Zhodujú sa na tom právnici, opozícia aj generálna prokuratúra. „Parlament sa môže uzniesť na hocičom. Dôležité je, či to má nejakú relevanciu,“ povedal generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Vyšetrovanie privatizácie SPP nepatrí do rúk politikom. Preto ani včerajšie výzvy predsedu ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara a následné hlasovanie parlamentu o zákonnosti privatizačných zmlúv nijakým spôsobom túto kauzu neovplyvnia. Zhodujú sa na tom právnici, opozícia aj generálna prokuratúra. "Parlament sa môže uzniesť na hocičom. Dôležité je, či to má nejakú relevanciu," povedal generálny prokurátor Dobroslav Trnka.
Bez právneho významu
Parlamentné uznesenie nemá podľa neho právny význam, ale len význam politický. Keďže prokuratúra aféru prešetruje už niekoľko týždňov, nevidí dôvod na to, aby reagovala na rokovanie parlamentu.
"Včerajšie uznesenie Národnej rady - akýmkoľvek spôsobom bolo prijaté - má len deklaratórny charakter, lebo deklaruje to, čo my už tri týždne robíme," hovorí Trnka.
Skutočnosť, že uznesenie národnej rady nemá dosah na samotné vyšetrovanie, potvrdzujú aj odborníci na legislatívu. Podľa právnika Vladimíra Pirošíka preto Trnka pri ignorácii parlamentu postupuje správne. "Národná rada ako najvyšší zákonodarný orgán v zásade môže schváliť takéto uznesenie, ale je právne neúčinné. Mohli ho prijať, neurobili tým nič protizákonné, ale má len deklaratórny charakter," povedal Pirošík. Advokát Ernest Valko vidí právny problém už v samotnom uznesení. "Rozhodovanie o tom, či bol alebo nebol porušený zákon nie je v kompetencii Národnej rady," povedal Valko. Podľa neho o tom už v 90. rokoch rozhodol aj Ústavný súd.
Mečiar po tom, ako včera nabádal aj na prešetrenie kauzy britským arbitrážnym súdom, sa ďalej v prípade angažovať nechce. "Ja už v tejto veci neurobím nič. Je to záležitosťou vlády a generálnej prokuratúry," povedal Mečiar.
Namiesto slov činy
Prokuratúra na jeho pondelkové výzvy reagovať nechce, lebo si myslí, že si v právnom konflikte svoju úlohu spĺňa.
"Generálny prokurátor zo zákona nesmie zaujímať žiadne stanoviská. Generálna prokuratúra môže podľa zákona konať a my konáme už tri týždne," vyhlasuje Trnka.
Aj keby vyšetrovanie usvedčilo bývalú vládu z morálneho zlyhania pri príprave privatizácie, za mreže zrejme nepôjde nik.
"V trestnej oblasti prokuratúra nemôže vykonávať žiadne úkony smerom k súdu, nakoľko sú všetky preklúzne aj premlčacie lehoty pasé," povedal Trnka. Čas, kedy tak bolo možné urobiť, už teda uplynul.
Kto sa dozvie pravdu
Prekážkou pre vyšetrovateľov je aj skutočnosť, že im ministerstvo hospodárstva neumožňuje nahliadnuť do privatizačných zmlúv. Trnka aj šéf rezortu Ľubomír Jahnátek podľa vlastných vyjadrení chcú, aby zmluvy prokuratúra mala.
"Prokuratúra nemôže rozhodovať o zverejnení alebo nezverejnení zmlúv iného rezortu. Faktom je, že my tie zmluvy máme vyžiadané už dva týždne od ministerstva hospodárstva a dosiaľ sme ich nedostali," hovorí Trnka.
Jahnátek však nevie, či mu ich môže poskytnúť. Zverejnenie zmlúv, rovnako aj ich postúpenie prokuratúre, by však podľa hovorcu rezortu hospodárstva Branislava Zvaru mohlo vláde priniesť problémy so zákonom. Súčasťou zmlúv je totiž aj obchodné tajomstvo, ktoré môže Jahnátkov rezort zrušiť len po dohode so zahraničnými majiteľmi.
Zmluvy (ne)uvidí verejnosť
Jahnátek chce preto požiadať akcionárov Ruhrgas a Gas de France o povolenie zmluvy zverejniť. Tak by sa k nim potom mohla dostať aj Trnkova prokuratúra. Rezort si podľa Zvaru dá tiež vypracovať právnu analýzu privatizačných zmlúv. Aj tá má povedať, na aké informácie má nárok verejnosť a na aké prokurátor.
Zahraniční akcionári zatiaľ nepovedali, či majú so zverejnením zmlúv problém, k celej kauze sa totiž nevyjadrujú.
Prokuratúra chce vyšetrovanie ukončiť ešte v priebehu tohto mesiaca. "Ja na tom priamo nepracujem, ale je to otázka možno nejakých dvoch - troch týždňov," hovorí Trnka.