V EÚ pribudli vlani 4 milióny nových pracovných miest

Skôr než príležitosťou k predčasnej radosti je zlepšená hospodárska klíma jedinečnou príležitosťou na zvýšené úsilie v prospech mimoriadne potrebných štrukturálnych reforiem. Najmä členské štáty potrebujú vypracovať viac integrované politiky zamestnanosti a odbornej prípravy s cieľom zlepšiť istotu zamestnania pracovníkov EÚ v meniacej sa globálnej ekonomike.
Komisár EÚ pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti Vladimír Špidla uviedol: "Naša najnovšia správa ukazuje, že úsilie vyvíjané v oblasti politiky zamestnanosti začína prinášať plody. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi má teraz v Európe viac ľudí zamestnanie. Nie je však žiadny priestor na sebauspokojenie, pokiaľ chce Európa skutočne dosiahnuť ambiciózne ciele v oblasti zamestnanosti, ktoré sme si vytýčili." Podľa neho vidieť, že "správne vypracované reformy v oblasti zamestnanosti fungujú a musíme sa uisťovať, že sa poučíme z pozitívnych skúseností v mnohých členských štátoch".
V správe sa venuje pozornosť štrukturálnym trendom na trhu práce a zdôrazňuje sa, že komplexné a náležite štruktúrované politiky v kľúčových oblastiach, akými je napríklad prístup k práci na základe životného cyklu, môžu skutočne zlepšiť výsledky v hospodársko-sociálnej oblasti v členských štátoch EÚ.
EÚ zaznamenala v roku 2006 nárast zamestnanosti osôb vo veku od 55 do 65 rokov, ktorý z 36,6 % v roku 2000 stúpol na 43,6 %. K najväčšiemu rastu zamestnanosti došlo pri pomerne vysoko kvalifikovaných a na znalosti náročných odvetviach a povolaniach. Analýzy ukázali, že členské štáty majú v súvislosti so starnutím rôzne súbory politík, z ktorých najkomplexnejšie - teda zahŕňajúce nielen pravidlá odchodu do dôchodku, ale aj finančné iniciatívy a aspekty zamestnateľnosti, akými sú zdravie, odborná príprava a celoživotné vzdelávanie ako aj pružná organizácia pracovného času boli najúspešnejšími.
Príkladmi krajín s úspešnými politikami v oblasti starnutia sú Dánsko, Švédsko a Fínsko. Na druhej strane v mnohých členských štátoch pretrvávajú ťažkosti s úspešným zapojením mladých ľudí do trhu práce. Priemerná miera nezamestnanosti mladých ľudí (17,4 % v roku 2006) zostáva naďalej vysoká tak v absolútnom ako aj v pomernom vyjadrení vo vzťahu k dospelým vo veku 25 až 54 rokov. Z medzinárodného pohľadu má väčšina členských štátov EÚ oveľa viac nezamestnaných mladých ľudí a oveľa menej zamestnaných než priemyselné krajiny, napríklad Spojené štáty, Kanada alebo Japonsko.
Nedostatočná úroveň kvalifikácie čiastočne v dôsledku vysokej miery predčasného ukončovania vzdelávacieho procesu a segmentácia pracovného trhu, ktorý uprednostňuje už začlenených na úkor prichádzajúcich, patria ku kľúčovým faktorom objasňujúcim neuspokojivé výsledky v oblasti zamestnávania mladých.