce súdiť
"Podľa nás sú nálezy Najvyššieho kontrolného úradu dostatočné na to, aby sa dali posudzovať ako naplnenie skutkovej podstaty trestného činu," zdôraznil hovorca rezortu Branislav Zvara. Inú možnosť, ako právne napadnúť privatizáciu, totiž štát nemá. Zákon o veľkej privatizácii vylučuje preskúmanie rozhodnutia o privatizácii všeobecným súdom. Nevzťahujú sa naň totiž ustanovenia o správnom konaní. Vláda sa nemôže obrátiť ani na Ústavný súd. No v prípade podozrenia z naplnenia trestného činu táto možnosť ostáva otvorená. Dnes má vláda prerokovať možnosť podania návrhu na preskúmanie privatizácie súdom.
"Manévre" okolo SPP považuje Ivan Mikloš, ktorý bol v čase privatizácie SPP podpredsedom vlády pre ekonomiku, za účelový politický krok. Nemá výhrady k preskúmaniu privatizácie, hoci sa tak stalo už v minulosti. Podľa neho je zrejmé, že žiadny zákon nebol porušený.
Premlčané termíny
Viaceré privatizačné dokumenty boli podpísané v rokoch 2001 a 2002. Uplynuli teda viac ako štyri roky, počas ktorých sa majú zo zákona archivovať doklady týkajúce sa verejného obstarávania. "Vzhľadom na časový odstup, uplynutie zákonných lehôt a neúplnosť dokumentácie vyplývajúcej aj z toho, že sa menili inštitúcie zabezpečujúce privatizáciu, nie je možné jednoznačne vyvodiť zodpovednosť, alebo posudzovať zákonnosť všetkých postupov privatizácie," odôvodnila tvrdenie úradu jeho podpredsedníčka Zora Dobríková. Nejasne napísaná mandátna zmluva viedla podľa nej k tomu, že niektoré faktúry a výdavky spojené s činnosťou privatizačného poradcu sú neúplné a nepodložené, čo je v rozpore so zákonom o účtovníctve. Takéto "bežné nedostatky" sa však podľa Dobríkovej vyskytujú aj v iných prípadoch.
Čudná faktúra
Z kontroly mandátnej zmluvy s poradcom, ktorým bola spoločnosť Credit Suisse First Boston, ako aj z jej realizácie a ďalších podkladov, nie je možné posúdiť efektívnosť a hospodárnosť vynaložených prostriedkov. Poradca inkasoval za svoje služby 31 miliónov dolárov. "Mandátna zmluva neobsahuje jednoznačnú špecifikáciu nákladov, ktoré sa mohli čerpať na poradenskú službu," vysvetlila Dobríková. Napríklad jedna z faktúr na 688-tisíc dolárov, takzvaná penalizačná, bola vystavená za jeho aktivity po skončení privatizácie a vyplatená "mimo rámca mandátnej zmluvy". Uhradená bola až v roku 2004, lebo ministerstvo hospodárstva a Fond národného majetku sa nevedeli dohodnúť, či je táto faktúra oprávnená a kto ju zaplatí.
Zverejnia zmluvy
Záujemcovia o privatizačné dokumenty môžu ministerstvu hospodárstva posielať svoje žiadosti o ich sprístupnenie - informoval HN jeho hovorca Branislav Zvara. Vlastníci 49-percentného podielu akcií SPP - konzorcium nemeckej spoločnosti E.ON Ruhrgas a francúzskeho Gaz de France - nie sú totiž proti ich zverejneniu. Ministerstvo hľadá vhodnú formu, ako to urobiť, lebo ide o "stohy dokumentov", ktoré sa nedajú dať na internet.