Analytik ČSOB Marek Gábriš predpokladá, že rast zamestnanosti ovplyvnilo najmä stavebníctvo a priemysel. "Pokiaľ by sme išli hlbšie, ide o sektor automobilového a elektrotechnického priemyslu,“ dodáva. Najviac rástla zamestnanosť na západe. Podľa Gábriša je príčinou prílev najväčších zahraničných investícií práve do tejto oblasti. Podrobnú štruktúru zverejní štatistický úrad až začiatkom budúce mesiaca.
"Dynamika rastu zamestnanosti by sa mala v závere roka stabilizovať a postupne zmierniť,“ konštatuje analytik Volksbank Vladimír Vaňo. Dôvod vidí v spomalenom raste našich hlavných obchodných partnerov v zahraničí. Zamestnanosť by mal pribrzdiť aj domáci faktor. Podľa Vaňa sa postupne vyčerpá slovenská kvalifikovaná pracovná sila. Práve preto naďalej zostáva otázne, či bude Slovensko schopné zaplniť vznikajúcu medzeru na trhu imigrantmi. Vaňo si myslí, že ich najväčší prílev by mal byť z ostatných členských krajín Európskej únie.
Aj keď zamestnanosť stúpa, podľa štúdie Podnikateľskej aliancie, zamestnať sa na klasický pracovný pomer nie je pre ľudí finančne výhodné. Takíto ľudia oproti živnostníkom a jednoosobovým "eseročkám“ prerobia milióny korún. Príčinou takéhoto výrazného rozdielu je najmä daňovo-odvodový systém. Živnostníci môžu mať oproti zamestnancovi až o takmer štyridsať percent vyšší čistý príjem. Vlastník jednoosbovej "eseročky“ je na tom o niečo horšie. Jeho zárobok by bol vyšší o 32 percent.
Podnikateľská aliancia vychádzala pri svojej analýze z priemernej hrubej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve za prvý kvartál tohto roka, čo predstavuje 20 443 korún. Cena práce tak bola vo výške 27 639 korún, kedy sa k hrubému zárobku pripočítali odvody.
| Živnostník na tom nemusí byť lepšie ako zamestnanec Generálna sekretárka Slovenského živnostenského zväzu Viola Kromerová pre HN: Podnikateľská aliancia Slovenska tvrdí, že živnostníci zarobia za 40 rokov práce o päť miliónov korún viac než zamestnanci. Čo si o tom myslíte? Informáciu Podnikateľskej aliancie Slovenska považujem za fikciu. Prečo? Lebo o príjmoch živnostníkov a zamestnancov rozhoduje toľko okolností, že je takmer nemožné objektívne to vypočítať. Autori štúdie porovnávajú situáciu oboch príjmových skupín za obdobie 40 rokov. Fikcia je to preto, lebo toľko rokov u nás ešte nikto nepodnikal. A hovoriť o piatich miliónoch desaťročia dopredu, nepovažujem za korektné. Preto si myslím, že analýza aliancie je fikciou. Ale pri rovnakých nákladoch na prácu živnostník platí menej ako polovičné dane aj odvody. Živnostník však ručí za podnikanie celým svojím majetkom a často aj majetkom rodiny. Na začiatku často vloží peniaze do podnikania celá rodina. Ani zisk nedosahujú ľahko. Určite nie tak ľahko ako zamestnanci, ktorí si v práci splnia úlohy, čím sa ich povinnosť končí. Hoci mnohí si prácu nosia aj domov. Podnikateľ je zodpovedný za svojich ľudí, za ich mzdy a jeho povinnosťou je firmu rozvíjať. To znamená, že vôbec nemusí zarobiť viac než zamestnanec. Mnohí živnostníci nedokázali dopredu odhadnúť svoje sily. Museli sa otestovať a začali podnikať. Ale mnohí zároveň aj skončili, lebo zistili, že na to nemajú. O tom však štúdia aliancie nehovorí. Áno, ale čo tie odvody, ktoré sú oveľa nižšie než u zamestnancov. Nie je práve to rozhodujúce pri určení, či viac zarobí živnostník alebo zamestnanec? Ak nechce podnikateľ strácať, nemôže si zobrať dovolenku. Zamestnancovi počas dovolenky plat "beží“. Dostávajú trináste či štrnáste platy, neraz aj takzvané letné odmeny a majú aj iné výhody. Živnostník si to môže dovoliť, len keď dosiahne zisk. Ak sa mu nedarí, musí začať podnikať s niečím iným. Aj počas dovolenky musí živnostník platiť napríklad za prenájom priestoru, lízing na techniku a mnohé iné platby. Ak je živnostník sám, firma celkom stojí, ale výdavky mu "bežia“. A ak má smolu a dostane sa do "reťazca“ neplatičov, nemôže sa vyhovárať, že nemá z čoho platiť materiál, zamestnancov... Začatie podnikania podporuje aj štát. Nie je to pomoc? Dostane napríklad 40-tisíc a štát povie - podnikaj. Pritom tento človek neraz ani nevie, ako začať. Takže za významnú pomoc to nepovažujem. Bez samofinancovania a samoštúdia sa nedá začať podnikať. Ak chce mať zamestnávateľ dobrého pracovníka, pošle ho na školenie, ktoré mu zaplatí. Živnostník si to musí uhradiť z vlastného vrecka. Pritom zarábať nebude, ale výdavky mu idú. Je teda lepšie byť živnostníkom, alebo zamestnancom? To je veľmi individuálne. Každý by mal vedieť, na čo má. Ale to sa často ukáže až neskôr. Až potom, keď do podnikania vložil štartovací kapitál. Ten sa mu však nemusí vrátiť. Premiér Robert Fico trvá na zvýšení minimálnej mzdy z 8 100 na 8 900 korún aj za cenu zmeny zákona a narušenia tripartitného dialógu. Čo na to hovoríte? My premiérovi rozumieme. Vieme, že 8 900 korún nie je na obživu veľa. Ale keďže sa od toho pre živnostníkov odvíja základ pre minimálne platby odvodov, zdá sa nám to byť veľmi tvrdé. Verím však, že premiér pri tejto svojej snahe neohrozí sociálny dialóg. Môže zvýšená minimálna mzdy živnostníkov ohroziť? Môže ich to zložiť. Ale nepovažujem to za najväčšie ohrozenie. Väčšie riziko predstavuje pre živnostníkov euro a kontroly dodržiavania správneho duálneho zobrazovania cien a ďalšie povinnosti pri prechode na euro. Živnostníci budú pod prísnou kontrolou obchodnej inšpekcie a ďalších orgánov. Ak za nejaké pochybenie dostanú pokutu, môže to s nimi dopadnúť zle. |