Vysoké Tatry pre väčšinu Slovákov znamenajú dovolenkovú destináciu a miesto na aktívny oddych. Čo znamenajú pre miestnych obyvateľov a ako sa tu žije?
Hovorí sa, že máme lepšie ovzdušie, ale život je náročnejší a o niečo drahší ako inde. Máme viac snehu a kvôli prírodným podmienkam musíme kúriť desať mesiacov v roku. Čo sa týka charakteru miestnych ľudí, o Tatrancoch sa hovorí, že sú charakterní a priateľskejší. Je to spôsobené asi aj tým, že aj v minulosti boli odkázaní pomáhať si medzi sebou. V obchodoch vo Vysokých Tatrách sú aj "vysokohorské ceny". Najmä dôchodcom, ktorí tu žijú, to spôsobuje problémy. Do nákupných centier v Poprade je to ďaleko a nie každý má auto. Penziu majú rovnakú ako v iných regiónoch, ale potraviny a iný tovar si musia kupovať s "vysokohorskou prirážkou".
Ceny sú pre mnohých turistov dôvodom, prečo sa do Tatier nevracajú. Ich výška vraj nezodpovedá kvalite poskytovaných služieb.
Často sa stretávam s názorom, že Tatry sú drahé, ale keď prídem do Bratislavy, ceny napríklad ubytovania sú v porovnaní s tunajšími oveľa vyššie. Vysoké Tatry sú po Bratislave jedna z najlukratívnejších destinácií, len je potrebné existujúce ubytovacie objekty naplniť hosťami. Treba sa však postarať aj o ostatné oblasti, zabezpečiť dopravu, parkovanie, dobudovať diaľnicu, letisko a podobne. Turista vníma našu krajinu od prekročenia hraníc. Nielen cez turistické lokality, ale napríklad aj cez vzhľad sociálnych zariadení na čerpacích staniciach.
Práve zahraniční turisti sa však sťažujú na nedostatočné služby v regióne. Čo sa s tým dá robiť?
Je dôležité, komu poskytujeme služby. Tvrdíme, že najprv treba klienta. V Štrbe si jeden podnikateľ pred desiatimi rokmi kúpil dva kone a koč, aby mohol voziť turistov hore na Štrbské Pleso. Ukázalo sa, že klientov nemá, a nakoniec musela obec finančne prispievať na kŕmenie koní, aby vôbec mohli existovať. V obci sme mali štyri cestovné kancelárie, ale keď nie je dostatok turistov, nie je komu poskytovať služby, čoho dôsledkom bol ich zánik. Rozvoj cestovného ruchu súvisí so vzťahom krajiny k tejto oblasti, ktorá by mala byť podľa mňa vnímaná ako odvetvie hospodárstva. Vyžaduje to dobrý marketing krajiny a regiónov. Ak máme výraznejšie pomôcť rozvoju turizmu, mal by byť cestovný ruch podporovaný ako jedna z priorít našej krajiny. Spolu s ostatnými združeniami a asociáciami, ktoré pôsobia v cestovnom ruchu, sme sa zhodli na tom, že je potrebné vytvoriť osobitný ústredný orgán. Viacerí politici pred voľbami deklarovali výraznú podporu cestovného ruchu, ale tá sa akoby vytratila. Zo strany štátu sa rozvoju turizmu dlhodobo nevenuje dostatočná pozornosť, myslím tým na všetky doterajšie vlády.
Čo by teda podľa vás mal štát urobiť?
Aby sa proces naštartoval, je potrebná nová legislatíva. Krátko po revolúcii nastala doba sólo bežcov. Podnikatelia si silno konkurovali na miestach, kde nebolo veľa priestoru, a to tiež poznačilo kvalitu. Musia existovať určité pravidlá, ktoré by schválil parlament. V západnej Európe sú strážcami kvality združenia cestovného ruchu. Lenže o takéto združenia musí byť nielen politický záujem. Účasť v nich by mala byť povinná pre všetkých, ktorí podnikajú v území. Nám zákon umožňuje zriaďovať len dobrovoľné združenia. Keby bola povinnosť zriadiť miestne združenia, ale bez povinného členstva všetkých, to by nebolo dobré. V praxi by to možno fungovalo tak, že financie z daní za ubytovanie obec pridelí združeniu, ktoré budú tvoriť napríklad traja hotelieri. Tí ich použijú napríklad na úpravu okolia svojich objektov. Musíme to vnímať komplexnejšie a nemôže chýbať presadenie verejného záujmu.
Čo sa teda chystáte robiť pre zatraktívnenie prostredia v Tatrách?
Vlani sme "zreštituovali" Štrbské Pleso, ktoré bolo našej samospráve po 2. svetovej vojne násilne odňaté. Do troch rokov ho chceme premeniť. Chceme oddeliť komunikácie pre vozidlá od peších zón, prioritu by mali mať chodci. Na jazero sa vrátia loďky, radi by sme vybudovali biatlonový areál v rámci rekonštrukcie športového areálu pre pripravovanú olympiádu sluchovo postihnutých, ktorá sa uskutoční v roku 2011, obmedzíme výstavbu apartmánových domov. Nechceme dopustiť, aby na Štrbskom Plese boli len päťhviezdičkové hotely. Menej solventní by potom nemali možnosť ubytovať sa za "prijateľnú cenu", vrátane športovcov. Chceme, aby Štrbské Pleso bolo pripravené poskytovať služby pre všetky skupiny turistov.
Ranou pre Tatrancov bola víchrica, ktorá pováľala tisíce hektárov lesov. Ako sa na katastrofu pozeráte s odstupom troch rokov?
Ja som to vnímal pragmaticky. Robili sme všetko pre odstránenie stromov a sprejazdnenie komunikácií, na nostalgiu nebol čas. Možno treba hľadať chyby v minulosti, keď sa bojovalo o výrub každého stromu. Niektorí po víchrici hovorili, že sa "previdnilo" a že sa objavili stavby, ktoré predtým nebolo vidieť. Donútilo to všetkých zamýšľať sa nad úpravou existujúcich objektov. Ale pohľad od Vyšných Hágov smerom na Tatranskú Lomnicu bol naozaj krutý. Pre ľudí, ktorí tam žijú, boli prvé dni po víchrici zložité, ale časom si väčšina zvykla.
Pôsobenie červotočov lesu nepomáha. Tatry sú biosférická rezervácia, chceme mať vo Vysokých Tatrách čerstvý vzduch, peknú prírodu, a nie "cintorín stromov" a kopy hnijúceho dreva. Turistu žabomyšie vojny medzi ochranármi a lesníkmi nezaujímajú, chce pekné prostredie. A takto to cítia aj Tatranci.
Trápi nás i to, že stromy stále padajú. Príde väčší vietor a najmä sólo stromy náporu vetra neodolajú. Často hovorím, že v našom regióne by mal mať motorista ako povinnú výbavu v aute aj pílu. Keď ju nemáte, môže sa stať, že vás stromy počas silného vetra na ceste doslova uväznia. V zime je problémom aj množstvo snehu na komunikáciách, keďže ho stromy nezadržiavajú a často spôsobuje zneprejazdnenie komunikácií. Vtedy by motorista nemal zastaviť, len prejsť. Ak vodiči zastavia, často upchajú cesty.
Víchrica uvoľnila veľa plôch a dnes sa vedie diskusia, ako ich využiť. Je lepšie vysadiť tu nové lesy, alebo postaviť turistickú infraštruktúru?
Treba rozšíriť lyžiarske strediská. Je zlé, keď viac času strávite v rade na vlek ako sa lyžujete. Lyžiari to právom kritizujú. Vo Vysokých Tatrách je z dôvodu nadmorskej výšky istota dostatku snehu. Preto je potrebné tam, kde nám to príroda umožnila, tým, že vo víchrici padla veľká časť stromov, využiť toto územie na rozšírenie lyžiarskych tratí smerom do podhoria, kde je nižší stupeň ochrany prírody. Netreba sa tváriť, že rozšírenie je zlé. Cestovný ruch potrebuje kvalitný produkt. A keď sme v horách, každý očakáva dobré podmienky na lyžovanie. Rešpektujeme ochranu prírody, ku ktorej mám ja osobne veľmi úprimný vzťah, ale chceme vrátiť tomuto územiu to, čo robilo Štrbské Pleso špecifickým. Chceme zlepšiť vzhľad, skvalitniť služby, doriešiť parkovanie a dopravu.
Tatranský národný park vznikol v roku 1949 a je podľa nás príliš veľký. Ako krajina máme veľké územie na ochranu a nemáme dostatok financií na kompenzáciu ujmy pre vlastníka. Dlhé roky sa tvárime, že je to v poriadku, keď obmedzujeme vlastníka a nič mu za to nedávame. To podľa nás v poriadku určite nie je. V každej krajine sa za ujmu platí.
Stále tu vidno popadané stromy, ktoré akoby sa ešte nezačali odpratávať. Kedy sa s tým začne?
Pohľad turistu by nemal zachytiť popadané stromy, ktoré doteraz neboli odpratané. Lesníci, či už štátni alebo súkromní, by to mali urobiť naozaj čo najskôr. Problémom je nedostatok financií a asi aj kapacít. Víchrica nás trošku "prevetrala" a je na nás, aby sme si povedali, ako ďalej. Cestovný ruch, šport a kúpeľníctvo sú tri priority, ktoré treba v našom regióne podporovať. Turisti budú radi chodiť vo väčšom počte, len im treba vytvoriť kvalitnejšie podmienky. Ich nezaujíma, komu patrí správa konkrétneho územia vo Vysokých Tatrách, alebo kto je primátorom či starostom. Verím, že aj v našom regióne na konci volebného obdobia budú nielen turisti, ale aj obyvatelia spokojnejší viac ako doteraz.