Štátny podnik Lesy SR čelí obvineniam z údajného tunelovania, z politických nominácií pri obsadzovaní riaditeľských postov aj zo zvýhodňovania niektorých obchodných partnerov blízkych súčasnej vládnej koalícii. Podľa informácii HN sa politici dokonca snažia ovplyvniť trh s drevom.
Čo hovoríte na tieto tvrdenia?
S takýmito obvineniami nemôžem súhlasiť. Pri vzniku podniku Lesy SR ho rozhodnutie Protimonopolného úradu zaviazalo rozdeliť kompetencie v obchode s drevom medzi generálne riaditeľstvo a odštepné závody. V súčasnosti platí zásada, že 60 percent obchodu realizuje generálne riaditeľstvo a 40 percent odštepné závody. Obchod z úrovne závodov je v právomoci ich riaditeľov. Sú oprávnení vydávať cenníky dreva a pripravujú obchodné zmluvy. Do tejto kompetencie im ako generálny riaditeľ podniku nemôžem zasahovať. Na generálnom riaditeľstve uzatvárame zmluvy len so spracovateľskými firmami, ktoré sú najvýznamnejšie z hľadiska spracovania drevnej hmoty, najmä celulózovo-papiernické a veľké piliarske firmy. Uzatváranie zmlúv a celý proces obchodu s drevom sa u nás riadia smernicou o obchode s drevom, ktorá stanovuje pravidlá, za akých Lesy SR obchod realizujú.
Takže so sprostredkovateľmi obchodujú len vaše odštepné závody?
Odštepné závody v prvom rade zásobujú drevom miestnych či regionálnych spracovateľov dreva, najmä piliarske závody. Ak nedokážu časť produkcie na trhu umiestniť, môžu ju predať aj iným firmám. Je to v súlade s Obchodným zákonníkom a princípmi voľného trhu. Obchod so sprostredkovateľmi je však minimálny. Približne dve až tri percentá z celkového nášho predaja dreva.
S niektorými priekupníckymi firmami sú vraj zlé skúsenosti, lebo vnášajú do obchodu s drevom neistotu a špekulácie. V prípade potreby to vraj môže Zväz spracovateľov dreva aj dokázať...
Bol by som rád, keby som tie dôkazy dostal. Kým ich nemám, neviem túto vec riešiť. Celá dokumentácia obchodu s drevom a jeho zatrieďovanie sa pravidelne kontrolujú.
Viackrát ste vraj predstaviteľov zväzu ubezpečili, že štátne lesy nebudú predávať drevo priekupníkom. Znamená to, že odštepné závody s tým neprestali?
My sme zväz prosili a osobne som ich tiež o to žiadal, že ak na takýto prípad natrafia, aby mi to okamžite dali vedieť, pretože iba konkrétny podnet môžem riešiť. Ale kým tieto veci ostávajú v rovine všeobecných deklarácií, bližšie sa k nim neviem vyjadriť.
Je obchodovanie so sprostredkovateľmi v rozpore s vašou obchodnou smernicou?
Nie je. V smernici je uvedené, že drevo môžeme dodávať nielen priamo spracovateľom, ale aj obchodníkom s drevom pri dodržaní všetkých obchodných podmienok.
Je možné guľatinu nesprávne zaradiť do nižšej kvalitatívnej triedy a potom ju lacnejšie predať, čím podnik finančne stráca?
Netvrdil by som, že máme finančné straty. V našich expedičných skladoch pracujú vysoko špecializovaní pracovníci, fungujú tu poloautomatické, počítačom riadené triediace linky. Pritom v tomto roku dosahujeme najvyššie priemerné speňaženie dreva v histórii podniku.
Nemáte teda informácie o tom, že by závody podhodnocovali kvalitu dreva a neoprávnene ho predávali priekupníkom lacnejšie?
Nie, nemám. Netvrdím síce, že niekedy sa chyba nestane. Na to však máme reklamačný poriadok. Ak kupujúci zistí, že doviezol drevo, ktoré nezodpovedá norme, tak sa kamión odstaví, drevo znova skontroluje a reklamácia sa vyrieši štandardným spôsobom.
Kto kontroluje, či vaše závody naozaj predávajú drevo za ceny zodpovedajúce jeho kvalite?
Kontrolná činnosť ministerstva, ako aj vnútorná podniková kontrola fungujú. Určite sa nestáva, že umelo držíme ceny dreva nízko. Máme predpísaný hospodársky výsledok, ktorý musíme naplniť. Je postavený dosť tvrdo. Najmä v treťom štvrťroku 2007 sa Zväz spracovateľov dreva snažil o zníženie cien dreva, lebo na trhu ho bol nadbytok. My sme však ceny nemenili, takže nás nikto nemôže obviňovať z toho, že sú nízke. V súčasnosti sú dokonca o niečo vyššie ako v Česku.
Prečo ste po nástupe do funkcie vymenili takmer všetkých riaditeľov lesných závodov (viac ako 20)?
Ako nový riaditeľ podniku mám právo vybrať si manažment. Ukazuje sa, že táto voľba bola správna. Hospodárske výsledky, ktoré teraz dosahujeme, sú najlepšie v histórii firmy. Je to aj zásluha nového manažmentu.
Po nástupe novej vlády váš podnik vytlačil niektoré firmy z trhu, hoci boli spoľahlivými partnermi. Nahradili ich nové obchodné subjekty, údajne blízke súčasnej vládnej koalícii...
Určite to tak nebolo. Firmy, s ktorými sme na generálnom riaditeľstve uzatvárali zmluvy, naďalej ostali našimi obchodnými partnermi.
Ale čo lesné závody? Zachovali sa rovnako?
Firiem, ktoré patria k stredne veľkým spracovateľom dreva, sa výmena manažmentu podniku určite nijako nedotkla. Ale nemôžem dať ruku do ohňa, že napríklad nejaká menšia píla nemala s drevom problémy. Ak mali naši odberatelia ťažkosti, určite ich nespôsobili Lesy SR.
Predložil vám niekto z politických strán, skôr, ako vás vybrali do funkcie generálneho riaditeľa, nejaké podmienky? Napríklad, že riaditeľom sa stanete len vtedy, ak budete v obchode uprednostňovať firmy blízke vládnej koalícii?
Nie. O žiadnych takýchto podmienkach sa nehovorilo. Takáto diskusia sa neuskutočnila.
| Drevo sa z lesa nemôže len tak stratiť, hovorí generálny riaditeľ Lesov SR Jozef Minďáš. Snímka: Samuel Vanko |
Ale niekto z ĽS-HZDS, ktorá vedie rezort pôdohospodárstva, sa asi zaujímal, ako si predstavujete vedenie podniku. Či nie?
Ja som svoje predstavy prezentoval na výberovom konaní a za nimi si stojím. Myslím si, že sa mi ich darí napĺňať. Predchádzajúce volebné obdobie totiž poznamenala určitá degradácia lesníckej profesie. Mojou prioritou je vrátiť podnik tam, kde má byť, aby lesnícke povolanie bolo znova uznávané. O tom svedčí aj fakt, že moji štyria odborní riaditelia, teda najbližší spolupracovníci, sú lesníci. V predchádzajúcom vedení podniku bol iba jediný lesník.
Novelu zákona o lesoch, ktorá platí od septembra, prijala verejnosť s rozpakmi, lebo obmedzila vstup cyklistov a jazdcov na koňoch na lesné chodníky. Robíte niečo v ich prospech, aby mohli jazdiť po lesoch?
Máme záujem o to, aby vzťahy s verejnosťou boli korektné. Preto otvárame aj nové cyklistické chodníky. Nemôžeme však dopustiť, aby cyklisti prechádzali krížom cez lesné porasty, ktoré tým poškodzujú. Preto bolo potrebné ich jazdenie usmerniť aj zákonom.
Ekologickí aktivisti, medzi ktorými sú aj lesníci, hovoria, že novela zákona o lesoch znížila možnosti kontroly ťažby dreva. Lesom tak hrozí drancovanie. Môže sa to stať?
Určite nie. My môžeme v lese robiť len tie činnosti, ktoré nám dovoľuje zákon a ktoré potvrdí aj odborný orgán štátnej správy lesného hospodárstva.
Orgánom štátnej správy sa však menšie kalamity nemusia hlásiť. A to ani vtedy, keď sa stanú opakovane. Takže o niektorých ťažbách dreva sa ani nedozvedia...
Našou povinnosťou je zabezpečiť taký stav lesa, ktorý zaručí plnenie všetkých jeho funkcií. Prostredníctvom lesníckej ochranárskej služby alebo našich odborných lesných hospodárov zistíme, či si stav lesa vyžaduje zásah lesníkov nad rámec bežného obhospodarovania.
Ochranári tvrdia, že takzvané náhodné ťažby (ťažba stromov popadaných po veternej smršti alebo napadnutých kôrovcom) sa zneužívajú, lebo lesníci pri nich vypília aj zdravé stromy. Robí sa to?
To nie je možné, lebo v lesných hospodárskych plánoch je uvedené, aké sú v lese dreviny, aká je zásoba dreva a podobne. Drevo sa z neho nemôže len tak stratiť. Keby sa stávali tieto veci, o ktorých ochranári rozprávajú, podnik by nemohol fungovať a nemal by také dobré ekonomické výsledky. (Za prvý polrok dosiahli Lesy SR zisk 343 miliónov korún, priemerné speňaženie jedného kubíka dreva bolo 1 625 Sk. Tržby a výnosy dosiahli 4,22 miliardy Sk - pozn. HN.)
My sme sa však dozvedeli, a potvrdil nám to aj jeden z exministrov pôdohospodárstva, že v podniku Lesy SR je veľa možností umelo vytvoriť zisk. Istý lesník dokonca povedal, že v takej veľkej firme sa veľmi ľahko dajú "urobiť ročne hore-dole stovky miliónov korún".
Neviem, či sa to tak robilo za bývalých ministrov. Nielen teraz, ale ani v minulosti to však nebolo dosť dobre možné. Náš hospodársky výsledok overuje audítor. Na základe jeho zistenia hospodárenie podniku schvaľuje dozorná rada, ako aj náš zriaďovateľ - ministerstvo pôdohospodárstva. Podnik pracuje podľa medzinárodných účtovných štandardov, v ktorých sú všetky veci presne kategorizované. Takže o manipulácii s hospodárskymi výsledkami sa nedá hovoriť.
Koľko dreva plánujete v tomto roku vyťažiť?
Približne štyri milióny kubíkov.
Strieľanie vlkov a medveďov je podľa ekologických organizácií v rozpore s európskou smernicou o biotopoch. V nasledujúcich týždňoch sa majú na Slovensku postrieľať desiatky medveďov. Prečo?
Počet medveďov a vlkov v našich lesoch stúpa. Južná hranica výskytu medveďov je už približne na úrovni Lučenca. Takže ich teritórium sa zväčšuje. Žijeme v kultúrnej krajine a ľudia nie sú zvyknutí stretávať v blízkosti svojich obydlí tieto zvieratá, z čoho neraz vznikajú aj nebezpečné situácie. Oficiálne nahlásené škody spôsobené medveďmi sú oveľa menšie ako v skutočnosti. Preto treba populáciu medveďa stabilizovať na určitej ekologicky únosnej výške. Preto sme za ich selektívny odstrel.
Urobilo sa už sčítanie týchto veľkých šeliem?
Bol na to spoločný projekt Národného lesníckeho centra a Štátnej ochrany prírody.
Dokončil sa?
Realizoval sa len čiastočne, lebo na sčítanie medveďov treba špecifické podmienky.
Aké?
Napríklad, aby bola snehová pokrývka a tiež aby medvede ešte nezaľahli do brlohov. Lebo presnejšie sčítanie sa dá urobiť iba podľa identifikovaných stôp v teréne.
Takže v súčasnosti sa nevie, koľko je na Slovensku medveďov?
Vieme to len približne, lebo naši pracovníci a poľovníci v revíroch majú zdokumentované napríklad medvedie brlohy. Na Slovensku je teraz asi osemsto až tisíc medveďov.
Prečo sa majú strieľať, keď sa nevie, koľko ich je?
Žiadosti o odstrel vychádzajú z hustoty ich výskytu v tej-ktorej lokalite. Takže odstrel je podložený počtom medveďov v danom teritóriu.
Aktivisti zo združenia Ekofórum hovoria, že poľovníci viac ohrozujú ľudí ako medvede či vlky. Kým napadnutie medveďom je ešte stále raritou, podľa štatistiky ochranárov poľovníci ročne porania alebo zastrelia u nás 10 až 30 ľudí. Čo na to hovoríte?
To snáď nemyslia vážne...
Vypočítali to z informácií v médiách, hoci oficiálne štatistiky to neuvádzajú.
K tomu sa nebudem vyjadrovať, lebo nemôžem hovoriť za všetkých poľovníkov, ale iba za ľudí z Lesov SR. Náš podnik obhospodaruje len 13 percent z plochy poľovných revírov na Slovensku.
Niekedy sa zdá, akoby si lesníci pri hospodárení v lesoch nechceli priznať chyby. Hovoria len o pozitívach. Čo si myslíte o ich stavovskej cti?
Lesníctvo má na Slovensku bohatú, vyše dvestoročnú tradíciu. Výsledky práce lesníkov sa nedajú prehliadnuť. Sú tu v podobe 41-percentnej lesnatosti nášho územia, vysokej diverzity našich lesov a veľkých zásob dreva. Ja ako generálny riaditeľ Lesov SR nesiem osobnú zodpovednosť za hospodárenie v štátnych lesoch a nevyhýbam sa jej. Pri každej príležitosti však budem brániť kolektívnu, stavovskú česť lesníkov, o ktorú ich chce niekto pripraviť.
Kto je Jozef Minďáš
Generálnym riaditeľom štátneho podniku Lesy SR je od decembra 2006. Do funkcie ho vymenoval minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa (ĽS-HZDS). Štyridsaťštyriročný Minďáš je víťazom výberového konania spomedzi desiatich uchádzačov. Hovorí, že na tomto poste chce zúročiť lesnícke vzdelanie a manažérske schopnosti získané počas 17-ročného pôsobenia v lesníctve. Pred nástupom na čelo Lesov SR viedol Lesnícky výskumný ústav vo Zvolene. V odborných kruhoch sa prezentoval rozsiahlou vedecko-výskumnou, publikačnou a pedagogickou činnosťou.