Ministerstvo spravodlivosti prišlo s návrhom regulovať výšku nákladov občanov pri čerpaní úverov. Ministerstvo financií zase predložilo koncepciu ochrany spotrebiteľa, ktorá s úrokovými stropmi nepočíta. Nie sú návrhy dvoch ministerstiev jednej vlády v konflikte?
- Boli sme trochu prekvapení, keď ministerstvo spravodlivosti vyšlo s týmto návrhom, pretože vstúpili do zákona, ktorého gestorom je ministerstvo financií. Je to zákon o spotrebiteľských úveroch. Objavil sa návrh, kde ministerstvo spravodlivosti navrhlo limitovať RPMN (ročná percentuálna miera nákladov). Pôvodný návrh ministerstva spravodlivosti vychádzal z toho, že by celkové náklady klienta pri čerpaní úveru nemali byť vyššie ako päťnásobok základnej sadzby NBS. Potom sa upravil na sedemnásobok. Keď sme prvýkrát rokovali s rezortom spravodlivosti, zistili sme, že tento návrh bol viac-menej predložený bez akejkoľvek predchádzajúcej analýzy. Preto sme my, ako aj NBS povedali, že bez analýzy dosahov nie je možné kvalifikovane pripraviť návrh tak, aby nespôsobil vážne problémy pri fungovaní trhu.
Čo vám prekáža na návrhu ministerstva spravodlivosti? Teda okrem neexistencie analýzy...
- Na rozporovom konaní na úrovni ministrov sa dohodlo vytvorenie pracovnej skupiny. Tá sa skladá z troch zástupcov, po jednom z NBS, ministerstva spravodlivosti a ministerstva financií. Skupina vytvorila analýzu, ktorá poukázala na to, že nie je vhodné stanoviť úrokový strop. Napriek tomu sa ministerstvo spravodlivosti tejto myšlienky nevzdalo a svoj návrh precizovalo a momentálne ho predložilo do legislatívneho procesu v troch alternatívach. Prvá hovorí o sedemnásobku repo sadby a podľa druhej celková výška úrokov a poplatkov nesmie byť vyššia ako 30 percent. Posledná alternatíva hovorí, že celková výška úrokov a poplatkov je ročne dvojnásobok priemerných úrokových sadzieb požadovaných bankami pri spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia spotrebiteľského úveru. Pracuje sa s troma alternatívami. Tieto alternatívy by nemali byť uvedené priamo v návrhu zákona o spotrebiteľských úveroch, ale mali by byť uvedené v nariadení vlády. Zákon bude obsahovať splnomocňovacie ustanovenie pre vládu, aby takéto nariadenie mohla vydať. Nám sa ani takýto mechanizmus nezdá ako vhodný a primeraný. My sme vypracovali alternatívny návrh. V zásade ideme inou cestou.
O čom je váš návrh?
- V zásade vychádza so zvýšenia informačných povinností. Tak vo vzťahu ku klientovi, ako aj k ministerstvu a Národnej banke Slovenska. Aby činnosť inštitúcií poskytujúcich finančné služby bola prehľadnejšia a aby klient dostal lepšie spracované informácie pred tým, ako takú zmluvu podpíše
Je podľa vás lepšie robiť informačnú kampaň ako zaviesť úrokový strop?
- Nie je to len kampaň. Ukladáme isté povinnosti spoločnostiam, aby predkladali výkazy. Štvrťročne musia reportovať o RPMN, o objemoch úverov, a to v istej štruktúre. Vykonali sme istú segmentáciu trhu spotrebiteľských úverov čo do objemu, čo do splatnosti a účelu. Pripravili sme návrh formuláru, na základe ktorého budeme mať presný prehľad o priemerných trhových sadbách v danom štvrťroku, ktoré sa budú uverejňovať na internete a budú známe aj sudcom. Ak sa niekto obráti na súd s pôžičkou, kde celkové jeho náklady sú vyššie ako 30 percent, pri krátkodobom a nízkom objeme úveru to nemusí byť ešte neprimerané. Sudca tak teda sám zhodnotí na základe informácii o RPMN v danom segmente, či ide o úžeru, pričom zváži aj ďalšie okolnosti. Myslím si, že je nevyhnutné zabezpečiť pre sudcu porovnateľnú bázu na to, aby sa rozhodol, či ide o úžeru.
Priemerná sadzba sa bude počítať len z úverov poskytovaných bankami, alebo aj splátkovými spoločnosťami a spoločnosťami poskytujúcimi takzvané rýchle pôžičky?
- My túto informačnú povinnosť chceme dať všetkým subjektom. Nechceme robiť rozdiely medzi bankami, spoločnosťami splátkového predaja, lízingovými spoločnosťami a ďalšími. Bude to výkaz, ktorý budú predkladať všetky subjekty, ktoré sa riadia zákonom o spotrebiteľských úveroch. Pričom tento zákon sa vzťahuje na všetky spotrebiteľské úvery aj na lízing a zahrnuli sme do systému aj kreditné karty.
Možnosť obrátiť sa na súd existuje aj teraz? V čom sa to teda zmení?
- Rozhodovať o úžere len na základe toho, či to prekročilo len nejaký stanovený limit, nie je dostačujúce. A takisto si myslím, že zavedenie limitu nezabráni úžere, ale skôr ju môže len podporiť. Moje presvedčenie vychádza aj z poznania štúdií, ktoré boli vypracované zahraničnými autoritami a z ktorých vyplýva, že dosť veľa takýchto úverov sa začalo poskytovať bez písomnej zmluvy, a teda pretiekli do šedej ekonomiky.
Je však viacero názorov. V Nemecku, alebo vo Francúzsku, ale aj v niektorých štátoch USA úrokové stropy sú. Čo sa vám na nich nepáči?
- Nám sa nemecký model celkom páči, ale problém je, že vychádza z judikátov. U nás nemáme judikáty, že by bol niekto odsúdený za úžeru. Čo bude v praxi znamenať zavedenie úrokového stropu? Žiadna spoločnosť oficiálne na papieri neuvedie, že má oficiálnu sadzbu nad 30 percent. Bude sa to obchádzať. Takže reálne hrozí, že ani po zavedení tohto opatrenia nebude za úžeru nikto odsúdený. My si, naopak, myslíme, že trestný čin úžery existuje a že by mali byť tí, čo ho páchajú, odsúdení. Úrokový limit to však nezabezpečí. Ten by to práve znemožnil a veľmi ťažko by sa úžera preukazovala z dôvodu dôkaznej núdze. Riešili by sa úvery bez zmluvy a potom sa žiadne pravidlá nedodržiavajú. Vhodnejšie je poskytnúť všetkým autoritám, vrátane sudcov, údaje o sadzbách, s ktorými je možné porovnávať konkrétne zmluvy, sťažnosti, alebo podania na súde. Myslíme si, že práve pri porovnávaní s trhovým priemerom vytvoríme bázu na to, aby mohli byť odsúdené extrémne prípady za úžeru. Návrh ministerstva spravodlivosti to nezabezpečuje. Ten len zakazuje a vyhlasuje všetky úvery nad 30 percent za nelegálne.
Aký je rozdiel v tom, čo platí teraz a čo navrhujete vy?
- Náš pohľad je taký, že chceme, po prvé, poskytnúť informácie o priemerných sadzbách. Po druhé, chceme podstatným spôsobom zvýšiť komfort pre spotrebiteľa tým, že dostane komplexné predzmluvné a zmluvné informácie tým, že zákon presnejšie definuje, čo musí byť obsahom zmluvnej informácie. Samozrejme, nevieme zabezpečiť to, aby si človek, ktorý tak súrne potrebuje peniaze, vôbec podmienky prečítal...
Koncepciu ochrany spotrebiteľa v oblasti finančných služieb, zabezpečenia finančného vzdelávania a regulácie sprostredkovateľskej činnosti a poradenskej činnosti na finančnom trhu schválila vláda bez pripomienok. Z čoho teda vychádza koncepcia rezortu financií?
- Tu treba povedať, že ide o úplne inú tému, ktorá nesúvisí priamo s riešením úžery rezortom spravodlivosti. Táto koncepcia otvára priestor pre ministerstvo financií, aby ochranu spotrebiteľa pri finančných službách riešilo komplexne, vrátane problematiky spotrebiteľských úverov a "nebankových", resp. nedohliadaných subjektov, ktoré ich poskytujú. V koncepcii vidíme tri zásadné oblasti, ktoré sú vzájomne prepojené a spolu súvisia: ochrana spotrebiteľa v oblasti finančných služieb, finančné vzdelávanie a regulácia sprostredkovateľskej a poradenskej činnosti. V každej z týchto oblastí navrhujeme určité opatrenia. Napríklad v oblasti spotrebiteľských úverov už zámery z koncepcie realizujeme v týchto dňoch, a to konkrétne úpravou predzmluvných a zmluvných informácii poskytovaných spotrebiteľovi. Tento návrh je vlastne predčasnou transpozíciou európskej direktívy o spotrebiteľských úveroch, ktorá je predložená do európskeho parlamentu a v našej legislatíve by mohla byť približne o dva roky. My veci obsiahnuté v direktíve dávame do zákona už teraz. Je to napríklad rozsah zmluvných informácií. Ďalej chceme, aby existoval efektívny systém riešenia sporov, najmä vytvoriť efektívne mechanizmy na mimosúdne riešenie sporov. Máme záujem vytvoriť aj internetovú stránku zameranú na ochranu spotrebiteľa, ktorá bude súčasťou portálu verejnej správy. Bude tam množstvo informácií o finančných službách.
Spomínali ste reguláciu sprostredkovateľov. Tí už sú určitým spôsobom certifikovaní. Akým spôsobom ich chcete regulovať?
- V jednotlivých sektoroch finančného trhu sú sprostredkovatelia rôznym spôsobom regulovaní. Napríklad v oblasti poisťovníctva sme transponovali európsku direktívu, kde je pomerne dobre prepracovaná štruktúra regulácie sprostredkovateľov. Je zaujímavá a použiteľná aj pre ostatné sektory. Napríklad pri sprostredkovaní stavebného sporenia, alebo hypotekárnych úverov nie je regulácia žiadna. Máme záujem spracovať komplexný zákon, ktorý bude tento nepomer riešiť. Národná banka bude v tomto dôležitou inštitúciou, pretože tieto subjekty dohliada. V platnej legislatíve nemáme definovaný štatút poradcu a každý sprostredkovateľ tvrdí, že je váš poradca. Naša predstava je taká, že poradca by mal byť najvyšším stupňom vo finančnom sprostredkovaní a nemal by byť v zásade platený poskytovateľmi finančných služieb, ale mal by robiť nezávislú analýzu pre klienta. A klient by si ho mal aj platiť. U nás to nefunguje, v zahraničí však áno. Preto chceme vytvoriť legislatívnu bázu na to, aby to bolo možné aj u nás. Poradca bude tak môcť ušiť na mieru celý manažment rodinných financií, čiže niečo ako rodinný lekár.
Myslíte si, že je na niečo také na Slovensku priestor? Dávame niekomu peniaze a ešte za to máme platiť? Takéto by totiž mohlo byť vnímanie asi väčšiny rodín...
- Nie sme na to pripravení, ale aby sa vyčistil trh. Sme povinní urobiť v zákone takéto rozdelenie a pripraviť do budúcnosti možnosť, aby sa sprostredkovatelia a poradcovia vytriedili, pretože je neprípustné, aby boli pri niektorých situáciách platení obidvoma stranami.
Nemyslíte si, že potom môže byť problém v cene? Siete sprostredkovateľov často "vybojujú" lepšie podmienky v banke ako samotný klient aj vďaka tomu, že si čiastočne zníži svoju odmenu, ktorú dostáva od banky. Navyše sprostredkovatelia dostávajú lepšie ceny aj vďaka veľkému množstvu klientov, ktorých do banky prinesú. Ak by klient mal dostať od poradcu horšiu sadzbu a ešte za to zaplatiť, tak si radšej vyberie sprostredkovateľa...
- To máte pravdu. Ak by to takto fungovalo, nemalo by to zmysel. My máme však záujem postaviť poradcu na úroveň najvyššieho stupňa v sprostredkovaní, takže by mal mať prístup k tým najlepším sadzbám. Mal by mať klientov, ktorí sú solventní a finančné inštitúcie by mali mať o nich záujem a ponúkať najlepšie podmienky.
Wealth manažment už však funguje...
- Viacero subjektov tvrdí, že to robí, ale legislatívne nie sú upravení. Hlavná myšlienka je existencia nerovnováhy v jednotlivých sektoroch finančného sprostredkovania. Chceme, aby sa zákonom upravil inštitút poradcu. Dnes ktokoľvek tvrdí, že je poradca a pritom nie je.
Kedy by sa mala z koncepcie stať právna norma?
- Všetky návrhy, ktoré obsahuje táto koncepcia, by mali byť predložené v ročnom horizonte. Teda niekedy v júni 2008 by mali byť hotové. Koncepcia je rámcovaná v programovom vyhlásení vlády. Aj Európska komisia sa snaží riešiť ochranu spotrebiteľa, a tieto iniciatívy vo väčšine prípadov podporujeme. Európska komisia nemá problém zaviesť cenovú reguláciu v prípade, ak je v danom segmente trhu slabá konkurencia, príkladom sú mobilní operátori. Približné dvojročná diskusia o spotrebiteľských úveroch však nepriviedla Európsku komisiu k názoru, že by bolo dobré v direktíve zadefinovať a od členských krajín vyžadovať, aby zaviedli limit úrokových stropov. Neurobila to aj preto, že v tejto oblasti existuje silná konkurencia.
Prečo nelicencovať subjekty poskytujúce úvery? Týmto smerom sa predstavy neuberali?
- To je skôr predstava veľkých nebankových hráčov na trhu. Oni by chceli byť licencovaní. Pretože vedia, že by to ovplyvnilo ich konkurenciu. Potenciálne každý krok, ktorý spravíme, ovplyvňuje svojím spôsobom aj podnikateľské prostredie. Preto pristupujeme k takýmto návrhom citlivo a zvažujeme dôsledky. Zatiaľ ministerstvo ani centrálna banka nevidia priestor na to, aby sa zaviedol dohľad a licencovanie týchto subjektov, ale súčasne to do budúcnosti ani nevylučujem.
Aké vidíte riziká zavedenia úrokových stropov?
- Nebude to katastrofa, ale nastane určitá deformácia. Určite sa viac peňazí presunie do šedej ekonomiky. Problém môže nastať v prípade, ak legislatíva povie, že úvery nad 30 percent sú nelegálne. Súčasne však ako keby sme povedali, že akýkoľvek úver môže mať RPMN 30 percent, a to by bolo zlé. Miery sa tak k tomuto číslu môžu približovať.
Aj napriek konkurencii?
- Konkurenčné prostredie bude zdeformované. Tendencia obchádzania zákona v prípade zavedenia stropov bude veľmi intenzívna. V analýze sme poukázali na miesta, cez ktoré je možné toto opatrenie obchádzať.