"Podľa našich informácií sa vyťažená guľatina často zatrieďuje do nižších kvalitatívnych tried (je teda lacnejšie - pozn. HN), čím sa podnik tuneluje zvnútra a deformujú sa ceny na trhu s drevom," povedal generálny sekretár zväzu Peter Zemaník. Iný zdroj HN oznámil, že do tohto biznisu zasahujú aj koaličné strany, najmä ĽS-HZDS.
Lesy SR so sídlom v Banskej Bystrici, ale ani Štátne lesy TANAP-u totiž nepredávajú drevo len priamo spracovateľským firmám, ale aj obchodným spoločnostiam. Priekupníci ho tak získajú za výhodnejšiu cenu, ale pri následnom predaji môžu drevo zatriediť do správneho - vyššieho stupňa kvality, a tak ho výhodne speňažiť. Rozdiel v týchto dvoch cenách je ich zisk.
Lesy SR patria do rezortu pôdohospodárstva, ktorému šéfuje podpredseda ĽS-HZDS Miroslav Jureňa.
V rozpore so smernicou
"Lesy SR predávajú všetkým svojim zákazníkom drevnú surovinu za rovnaké ceny podľa cenníkov odštepných závodov," argumentuje hovorca podniku Peter Gogola. Tvrdí, že obchodná činnosť sa riadi podľa právnych noriem platných na Slovensku a Zásad obchodnej politiky štátneho podniku Lesy SR. Nevyvrátil však, že podnik obchoduje aj s priekupníkmi. "Nie je možné diskriminovať zákazníka len vzhľadom na jeho predmet podnikania. Takýto spôsob by bol asi v rozpore s princípmi právneho štátu," dodal.
"Drevárska sekcia Zväzu spracovateľov dreva je proti tomu, aby sa drevná hmota a piliarska guľatina predávali sprostredkovateľom a obchodníkom s drevom. Je to v rozpore s obchodnou smernicou Lesov SR," informuje Zemaník. Sprostredkovatelia tak vnášajú do obchodovania neistotu a špekulácie. "Na malom slovenskom trhu nemajú opodstatnenie." Spracovatelia dreva na tieto praktiky vedenie štátneho podniku už viackrát upozornili. "Dostali sme niekoľko ubezpečení, že štátne lesy nebudú predávať drevo priekupníkom," dodal Zemaník.
Strata desiatok miliárd?
Koľko peňazí sa takto stráca zo štátnych, ale aj súkromných lesov pri obchode s drevom, sa ťažko vyčísľuje. Ceny dreva síce zodpovedajú platným cenníkom, ale preveriť, či im pri predaji zodpovedá aj jeho kvalita, je takmer nemožné. Dôvodom je aj nepresná evidencia, nedostatky v skladoch dreva, ale aj pri jeho prevoze na pílu či do zahraničia. Kontrola spravidla nedokáže vystopovať ani jeho pôvod. Polícia a daňové úrady zistili, že až v 80 percentách preukazov o pôvode dreva sú chyby. Často je v nich deklarované iné drevo ako sa v skutočnosti preváža, jeho hmotnosť či druh sú iné ako je v nich napísané a neraz chýba aj označenie dreva (ciacha). "Máme dosť operatívnych poznatkov, že obchody s drevom nie sú v poriadku. Javí sa to tak, že často je to na škodu štátneho rozpočtu," povedal HN policajný zdroj.
Predseda Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk Juraj Lukáč si myslí, že v najbližších rokoch sa v štátnych lesoch na Slovensku môže "stratiť" drevo v hodnote niekoľkých desiatok miliárd korún. "Je to mafia, ktorá zasahuje do štátnych štruktúr," charakterizuje spôsob biznisu s touto komoditou, ktorá je naším najväčším bohatstvom. Celková hodnota dreva v lesoch sa odhaduje na stovky miliárd korún.
Politické zásahy
Pri delení rezortov po posledných parlamentných voľbách pripadol štátny podnik Lesy SR koaličnej ĽS-HZDS. Niektorí lesníci poukazujú na spôsob výberu šéfov podniku a jeho závodov. Politické strany im podľa jedného z nich prikázali, s kým budú štátne lesy obchodovať. "Vedenie lesov a lesné závody to dostali príkazom. O tom sa nediskutovalo," tvrdí lesník, ktorý si neželá byť menovaný. Určilo sa im, "koľko sa ktorej firme pridelí z ročného objemu ťažby, kto personálne obsadí lesné závody, ktorá firma a koľko zabezpečí pre podnik služieb, lebo mnohé práce zabezpečujú dodávateľsky. Strany kontrolujú aj obchodnú činnosť, nasadili tam svoje firmy," uviedol lesník.
"Z okruhu zákazníkov nebol vylúčený ani jeden solídny a stabilný subjekt," reaguje Gogola. Pre Lesy SR je podľa neho prioritou platobná disciplína a serióznosť partnerov. Voči "všetkým klientom sa uplatňuje rovnaká cenová politika".
Zväz spracovateľov dreva však hovorí, že niektoré ich drevospracujúce firmy boli z obchodných vzťahov "vytlačené, alebo eliminované aj napriek tomu, že patria medzi dlhodobo spoľahlivých obchodných partnerov Lesov SR". Väčšinou sa tak stalo v prospech nových subjektov, ktoré sa objavili na trhu "len nedávno, prípadne hneď po voľbách v roku 2006".
Ministerstvo sa dištancuje
Na otázky HN týkajúce sa zasahovania politikov do obchodu s drevom nechcelo ministerstvo pôdohospodárstva podrobnejšie odpovedať. "Politické otázky, ktoré ste predostreli, sa nedajú komentovať, keďže sú to absolútne ničím nepodložené špekulácie," povedala hovorkyňa rezortu Magdaléna Králová.
Podľa informácií HN aj v minulosti predstavitelia štátu zasahovali do obsadzovania postov v štátnych lesoch.
Podvody pri ťažbe
Predaj dreva cez sprostredkovateľské firmy je podľa Lukáča "najjednoduchšia forma tunelovania štátnych lesných podnikov", lebo pri takomto obchode sa nedá priamo povedať, že niekto niečo ukradol. Pritom v skladoch býva podľa neho o 20 až 30 percent dreva viac ako sa oficiálne eviduje. "O niekoľko dní však drevo zmizne. Nedá sa to ustrážiť. Tí, čo drevo ťažia, to veľmi dobre vedia," povedal Lukáč.
Počas takzvanej náhodnej ťažby, ako sa označuje napríklad ťažba kalamitného dreva či stromov napadnutých škodcami, lesníci bežne vyrúbu aj zdravé stromy, hoci by nemali - tvrdí policajný zdroj. "Verím, že sa to zmení a náhodné ťažby sa budú robiť až po fyzickej kontrole lesa pracovníkmi lesných úradov. Ak to tak nebude, lesy sú vydané na milosť a nemilosť človeka," povedal.
Pôda pre korupciu
Novelizovaný zákon o lesoch, ktorý platí od začiatku septembra, zmäkčil podmienky náhodnej ťažby dreva. Lebo ak jej objem nepresiahne v danom dielci (lese) 20 percent zásoby dreva, a to aj niekoľkokrát za sebou, obhospodarovateľ lesa to nemusí hlásiť štátnej správe lesného hospodárstva. "Systém kontroly ťažby dreva na Slovensku nefunguje," tvrdí lesník a ekológ Róbert Oružinský. "Je to živná pôda pre čierny obchod a korupciu."