Podnikatelia, ktorí v čase prechodu Slovenska na euro neúmerne zvýšia ceny, sa môžu ocitnúť na čiernej listine uverejnenej na internete. Podľa predstaviteľa združenia Josefa Louneka prví previnilci sa na ňu dostanú už tento týždeň.
Už dva mesiace kontrolujete na Slovensku prostredníctvom svojich anketárov vývoj cien. Podnikateľov, ktorí zneužijú prechod na euro na zdražovanie by ste mali dať na čiernu listinu. To sa doteraz nestalo. Prečo? Nie je na to dôvod?Kým niektorého podnikateľa dáme na čiernu listinu, musíme dôsledne preveriť, aký mal na výrazné zdraženie dôvod. Ak sa potvrdí, že ho nemal, alebo nevie presvedčivo vysvetliť, prečo ceny zvýšil, potom ho už môžeme aj takto verejne pranierovať. Predpokladám, že do desiateho septembra sa na čiernu listinu dostane niekoľko obchodníkov. Ich ceny totiž výrazne prekročili úroveň priemerného zdražovania, ktorému sa často z objektívnych dôvodov nedá vyhnúť.
To znamená, že už máte niektorých vytypovaných?
Samozrejme. Prvých troch "adeptov“ na čiernu listinu už máme. Nie sú to jednotlivci - fyzické osoby, ale obchodné spoločnosti.
Ktoré?
Ich názvy ešte nemôžem prezradiť. Zdražovanie, ktoré sme v ich prevádzkach zdokumentovali, musí ešte potvrdiť odborná komisia, ktorá na budúci týždeň (dnes, v pondelok - pozn. HN) zasadne na ministerstve hospodárstva. Ak naše zistenia odobrí, na čiernu listinu sa dostanú prví podnikatelia. Budú tam uvedené aj dôvody, prečo sa tak stalo.
Aké je zloženie tejto komisie?
Sú v nej zástupcovia Národnej banky Slovenska, Štatistického úradu SR, nášho združenia, kancelárie vládneho splnomocnenca pre euro a ministerstva hospodárstva.
Ak nechcete prezradiť názvy firiem, ktorým hrozí takýto verejný pranier, povedzte aspoň, v akej oblasti podnikajú. Sú to veľké spoločnosti?
Ide o obchodné firmy. Pôsobia na celom území Slovenska.
Sú to obchodné reťazce?
Na to vám ešte nemôžem odpovedať priamo. Smiem však povedať, že to nie sú "hlavné“ obchodné reťazce, ale menšie obchodné systémy. Ako sa hovorí - predajcovia "druhej vlny“.
Kvôli čomu by sa títo obchodníci mali dostať na čiernu listinu?
Správali sa nekorektne. Potvrdili sme si to aj v iných krajinách, kde majú svoje prevádzky.
V čom spočíva ich nekorektnosť?
V tom, že ceny niektorých produktov, ktoré ponúkajú zákazníkom, majú o 30 až 70 percent vyššie oproti cenám tých istých tovarov v iných obchodných sieťach.
Kto by zaplatil prípadné odškodné, keby vás podnikatelia, ktorých dáte na čiernu listinu, zažalovali a súd by ste prehrali?
Neverím, že za zverejnenie na čiernej listine dôjde k súdnym sporom. Lebo náš spôsob overovania stačí na to, aby sme pred súdom dokázali, že ceny boli naozaj zvýšené neprimerane a neodôvodnene. Podnikateľ by tak na súde nemal šancu.
Ste si tým istý?
V spolupráci so Slovenskou obchodnou inšpekciou vieme overiť, či ceny tovaru na pulte sú primerané vstupným nákladom, za ktoré ich predajca kúpil od svojich dodávateľov. Pritom Štatistický úrad dokáže zistiť, k akým cenovým zmenám dochádza na trhu. Takže všetky tieto údaje sa dajú porovnať a zistiť z nich, či zdraženie v predajni bolo v poriadku, alebo nie. Vo viacerých prípadoch sme už obchodnú inšpekciu o takúto hĺbkovú kontrolu požiadali.
U ktorých podnikateľov sa má takáto kontrola urobiť?
Ide o viacerých sprostredkovateľov služieb, ako sú napríklad rezervácie leteniek. Niektorí sprostredkovatelia pýtajú za to príliš veľa. Týka sa to však aj niektorých reštauračných zariadení a jeden prípad máme aj z oblasti ubytovacích služieb. Predpokladám, že aj z nich sa niekto dostane na čiernu listinu.
Štatistický úrad v auguste zistil, že ceny vybraných tovarov a služieb sa nezvýšili. Nie je to v rozpore s tým, čo hovoríte?
Nie je. Lebo aj naši anketári zistili presne to, čo Štatistický úrad. Priemerné ceny sa zatiaľ nezvyšujú. Sú však výnimky, ktoré som spomínal.
Hovoríte, že rastú aj ceny služieb. Zvyšujú sa na celom Slovensku, alebo len v niektorých lokalitách?
Rastú hlavne v kúpeľných mestách a v centrách cestovného ruchu. V posledných týždňoch sa zvýšili ceny jedál napríklad v Piešťanoch, Turčianskych Tepliciach, v okolí Prievidze, ale aj na východe Slovenska v oblasti Prešova. Podobná situácia je aj v niektorých oblastiach južného Slovenska.
Dá sa zdražovanie v reštauráciách spájať s prechodom na euro?
S tým by som to nespájal. Veľmi ťažko sa to dokazuje. Som však presvedčený, že pri zdražovaní, ktoré sme odhalili, ide o neopodstatnené zvyšovanie cien. Lebo prevádzkovatelia služieb, ktorých sme sa pýtali, prečo išli s cenami hore, nevedeli na naše otázky uspokojivo odpovedať.
Aké zdražovanie považujete za neprimerané?
Zvýšenie cien do piatich percent sa dá tolerovať. Ale zdraženie o pätnásť až dvadsať už považujeme za neprimerané. A ešte vyššie za nehoráznosť.
Koľko vašich anketárov sleduje ceny?
Na sledovanie cien počas obdobia prechodu Slovenska na euro sme ich vyškolili takmer sto. Z nich dve tretiny sledujú v obchodoch a službách ceny pravidelne. Zvyšok sú náhradníci. Doteraz sme zorganizovali štyri monitorovacie kolá. V každom z nich navštívili anketári päťsto predajní.
Ako anketári kontrolujú ceny?
V predajniach a prevádzkach služieb si ceny poznačia a tento zoznam dajú podpísať vedúcemu. Sledujú tak ceny tridsiatich druhov potravín, dvadsiatich položiek v reštauráciách a hoteloch a desiatich druhov textilu a obuvi. Podpisom vedúci potvrdí, že anketár zaevidoval ceny správne. Tento postup sa opakuje v dvojtýždňových cykloch. Ak pri opätovnej kontrole anketári zistia výrazné zdraženie, takúto informáciu si pre istotu ešte raz overíme. Ak sa ukáže pravdivá, podnikateľa vyzveme, aby nám príčinu zdraženia vysvetlil. Ak to neurobí a hrá "mŕtveho chrobáka“, alebo jeho odôvodnenie nie je dostatočné, oznámime to spomínanej komisii. Tá prípad prerokuje a rozhodne, či obchodníka dáme na čiernu listinu, alebo nie.
Obchodníci však s vašimi anketármi nemusia spolupracovať. A teda ani im podpisovať hárky s cenami. Neprikazuje im to žiadny zákon. Nesťažuje vám to monitorovanie cien ?
Mali sme prípady, keď niektorí obchodníci odmietli s našimi anketármi komunikovať. Asi o mesiac však začne platiť novela zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorá stanovuje, že podnikatelia sú povinní spolupracovať nielen so štátnymi inštitúciami, ako je napríklad obchodná inšpekcia, ale aj s organizáciami na ochranu spotrebiteľov. Tým sa naše právomoci zvýšia. My však ostaneme "okom verejnosti“ a pri kontrolách nebudeme suplovať štátne inštitúcie. V ich práci im však budeme naďalej pomáhať.
Kto je Josef Lounek
Narodil sa vo februári 1939. Vyučil sa za nástrojára a pracoval ako konštruktér. Neskôr vyštudoval sociológiu na Masarykovej univerzite v Brne. Od roku 1970 pôsobil v oblasti cestovného ruchu, po roku 1990 až doteraz sa angažuje v hnutí na ochranu spotrebiteľov. V súčasnosti je prvý podpredseda Rady Združenia slovenských spotrebiteľov.