Tie sú súčasťou prvého balíka projektov verejno-súkromného partnerstva, ktorý zahŕňa spolu 75 kilometrov diaľnice D1.
Víťaz tendra diaľnicu nielen postaví, ale aj zafinancuje a počas 30 rokov sa na svoje náklady bude starať aj o opravy a údržbu. Štát bude počas tejto doby "požičanú" sumu splácať. V priebehu roka chce štát prideliť ďalšie tri zákazky v celkovej predpokladanej hodnote dvesto až tristo miliárd korún. Projekty verejno-súkromného partnerstva majú umožniť dostavbu vybraných úsekov na trase D1 a R1 do roku 2010.
Začiatok v septembri
Do tendra vstúpilo spolu 16 stavebných firiem, ktoré vytvorili šesť konzorcií. Z päťky najväčších staviteľov ciest na Slovensku, ktorými sú Doprastav, Skanska, Váhostav, Strabag, Inžinierske stavby, sa pritom prihlásili všetci. Postúpiť však môžu len štyri konzorciá. Vážneho rezort chce už na konci mesiaca povedať, ktoré dve sa so súťažou rozlúčia. O presných časoch, ktoré budú mať postupujúce firmy na vypracovanie cenových ponúk, sa v podmienkach tendra nehovorí. Rezort však približnú víziu má.
"Do konca januára by sa malo rozhodnúť, či spĺňajú kritériá. Zmluva s koncesionárom by mohla byť podpísaná v septembri," spresnil hovorca ministerstva dopravy Marián Jánošík.
Firmy budú mať celý tento týždeň na to, aby sa rezortu dopravy pýtali na nejasnosti v tendrovej dokumentácii. O vyraďovaní z tendrov totiž môžu rozhodnúť aj technické nedostatky. Štyri postupujúce firmy potom rezort vyzve na predloženie ponúk, kde uvedú podmienky, za ktorých sú ochotné diaľnicu postaviť.
O diaľnici rozhodne zmluva
To, či sa štát nakoniec rozhodne pre financovanie diaľnic týmto modelom, bude podľa ministra dopravy Ľubomíra Vážneho závisieť od výhodnosti zmlúv. Vážny sa chcel pôvodne riadiť výsledkami analýzy ministerstva financií, ktorá mala spresniť riziká vplyvu projektov na verejné financie. Keďže tá ukázala, že stavať v objeme, ktorý presadzuje Vážny a premiér Robert Fico, je riskantné, vláda sa rozhodla prejsť priamo k tendru. Práve jeho výsledky majú ukázať, či sa krajina do masovej výstavby pustí.
Zatiaľ bez problémov
Rezort dopravy by mal vyradiť tie konzorciá, ktoré sú na tom v porovnaní s ostatnými najhoršie. Takýto postup je podľa odborníka na verejné obstarávanie z Transparency International Jiřího Vlacha štandardným spôsobom vyhlasovania tendrov. Uplatňuje sa však podľa neho najmä pri zákazkách, pri ktorých sa očakáva veľký záujem. Vlach pripúšťa, že pri tejto zákazke nebolo nevyhnutné stanovovať limit.
"Keď si vezmete charakter PPP, nikdy nebudete mať veľa záujemcov, keďže sú tam veľmi náročné podmienky," povedal Vlach
Problém v tom však nevidí a celý tender zatiaľ kriticky nevníma.
Najväčšie riziko zneužiteľnosti však vidí v stanovení ekonomických podmienok, na ktoré môže štát doplatiť. Nevýhodnú zmluvu podpísali napríklad Česi. Po zmene vlád však nová garnitúra od zmluvy odstúpila, za čo česká vláda koncesionárovi zaplatila 600 miliónov eur.
Uchádzači o prvý PPP projekt
- Vinci Concessions S.A. (Francúzsko) + Skanska Iinfrastructure Development AB (Švédsko)
- Obrascón Huarte laín S.A. (Španielsko),
- Bouygues Travaux Publics SA (Francúzsko) + Colas SA (Francúzsko) + Doprastav, a.s. (SR) + Intertoll-Europe ZRt. (Maďarsko) + Mota-Engil, SGPS, SA (Portugalsko) + Váhostav-SK, a.s. (SR),
- Eiffage Travaux Publics (Francúzsko),
- ZPKM Consortium, c/o Hochtief, Construction AG Slovensko:
- Hochtief PPP Solutions GmbH (Nemecko)
- Alpine Bau GmbH (Rakúsko)
- Western Carpathians Motorway Investors Company GmbH (Rakúsko),
- Macquarie Capital Group Limited (Austrália) + Strabag AG (Rakúsko) + Porr Solutions Immobillen - und Infrastrukturprojekte GmbH (Rakúsko)
Zdroj: Ministerstvo dopravy