Na priame platby farmárom od štátu, ktoré slúžia na podporu rastlinnej a živočíšnej výroby, poskladá sa v roku 2008 celý rezort pôdohospodárstva. Hoci vláda im chce vyplatiť 3,8 miliardy korún, zabezpečených je len 2,6 miliardy. Zvyšok treba získať od štátneho podniku Lesy SR, ako aj ďalších príspevkových a rozpočtových organizácií ministerstva, ale aj z tohtoročných úspor rezortu. Ďalších asi 6,2 miliardy korún dostanú farmári na budúci rok z fondov Európskej únie.
Ide o skrytú privatizáciu?
Predajom prebytočného majetku štátnych lesov chce rezort v budúcom roku získať 200 miliónov korún. Vo svojej správe majú asi 5 400 objektov, ako sú horárne, bytové domy a iné zariadenia. Z toho je "momentálne pripravených na predaj 1 600 nehnuteľností. Robíme opatrenia, aby sa predali čo najrýchlejšie", hovorí minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa. To znamená, že jedna nehnuteľnosť by sa mala predať v priemere za 125-tisíc korún. Predaj bude podľa Jureňu výhodný pre podnik, ale aj pre tých, ktorí majú "k týmto nehnuteľnostiam nejaký vzťah". Lebo náklady na ich údržbu už nebudú štátne lesy zaťažovať. Spokojní by mali byť aj ľudia, ktorí v nich napríklad bývajú.
Ďalších 300 miliónov korún budú musieť nájsť pre farmárov ostatné rezortné organizácie. "V Bratislave sú niektoré budovy, ktoré rezort plne nevyužíva. Niektoré jeho organizácie sa presťahujú a objekty predajú," vysvetľuje Jureňa spôsob získavania peňazí na priame platby. Týka sa to napríklad objektov, v ktorých sídlia lesné a pozemkové úrady, či veterinárna správa. Podľa ministra ide o "veľmi široké portfólio objektov". Okrem toho asi 100 miliónov korún by mal dať farmárom Slovenský pozemkový fond. Zatiaľ to však ešte nie je isté.
Niektorí lesníci a ekológovia upozorňujú, že predaj prebytočného majetku môže viesť k skrytej privatizácii štátnych lesov. Ale lesníci ho už predávajú dlho. Napríklad v Štátnych lesoch TANAP-u takto získali niektoré objekty aj členovia vedenia podniku. Odôvodňujú to tým, že ide o predaj "v zmysle projektu zefektívnenia podnikového hospodárstva", ktorý ministerstvo schválilo ešte v roku 2003.
Peniaze by nemali meškať
Exminister pôdohospodárstva Zsolt Simon predpokladá, že peniaze získané predajom majetku nebudú farmárom vyplatené v stanovenom termíne. "Aby sa takýto majetok predal, musia sa vyriešiť viaceré veci. Časť z neho stále nie je majetkovo vysporiadaná, nemá vlastníka," upozorňuje Simon. Z predaja lesníckych nehnuteľností sa podľa neho farmárske dotácie nemôžu vyplácať. "Môže to byť len zo zisku štátnych lesov. Ale ak bude ich hospodárenie v mínuse, do rozpočtu rezortu nemôžu nič dať. A to, ako dopadne podnik v budúcom roku, ukáže jeho účtovníctvo až v marci 2009, lebo zisk bude známy až po zdanení," tvrdí Simon.
Jureňa však sľubuje, že peniaze by mali prísť farmárom na účty v stanovenom termíne, teda v novembri a decembri 2008. Bolo to tak vlani, bude to aj v tomto roku i v nasledujúcom.
Kvôli urýchleniu vyplatenia peňazí sa ministerstvá pôdohospodárstva a financií dohodli na operatívnom spôsobe manažovania ich prevodu. "Po dohode s ministerstvom financií sme prevzali finančné riadenie. To znamená, že peniaze nebude musieť odsúhlasiť rezort financií, ale farmárom pôjdu priamo cez účty ministerstva pôdohospodárstva. Rezort financií bude o tom dostávať len informácie," vysvetľuje Jureňa.
Najlepší či premárnený?
Exminister financií Ivan Mikloš kritizuje vládu, že financie pre farmárov považuje za svoju prioritu. Dotovanie podľa neho nepomôže ani rozvoju vidieka, ani rastu miezd, ktoré sú v tomto odvetví hlboko pod celoštátnym priemerom. Budúcoročný štátny rozpočet je "premárnenou šancou", lebo sa neinvestuje do vzdelania, vedy a kultúry, upozornil Mikloš. "Parametricky je to jeden z najlepších rozpočtov, ktoré Slovensko malo a najlepší za posledných desať rokov," obhajuje rozpočet minister financií Ján Počiatek.
Tým, že vláda chce dať farmárom 3,8 miliardy korún, je podľa hovorcu agrárno-potravinárskej komory Stanislava Nemca dôkazom, že "doceňuje poľnohospodárstvo. Jeho ekonomická pozícia rastie. Stáva sa dôležité aj pre získanie surovín na výrobu biopalív," upozorňuje Nemec. Bodku za takýmto prekáraním dajú onedlho poslanci pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2008.
Dôsledky rokovaní
Suma 3,8 miliardy korún zo štátneho rozpočtu na priame platby farmárom je maximálna, akú podľa prístupovej zmluvy môžu dostať. Kým bude platiť súčasný model spoločnej poľnohospodárskej politiky Bruselu, už sa zvyšovať nebude. V nasledujúcich rokoch však ešte stále porastie podpora z fondov Európskej únie. Napriek tomu budú naši farmári do roku 2010 dostávať na priame platby menej peňazí ako ich konkurenti v západnej Európe. Vlani táto podpora predstavovala u nás na jeden hektár pôdy v priemere 125 eur (4 125 korún). Ale napríklad rakúski farmári dostali až 300 eur (9 900 korún). Tento spôsob financovania, s ktorým Slovensko súhlasilo počas rokovaní o svojom vstupe do únie, považuje Jureňa za "diskriminačný". Vláda však už nemôže ďalej zvyšovať farmárom priame platby zo štátneho rozpočtu.
StoryEditor