Milióny od motoristov
Štát tento rok nad očakávania vyberie viac peňazí na spotrebných daniach z palív. Premiér si už minulý týždeň vyžiadal od rezortu financií odhad výšky dodatočných príjmov. "Prognózy sú, dôležitý bude skutočný výber. Čím bližšie sme ku koncu roka, tým je to jasnejšie,“ povedal hovorca rezortu Miroslav Šmál. Podľa prehľadu o plnení príjmov štátneho rozpočtu získal štát na spotrebných daniach z palív od začiatku roka do konca mája o vyše pol miliardy viac než vlani za rovnaké obdobie. Vtedy do štátnej pokladnice pritieklo 13,101 miliardy korún. A tieto príjmy ešte budú stúpať. "Zvyšujúce sa ceny ropy vo svete ešte potiahnu tento rok ceny pohonných látok nahor,“ povedal analytik portálu natankuj.sk Tomáš Novotný.
Naopak, očakávania celkom nenaplnilo otvorenie druhého piliera. Kým vláda počítala s vyše troma miliardami, ktoré prinesú vystúpení poistenci z kapitalizačného piliera späť do priebežného, reálne sa do Sociálnej poisťovne má presunúť okolo 2,8 miliardy korún.
O tom, kde vláda Roberta Fica nájde ďalšie peniaze na sociálne opatrenia, a aký veľký balík vlastne vyčlení, sa budú dohadovať šéfovia troch vládnych strán na dnešnej Koaličnej rade. "Konkrétnejšie veci budú jasné po rokovaní,“ povedala hovorkyňa vlády Silvia Glendová.
Miliardové nápady
Najsilnejšia vládna strana Smer-SD sa chce postarať najmä o dôchodcov. Ministerka práce a sociálnych vecí Viera Tomanová podľa hovorcu Michala Stušku tento mesiac predloží návrh na posun valorizácie dôchodkov z júla na január, čo bude stáť okolo 3,4 miliardy korún. Dôchodcovia by si tak po júlovej valorizácii prilepšili opäť od januára o ďalších vyše 400 korún. Rezort práce bude chcieť vyrokovať v budúcoročnom rozpočte aj rezervné peniaze na prípadnú ďalšiu valorizáciu nielen dôchodkov, ale aj ostatných dávok, opäť v júli budúceho roka. "V prípade, že budú neférovými praktikami po zavedení eura trpieť ohrozené skupiny,“ vysvetlil Stuška. Okrem toho premiér Robert Fico avizoval zvýšenie príspevku pri narodení prvého dieťaťa.
Finančne náročnejšie sú plány Ľudovej strany HZDS. Strana Vladimíra Mečiara chce na Koaličnej rade presadiť od budúceho roka 13. dôchodok, najlepšie v plnej výške, čo by malo stáť štátnu pokladnicu asi sedem miliárd korún. "Pomer dôchodok a plat sa mení v neprospech dôchodcu,“ argumentuje šéf sociálneho výboru za HZDS Jozef Halecký. Ešte tento rok by chcela strana vyplatiť dôchodcom dvojnásobné vianočné "eurodôchodky“. Tie by si okrem už vyčlenených peňazí v kapitole ministerstva práce vyžiadali ďalších 1,7 miliardy korún navyše. HZDS zatiaľ nezavrhlo ani svoju tretiu prioritu - príspevok pri narodení tretieho dieťaťa. "Optimum pre štát, aby nebol v demografickej kríze, sú tri deti na jednu rodinu,“ vysvetlil Halecký. Takéto dávky by stáli ročne asi 73 miliónov, odhadol.
Národniari nechcú pred rokovaním Koaličnej rady prezrádzať konkrétne návrhy. Podľa podpredsedníčky SNS Anny Belousovovej sú však dlhodobou prioritou strany znižovanie regionálnych rozdielov a podpora bytovej politiky.
Otázny efekt
Eurokompenzácie možno nespokojnosti ľudí so zavedením spoločnej meny nezabránia. Skúsenosti z iných krajín hovoria, že rast cien po vstupe do eurozóny pripisovali hlavne novej mene, aj keď za to nemohla. "Okrem toho je vnímaná inflácia vždy vyššia ako reálna,“ pripomína hlavný analytik Slovenskej sporiteľne Juraj Barta. Analytik INESS-u Radovan Ďurana si myslí, že efektivita opatrení bude nízka, pretože plošne zvýšené dávky nebudú adresné. Zvýšenie dávok môže podľa neho pôsobiť opačne, keďže sa neposudzuje príjmová situácia poberateľov. "Občania, ktorí na pomoc nie sú odkázaní, budú na základe vyšších dávok zvyšovať svoju spotrebu - čo môže vyvolať ďalší tlak na rast cien,“ vysvetlil Ďurana. Podľa INESS-u by ľudia skôr uvítali, keby vláda využila rast daňových príjmov na plošné zníženie dane z pridanej hodnoty.
| Prečítajte si aj: |
| Mimovládky začnú v júli s kontrolou cien Združenie slovenských spotrebiteľov začne v prvej polovici júla sledovať, či obchodníci nezdražujú v súvislosti s prechodom Slovenska na euro potraviny, spotrebný tovar a služby. Asi sto anketárov bude do konca roka dvakrát do mesiaca kontrolovať obchodné prevádzky. Predajcovia, ktorí neoprávnene zvýšia ceny, môžu sa dostať na internetovú čiernu listinu. Na tento projekt dostalo združenie od ministerstva hospodárstva tri milióny korún. V roku 2009 by mali mimovládky v monitoringu pokračovať. Väčšina anketárov už prešla v Bratislave, Zvolene a Košiciach školením – informuje predstaviteľ združenia Miroslav Tulák. Rast cien by ale nemal automaticky znamenať, že obchodník sa okamžite ocitne na čiernej listine. „Prípadné nedostatky (zdražovanie - pozn. HN) sa následne preveria a príslušných podnikateľov požiadame o vysvetlenie, prečo tak urobili,“ dodáva Tulák. Až potom sa rozhodne, či ich dajú na internet. |