Expanzia ekonomiky je príliš zraniteľná

Hospodársky rast Slovenska je napriek svojej vysokej dynamike krehký. Sklamanie vyvoláva najmä štruktúra rastu. Z hlavných zložiek hrubého domáceho produktu stúpol v druhom štvrťroku jedine dopyt zahraničia po slovenskej produkcii, keď sa v porovnaní s vlaňajškom zvýšil až o štvrtinu. Ostatné zložky klesali.
Spotreba domácností sa znížila o dve desatiny percenta, investície podnikov o štyri a výdavky štátu boli nižšie o 1,2 percenta. "Naplno sa prejavili reštrikčné opatrenia vlády," objasňuje príčinu poklesu výdavkov analytik Ľudovej banky Mário Blaščák. Preto sa podľa neho dá očakávať, že augustové zvýšenie nepriamych daní ešte viac pribrzdí spotrebu, a tým aj celkový ekonomický rozvoj krajiny. Analytika sklamal pokles hrubého fixného kapitálu, teda investícií podnikov a takzvaných rezidenčných investícií, kam patrí, napríklad, stavba rodinných domov a bytov. "Svedčí to o tom, že napriek zlepšeniu hospodárskych výsledkov firmy neboli ochotné v prvom polroku výraznejšie investovať," skonštatoval Blaščák.
Investície v slovenskej ekonomike stagnujú už vyše dvoch rokov. Ak sa budú naďalej znižovať, rast slovenskej ekonomiky sa spomalí. "Prepad investícií nevytvára podmienky na udržateľnosť takejto vysokej úrovne rastu HDP," hovorí analytik Slavie Capital Pavol Ondriska. Prípadné spomaľovanie rozvoja by spolu s tlakmi na zhodnocovanie koruny mohlo zmeniť postoj centrálnej banky v úrokovej politike. "Nevylučujem, že centrálna banka môže koncom roka znížiť úroky," dodal Ondriska.
Podľa vrchného riaditeľa menového úseku NBS Petra Ševčovica je vývoj HDP pre centrálnu banku sekundárny cieľ. Prioritná je úroveň inflácie a kurz koruny. Tá sa môže neúmerne zhodnocovať pri súčasnom tempe reforiem vlády. V tom prípade by však NBS najprv intervenovala na devízovom a peňažnom trhu, a až potom by prišli na rad úroky. "Ak banková rada uzná, že je to nevyhnutné, pristúpi k zmene úrokov," povedal Ševčovic.