Vládny Smer má záujem ozelenieť

Predložilo jej námety, ktoré majú prispieť k ich užšej spolupráci. Vedenie zelených onedlho posúdi protinávrh Ficovej strany a rozhodne, či bude s ňou spolupracovať alebo nie. Podľa zdroja blízkeho zeleným nádej na spoluprácu však môže stroskotať kvôli niektorým podnikateľským aktivitám ľudí napojených na Smer-SD. Napríklad aj kvôli takým, akou je snaha zriadiť v blízkosti Pezinka skládku komunálneho odpadu. Odmieta ju nielen Strana zelených, ale aj samospráva mesta a jeho obyvatelia.
Kvôli ústave?
"Konštruktívna oponentúra pri tvorbe zákonov by mohla zásadne ovplyvniť ich úroveň, a tým aj našu úspešnosť pri čerpaní fondov Európskej únie," povedala k možnej spolupráci Strana zelených. Prípadný podpis zmluvy so Smerom považuje jej predseda Pavel Petrík za "dôležitý posun v ochrane životného prostredia na Slovensku". Zelení tak budú môcť dôslednejšie sledovať aj postup vedenia rezortu životného prostredia pri využívaní eurofondov a vyhodnocovať prácu nových ľudí, ktorí prišli na rezort po nástupe súčasnej vlády.
Smer svoj záujem spolupracovať so zelenými vysvetľuje tým, že sa sociálni demokrati "snažia celkom naplniť článok 55 Ústavy SR, ktorý hovorí, že hospodárstvo SR sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomike. Aby sme naplnili aj slovíčko ,ekologicky#145#, Smer-SD má záujem spolupracovať s touto politickou stranou, ktorá má aj medzinárodné krytie," povedala pre HN hovorkyňa Smeru-SD Katarína Kližanová-Rýsová.
SNS pod dozorom
Ak by Smer a Strana zelených dohodu podpísali, precíznejšie ako doteraz budú sledovať aj kroky Slovenskej národnej strany, ktorá ovládla rezort životného prostredia. Ministerstvo totiž vlani čelilo kritike ekológov a niektorých svojich bývalých pracovníkov.
Tí tvrdili, že protestujú kvôli "frontálnemu útoku na ochranársku legislatívu, ktorá nespĺňa odborný ani právny štandard". Ďalším dôvodom boli personálne zmeny na viacerých riadiacich postoch rezortu. Odborníkov s praxou totiž podľa ekológov vymenili ľudia, ktorí prišli napríklad z ministerstva obrany a iných odvetví mimo životného prostredia. Tieto zmeny sa týkajú štátneho Slovenského vodohospodárskeho podniku, Vodohospodárskej výstavby (má na starosti vodné dielo Gabčíkovo), Slovenského hydrometeorologického ústavu a niektorých sekcií ministerstva. Vrátane tej sekcie, ktorá zodpovedá za protipovodňovú ochranu Slovenska. "Personálne zmeny sa budú stále diať, či to bolo v minulosti, či to bude v budúcnosti. Aj v najdemokratickejšej spoločnosti sa vrcholný manažment mení s každou politickou garnitúrou. Nenahovárajme si, že tu niekto robí nejaké iné pravidlá," odôvodnil zmeny minister Jaroslav Izák.
Izák je za kompromis
Viaceré zložky životného prostredia, napríklad lesy, národné parky či chránené živočíchy, považuje bývalý pracovník ministerstva životného prostredia - lesník a ekológ Róbert Oružinský za "poslednú neohlodanú kosť" hospodárstva. Nepamätá si "taký silný útok proti ochranárskej legislatíve, ako sme boli svedkami v minulom roku". Zmeny v zákonoch umožnia podľa neho nielen rozsiahlejšie využívanie, až "drancovanie verejných zdrojov, ale znemožnia aj účinnú kontrolu verejnosti pri ich využívaní". Týka sa to napríklad návrhu novej zonácie národných parkov, ktorá podľa ochranárov je na prospech podnikateľov pôsobiacich v turizme, ale znižuje mieru ochrany prírody.
Izák si však myslí, že zo Slovenska by sa nemal stať "vyložene ochranársky štát. Nebudeme mať nič, len pralesy? Chceme to?" pýta sa minister. Podľa neho "medzi chránením územia a ľuďmi, ktorí tam potrebujú podnikať", treba hľadať kompromis. Ministerstvo na názory ekologických aktivistov už príliš nedá. Ak sa Strana zelených stane partnerom Smeru-SD, jej stanoviská však bude musieť brať vážne.