Kaštieľ Svätý Anton
Označovaný je aj ako kaštieľ Antol, pretože sa nachádza pri obci Antol. Je to neskoro barokovo-klasicistický kaštieľ s rozsiahlym parkom. Od roku 1985 je národnou kultúrnou pamiatkou a je sprístupnený verejnosti. Už vyše 50 rokov je sídlom Lesníckeho, drevárskeho a poľovníckeho múzea. V týchto špecializovaných celoslovenských múzeách sú pozoruhodné prírodovedecké, historické i umelecké zbierky. Podávajú prehľad o vývine lesníctva, drevárstva a poľovníctva na Slovensku, ako aj o dobovom bývaní. Pre návštevníkov sú zaujímavé najmä izba tapetovaná dobovými ilustráciami, hlavne z francúzskych humoristických časopisov, poľovnícke zbrane a trofeje, lesnícke zariadenia, nástroje a pomôcky a ďalšie exponáty. Kaštieľ obklopuje rozsiahly park so vzácnymi stromami, vodopádom a jazierkom. Neďaleko sv. Antona sa nachádza rokoková kaplnka sv. Jána Nepomuckého so štvorcovým pôdorysom.
Sitno
Je najvyšším vrchom Štiavnických vrchov s výškou 1 009 metrov nad morom. Sitno je národnou prírodnou rezerváciou. Pod ním sa rozprestiera jazero. Na vchole sa našli pozostatky pravekého osídlenia. Kedysi na Sitne stávalo praveké hradisko, neskôr stredoveké osídlenie a dnes už zaniknutý, pomerne rozsiahly hrad z 13. storočia. V súčasnosti sa tu nachádza rozhľadňa, z ktorej je na severe vidieť Banskú Štiavnicu a okolité kopce. V pozadí sa črtajú vrchy Malej Fatry; na severovýchode štíty Veľkej Fatry a viac na východe najvyššie vrchy Slovenského rudohoria. Južným smerom sa za dobrej viditeľnosti objaví Ostrihom, Pilišské vrchy a Budapešť. Prvú rozhľadňu tu vybudovali v roku 1727.
Sitno je jediný vrch na Slovensku, na ktorý sa vystupuje a z ktorého sa zostupuje po schodoch (300 schodov). Na Sitne je pamätník zakladateľa partizánskeho oddielu Sitno Ladislava Exnára a chata Andreja Kmeťa.
Štiavnické tajchy
Sú to jazerá ležiace na strednom Slovensku vybudované pre potreby miestnych baní. Dnes ich využívajú dovolenkári na vodné športy a relax. Nedostatok vody v centre pohoria museli banskí inžinieri riešiť vybudovaním dômyselného vodohospodárskeho systému, ktorý nemá v Európe obdobu. Jeho účelom bolo zachytávať zrážkovú vodu z horských svahov a zložitým systémom jarkov ju privádzať do vodných nádrží. Voda v jazerách sa potom odvádzala do baní a hút, kde poháňala rozličné banské stroje a zariadenia. Pôvodne bolo v Štiavnických vrchoch asi 60 tajchov, dnes ich je už len asi tretina. Unikátna sieť jarkov a jazier nad Banskou Štiavnicou merala až 180 kilometrov. Najväčšie je Počúvadlianske jazero s rozlohou 11,73 hektára. Najvyššie položené je Ottergrundské jazero ležiace na východnom svahu Paradajsu v nadmorskej výške 939 metrov.