Svet internetu a telekomunikácií
Rodák a lokálpatriot z Veľkého Bielu skončil Fakultu podnikového manažmentu na Ekonomickej univerzite v Bratislave. "Keď som končil gymnázium, nevedel som, kam pôjdem. Všetko bolo otvorené. Chcel som pracovať s ľuďmi a podnikový manažment bol taký univerzálny.“
Pavel vydržal v škole len do bakalárskych skúšok. Po prestupe na diaľkové štúdium začal pracovať. Vo firme Webner, prvej, ktorá sa živila na Slovensku výlučne robením webových stránok, mal vytvoriť reklamný priestor na internete. So všetkými pravidlami, ako má bežný reklamný priestor. "Mal som to nejako organizovať, dohodnúť, vymyslieť, spojazdniť.“ Aj napriek ťažkostiam, ktoré zavádzanie noviniek v tom čase so sebou prinášalo, táto práca udala Pavlovi smer. S menšími prestávkami žije vo svete internetu a telekomunikácií.
Ešte stále ako študent si vyskúšal prácu vo firme Corinex Group. "V roku 1998 sa vyhlasovala za druhú najväčšiu infotelekomunikačnú firmu z hľadiska tržieb. S dvojmiliardovým obratom sa radila hneď za Slovenské telekomunikácie. Bola to firma, ktorá vytvorila svoju dátovú sieť medzi plynárňami a elektrárňami, ktoré už vtedy mali optiku. Na Slovensko chceli po zemi priamou linkou pritiahnuť druhého globálneho internetového hráča a rozpredávať jeho kapacitu.“
Prvou zastávkou mimo komunikačného sektora bola Holandská obchodná komora. Pavel chcel popracovať na sebe a zlepšiť si angličtinu, pretože "tá z gymnázia už nestačila“. "Šéf bol Holanďan, všetko sa riešilo po anglicky, takže som bol donútený aj rozprávať,“ spomína. Okrem jazyka získal veľa skúseností z hľadiska orientácie a medzinárodného prostredia.
Doktor liberalizácie
Do Slovak Telekomu sa Pavel prvý raz dostal cez inzerát. Prihlásil sa a uspel. Začínal ako projektový manažér, ktorému zverili prípravu bývalých Slovenských telekomunikácií na úplnú liberalizáciu trhu. Neskôr, keď prešiel až po vedúceho odboru v marketingovej sekcii, nemal ľahkú úlohu. Firma zápasila o klientov so stále silnejúcimi mobilnými operátormi. Horúcou témou bola vtedy otázka asymetrických prepojovacích poplatkov medzi mobilnými a pevnými sieťami.
"V roku 2003 sme v rámci akcie Fair Play púšťali PR články, ako je to s cenami prepojovacích poplatkov, medzi jednotlivými operátormi.“ Ako hovorí, "niečo sa nám podarilo vyčistiť, no vôbec sme nedosiahli tie výsledky, ktoré sme chceli“. Trh bol silnejší.
Aj napriek pracovným povinnostiam opäť zasadol do školských ľavíc. Nastúpil na doktorandské štúdium na katedru služieb na obchodnej fakulte. Späť na Ekonomickú univerzitu ho nedostali, ako hovorí "pekné baby, ktorým by bolo fajn prednášať“, ale liberalizácia služieb.
"Vyznal som sa v liberalizácii, ktorú som robil pracovne. Hľadal som, preto či niekto z profesorov nevypísal takúto tému.“
Vo svojej práci o liberalizácii nakoniec písal o všetkých sieťových odvetviach ako takých - plyn, elektrina, železnice, telekomunikácie - vysvetľoval ich základnú ekonomickú podstatu - sieť ako určujúci trhový faktor a zároveň podmienku, prečo je dôležité, aby výroba a distribúcia boli oddelené a neboli majetkovo prepojené.
"Konkurencia má zmysel, má význam pre zákazníka, a treba k nej nejako dospieť. Ale ako k nej dospieť, tam sú už rôzne prístupy. Napríklad v železniciach, plynárňach, elektrárňach si povedali, že nemá zmysel budovať ďalšie paralelné siete. V telekomunikáciách si však každý konkurent má podľa dnešnej regulácie postaviť svoju vlastnú, ako to vidíme pri mobilných sieťach.“ Ako najlepší príklad liberalizácie uvádza cesty, ktoré jedna spoločnosť vlastní, ale používať ich môže každý.
V rajskej "železničnej“ záhrade
"Do železničných telekomunikácií som nastúpil ako námestník riaditeľa, za čo sa mi všetci smejú a aj sa smiali. Ešte funkcia riaditeľa, no dobre, ale námestník, to je dnes už len vtip,“ dodáva s úsmevom. Pavel sa v štátnej spoločnosti staral o obchod, predaj a služby. "Vtedy ako 28-ročnému zasranovi sa mi ani nesnívalo, že by som mohol akýmkoľvek spôsobom riadiť ,svojho' alternatívneho operátora.“ Za prestupom stál jeho kamarát a bývalý kolega.
Prechodom do železníc Pavel akoby otočil kabát. Stal sa alternatívcom, alternatívnym poskytovateľom internetových služieb, a zo svojej pozície konkuroval Slovak Telekomu. "Chodili sme do asociácie telekomunikačných operátorov, čo boli predtým tí zlí,“ smeje sa.
Priznáva, že na to, aby sa firma posunula ďalej, nebolo treba "veľkého génia“, stačilo, aby železnice využili svoj vlastný potenciál. "Z odborného hľadiska by boli železničné telekomunikácie pre hocikoho z telekomunikačnej brandže taká rajská záhrada. Tam idete a zistíte, že: "veď my máme optický kábel z Prešova do Poľska, len tak a nevyužitý“.
Za dva roky sa novému vedeniu podarilo sedemnásobne zvýšiť tržby z externého prostredia. "A to sme nerobili ani zúrivý marketing. Tam, kde mali železnice optiku, sme dovolili menším providerom, aby sa pripojili.“
V železniciach vydržal takmer tri roky. Skúsenosti nabral hlavne z osobných, personálnych vzťahov. "Jednoducho na každého existuje nejaká páka, taktika, aj keď len komunikačná alebo len v prístupe k tým ľuďom. S každým sa dá dohodnúť, riešiť, ísť ďalej, a dokonca doviesť aj k nejakému cieľu.“
Slovak Telekom po druhý raz
Od februára 2007 je Pavel opäť v Slovak Telekome. Ako hovorí "vrátil som sa do normálneho, teda neštátneho prostredia“. Ako Senior projekt manager úspešne zvládol realizáciu pilotného projektu materskej spoločnosti Deutsche Telekom NGN Žilina (Next generation network - najmodernejšia univerzálna komunikačná sieť integrujúca hlasové a dátové služby - pozn. red).
"Jednoducho sme prepli celé mesto, fyzicky každého jedného zákazníka na softswitch, ktorý to celé riadi. Predtým boli zapojení na bežnej digitálnej ústredni. Z hľadiska technológie to bolo a doteraz stále je niečo ojedinelé v rámci Európy. V Deutsche Telekom group sa nič také neudialo. Nikde inde sa nestalo, že by niekto káblik po kábliku prepol celé mesto, aj keď sa všetci na to pripravujú.“
Jednoducho povedané, vymenili všetky škatule, ktoré už boli v každom uzle nainštalované, za jednu univerzálnu. "Telekomunikační operátori sú strašne konzervatívni. Keď jedna technológia funguje a kvalitne, majú problém ju vyhodiť. Radšej k nej pridajú ďalšiu. A v tomto sme boli revoluční. Všetky staré technológie sme vyhodili a dali jednu univerzálnu. V Žiline sa to udialo bez nejakých väčších problémov. Teraz pokrývame celé mesto internetom aj našou televíziou.“
A kto bude nasledovať? "Migrácie zákazníkov zo starších sietí na siete novej generácie materská spoločnosť plánuje. Dokonca by malo ísť o migráciu celej krajiny. Na Slovensku zatiaľ vieme, že v tom budeme pokračovať. Rozhodnutie kde, kedy a ako, však ešte nepadlo.“
Železo alebo optické vlákno
V súčasnosti Pavel vedie ďalší projekt, ktorý má firmu posunúť na vyšší level. Starú metalickú sieť nahrádzajú novou optickou. "Metalická sieť sa stavala 50 - 60 rokov, keď sa nikomu o internete ani len nesnívalo. Vedenia, ktoré vtedy naťahali do domácností, mali zabezpečiť veľmi jednoduchý prenos hlasu. Teraz z nich vďaka technológii vieme síce vyžmýkať oveľa viac, aby prenášali aj televíziu, ale aj napriek tomu, keď sa dnes opýtate hocakého technicky zdatného človeka, že v čom vidí budúcnosť, tak bez váhania odpovie v optike. Jediná otázka je otázka času. Teraz je ešte možné na pôvodnej sieti poskytovať služby, ale otázka znie, kedy a kde to prestane zvládať prvýkrát.“
Pavel dostal projektový tím, viac ako sto ľudí, "s ktorými som nemal čas sa ani osobne stretnúť“. V projekte ide o výstavbu a predaj. "Máme ciele dosiahnuť určité pokrytie domácností a v rámci toho získať počet zákazníkov. Navyše zvyšujeme aj pokrytie IPTV a internetu prostredníctvom metalickej siete.“ Jeho tím si už podal ruku s viac ako 100-tisíc pokrytými domácnosťami, ktorým dotiahnu domov optické vlákno hneď ako si objednajú túto službu. "Je to nová technológia. Budovanie úplne novej prístupovej siete. Nikdy sa v telekomunikačnej brandži nedialo to, čo sa deje tu. Vždy sa zavádzala len technológia tak, že sa osadzovali iba škatule na koncových bodoch existujúcej siete. My teraz okrem kompletne nových "škatúľ“ odznova budujeme aj káble do domov.“
Kde vidí budúcnosť?
"Zatiaľ nikto nepovedal, čo by bolo lepšie médium ako optika a v dohľadnom čase by ju nemalo nič nahradiť, už aj pre jej fyzikálne vlastnosti. Je možné, že aj pri optike sa objavia nové technológie. Ako napríklad pri metalických linkách bol najprv analógový telefón, potom ISDN, DSL... Ale vymieňať sa budú znova len koncové škatule.“
Aj keď vyštudoval ekonomiku, technikou je nadšený. Dáva mu možnosť ísť ďalej a nezaspať. "Kedy som bol o desať rokov starší, tak som dnes možno úplne inde. Po páde komunizmu si stačilo napríklad kúpiť autobus a o tri roky ste mali veľkú cestovku. Dnes je otázne, kam sa posúvať. Či to skúšať po troške na vlastnom, alebo sa snažiť presadiť vo firme, a tým rozširovať svoje obzory. Ja som mal vždy problém, aby ma nejaká robota bavila dostatočne dlho. Keď som po roku mal pocit, že viem všetko, bol to koniec. Pri technike sa to stále rozvíja, je dostatočne komplikovaná a stále je čo riešiť. Je to dosť náročné aj na mozog, aby človek stále chápal, čo sa deje, a tým je nútený nezakrpatievať, ale ísť ďalej.“
Ako zvyčajne začínam pracovný deň?
Zapnem notebook a čítam maily. Kávu nepijem a na noviny nemám čas.
Koľko času strávim priemerne v práci?
Prácou tak 10 až 12 hodín. Snažím sa byť normálny čas v robote a netráviť tam dlhodobo napríklad 14 hodín. Lebo keď si niekto nedokáže zmanažovať ani vlastný čas, tak potom čo dokáže manažovať?
Čo ma postaví na nohy?
Dobrý a výdatný spánok.
Ako sa udržiavam v kondícii?
Keď nehrám hokej, keď si nejdem zaplávať do jazera alebo keď raz do týždňa nejem, tak v ostatných dňoch sa aspoň sprchujem studenou vodou.
Čo mi zdvihne adrenalín?
V práci skoro nič.
Pri čom si najlepšie oddýchnem?
Pri všetkom, čo ma privedie na iné myšlienky.
Ako si predstavujem ideálnu dovolenku?
Mimo nášho sveta, žiadna Európa ani Severná Amerika, a najlepšie, keď je tam more a teplo.
Čo nemám rád na sebe a na druhých?
Na sebe svoju hanblivosť. Na druhých, keď sa niekto tvári, že zjedol všetku múdrosť sveta a najčastejšie opak je pravdou.
Na čom jazdím a na čom by som chcel jazdiť?
Jazdím na služobnom aute a chcel by som viac na kolieskových korčuliach na petržalskej hrádzi. Tento rok sa mi to podarilo len raz.
Kto je Pavel Guláš
Absolvoval Fakultu podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity. Už počas školy smeroval do oblasti IT a Telco. Pracoval v Holandskej obchodnej komore a viacerých spoločnostiach, najdlhšie v Slovak Telekome s dvojročnou prestávkou ako námestník riaditeľa v Železničných Telekomunikáciách. V Slovak Telecome začínal ako projektový manažér a dnes je projektovým riaditeľom.