Najdôležitejšia je pre neho spokojnosť zákazníkov. Nerobí si reklamu, nemá ju rád, no aj napriek tomu ho na trhu akceptujú. Keď začínal, netušil, do čoho ide. Mal totiž iba šestnásť rokov. Dnes dvadsaťštyriročný Marek Kopanica patrí medzi najlepších a zbiera ceny pre najlepšieho kaderníka nielen na Slovensku.
O kaderníctve nikdy neuvažoval
Keby sa Markovi mal splniť detský sen, určite by nebol tým, čím je. V detstve bolo veľa vecí, ktoré chcel robiť, napríklad taxikára, kaderníctvo však medzi ne nepatrilo. Ako hovorí, ani sám nevie, ako sa mu táto profesia pritrafila. "V podstate mi to bolo poradené, dá sa povedať, že ma do toho dotlačili," spomína.
Marek Kopanica vyštudoval strednú kadernícku školu v Leviciach, odkiaľ aj pochádza. Keď začínal študovať, nemyslel si, že kaderníctvo bude jeho životná cesta. Začalo ho to však baviť a nachádzal v práci kaderníka postupne zmysel. Spomína si aj na svojho prvého zákazníka. Tri mesiace po začiatku štúdia ním bol starší pán, ktorý predával noviny v Leviciach. Spolužiaci sa okolo nich zbehli, aby si pozreli prvý Markov výtvor. Mladý chlapec však narazil na generačný rozdiel. Nepoznal výrazy ako ostrihať na Havla, vojenský či plavecký strih, to ich v škole neučili. No staršia generácia ich používala. "Keď mi povedal, že na Havla, skoro som odpadol. Netušil som, čo to je a dostal som veľkú päťku," pousmial sa Marek.
Pomohli mu ľudia okolo neho
Hneď po skončení školy odišiel Marek Kopanica do Bratislavy, kde začal naplno pracovať ako kaderník. S pomocou ľudí sa mu podarilo vypracovať sa a otvoriť si vlastný salón doma v Leviciach. "Mal som strašné šťastie na ľudí. Nemal som predstavu o tom, ako sa robí a funguje biznis, ale pomohli mi ľudia okolo," pokračuje v rozprávaní.
Na začiatku mal Marek iba jedno. Chuť, dravosť a radosť z práce. Páčilo sa mu ako mužovi pracovať denne so ženami. V malom meste sa chýr o mladom chlapcovi, ktorý strihá a robí účesy, rozniesol veľmi rýchlo. Marek mal zrazu množstvo zákazníkov rôzneho postavenia a zamerania. "Ženy ma obletovali, chceli, aby som im stále urobil nejaký nový účes," spomína na svoje začiatky. Pre Mareka to bolo ťažké. Ako začínajúci kaderník nebol na tento trh pripravený, no musel sa prispôsobiť. Denne sa vzdelával, aby dokázal uspokojiť nároky svojich klientov. Bol prekvapený tým, ako ho svet kaderníctva prijal. Už v osemnástich rokoch pracoval každý deň na nových účesoch v salóne v Bratislave, staral sa o svoj vlastný salón v Leviciach, školil začínajúcich kaderníkov, pripravoval účesy na fotenia a prehliadky. "Obklopil som sa prácou, aby som mohol spoznávať stále nových ľudí," hovorí.
| Marek Kopanica (na fotke vpravo jeho adoptívny syn Martin) má dobré meno najmä vďaka spokojným klientom, ktorí mu robia reklamu medzi svojimi známymi. Snímky: Samuel Vanko |
Ide mu o ľudí, nie o biznis
V Bratislave pracoval v salóne, kde sa pravidelne striedali majitelia, čo pre zamestnancov znamenalo problémy a nepohodlné podmienky na prácu. Marek si po troch rokoch povedal, že ho to už nebaví: "Mal som svoju predstavu o tom, ako by mal fungovať dobrý a príjemný salón." A tak si jeden otvoril aj v Bratislave. Víziou pre neho bolo vytvoriť hniezdo pre kaderníkov, kde by im v kaderníckej ceste nič nestálo.
Dnes patrí salón Marka Kopanicu k tým vyhľadávanejším v Bratislave. Mnohí zákazníci sú mu verní od jeho začiatkov až dodnes. K jeho klientom patria aj známe osobnosti spoločenského života, neprezradil však žiadne meno: "Toto ja nerobím, ani lekár vám nepovie, koho ošetruje. Áno, navštevujú ma aj známi ľudia, ale nie je to moja cieľová skupina." Salón Marka Kopanicu má dobré meno najmä vďaka spokojným klientom, ktorí mu robia reklamu medzi svojimi známymi. Napriek tomu, že si salón môže dovoliť spustiť reklamu, neurobil tak, ani sa nechystá tak urobiť. Na prvom mieste je klient ako človek: " Mám pocit, že niektorým mojim kolegom kaderníkom ide o ich vlastné meno, s tým sa ja nedokážem stotožniť," zdôvodňuje.
Inšpirácia je v každom z nás
Bežný deň Marka Kopanicu sa začína o ôsmej ráno, keď chodieva na hodiny angličtiny. A potom trávi všetok čas v salóne, od deviatej rána do deviatej večer. Celý deň strihá, vymýšľa účesy, rieši administratívu podniku. Vytvorenie nového strihu mu trvá okolo jednej hodiny, farbenie dve. Veľa času trávi konzultáciami s klientmi. "Niektorí si nechajú poradiť, iní vedia, čo chcú, už keď vstupujú dnu," dodáva. Denne vybaví piatich až desiatich zákazníkov, závisí to od ich požiadaviek.
V salóne má vrátane seba šiestich ľudí, štyroch kaderníkov a dvoch koordinátorov, ktorí riešia objednávky a administratívu. Svoj tím si vyberá podľa toho, akí sú to ľudia, nie kaderníci. Prioritou nie je to, či vedia strihať, technické veci ich Marek naučí. Dôležitá je kreativita a fantázia: "Ak kaderník nechce pomáhať ľuďom, takého v partii nechcem. Svoju prácu totiž beriem ako poslanie."
Inšpiráciu hľadá mladý kaderník všade okolo seba, dokonca aj v šálke kávy. Fantáziu však u neho spúšťa najmä samotný človek svojím výrazom z vnútra. "Pracujem s človekom, nedokážem to vždy úplne odhadnúť, ale snažím sa k človeku čo najviac priblížiť," opisuje. Niekedy to nedokáže na prvýkrát úplne odhadnúť. Vtedy najviac pomôže spätná väzba od zákazníka. Pri ďalšej návšteve salóna už dáma či pán vedia povedať, ako sa im s účesom pracovalo, ako ich prijalo okolie či ako sa cítili oni sami.
Pomáha slabším
Okrem strihania a podnikania Marek Kopanica vychováva novú generáciu kaderníkov. Svoje povolanie pozdvihol z kaderníka na niečo viac. Vo svojom voľnom čase sa totiž venuje programom, ktoré slúžia na pomoc slabším. Zamiloval sa do projektu Divé maky, ku ktorému sa dostal prostredníctvom svojich klientok. Pri každej návšteve salóna mu rozprávali o projekte, ktorý je určený na pomoc rómskym deťom. Ambiciózneho chlapca to chytilo za srdce a keďže nerozlišuje medzi farbou pleti, rozhodol sa zapojiť sa.
"Bolo to krásne. Tou povrchnou schránkou, akou je móda a skrášľovanie, sme pomohli dobrej veci. Jakub Klimo fotil a ja som robil účesy," rozpráva s nadšením. Fotografie potom rozposlali všetkým darcom Divých makov. Jeden z modelov, mladý a zázračný rómsky chlapec Martin, prirástol Markovi k srdcu, až si ho nakoniec v rámci projektu osvojil.
Šikovnému kaderníkovi sa tento spôsob pomoci druhým zapáčil natoľko, že v týchto dňoch pripravuje ďalší projekt. Tentoraz s autistami. "Nebudem fotiť len nejaké modelky, chcem fotiť niečo, čo má zmysel," hovorí. Ľudia sa pri pohľade na fotku musia zamyslieť a nájsť v nej niečo hlbšie ako len obraz. Musia z nej vycítiť to, ako títo ľudia vnímajú a cítia. Autistov bude fotiť Matúš Tóth. Spolu s Markom chcú ľuďom priblížiť svet autizmu. Už najbližšie dni sa obaja plánujú oboznámiť sa s touto chorobou, aby aspoň trochu pochopili neprebádanú logiku autistov. Veria, že projekt bude rovnako úspešný ako Divé maky.
Zatiaľ to má zmysel
Marek Kopanica sa aj napriek svojim úspechom každé ráno budí s otázkou, či to, čo robí, má zmysel. Pri pohľade na spokojných klientov, ktorým azda aspoň trochu zvýši sebavedomie, si nakoniec vždy povie áno. "Naučil som sa brať život ako ide. Chcem kadernícku prácu povýšiť na umenie," ukončuje svoje rozprávanie mladý kaderník, ktorý si otvoril salón z jediného dôvodu. Aby pomáhal ľuďom.
Čo mám rád...
- jedlo
- hudbu
- cestovanie
- pohodu
...a čo nie
- vodu
- faloš
- flákanie práce
- cestu lietadlom
Kto je Marek Kopanica
Marek Kopanica vyštudoval strednú kadernícku školu v Leviciach, odkiaľ aj pochádza. Ako kaderník pracuje už od šestnástich rokov. Prvý salón si otvoril v Leviciach, ďalší v Bratislave. Aj keď je jeho meno známe, reklamu mu robia len jeho spokojní zákazníci. Okrem strihania a podnikania vychováva novú generáciu kaderníkov. Vo svojom voľnom čase sa venuje programom, ktoré slúžia na pomoc slabším. Aj keď je stále slobodný, rodičovským povinnostiam sa nebráni. V programe Divoké maky si osvojil rómskeho chlapca.