Podielové fondy majú za sebou ťažké obdobie, najmä z psychologického hľadiska. Čo je podľa vás pre tento druh investovania väčšou hrozbou -- finančná kríza alebo externé zásahy do fungovania trhu?
Tie zásahy môžu byť rôzne. Niektoré sú v prospech veci, niektoré menej. Takže by som povedal, že väčšou hrozbou je kríza samotná. Nás sa síce netýka priamo, pretože naše investície nepatrili medzi tie, ktoré kríza najviac zasiahla. Prenáša sa to však sekundárne, hlavne prostredníctvom správania sa investorov, ale aj celkovej nálady na finančných trhoch. Celková kríza, ktorá sa začala krízou hypotekárnych pôžičiek, sa postupne prenášala cez kreditnú krízu až po krízu dôvery medzi inštitúciami navzájom. Dnes je to kríza likvidity, pretože niektoré finančné nástroje sa ťažko predávajú za rozumné ceny. Investori majú momentálne tendenciu preferovať hotovosť pred akýmikoľvek investíciami.
Keďže v časoch posledných finančných kríz ešte podielové fondy na Slovensku nefungovali, zrejme väčšina správcov si takúto situáciu vyskúšala na vlastnej koži prvýkrát. S kým sa manažéri fondov radili pri riešení vzniknutej situácie?
Fondový priemysel a kolektívne investovanie sa začali tvoriť na Slovensku začiatkom 90. rokov. Najskôr išlo o investičné fondy z kupónovej privatizácie. Popri nich vznikali aj prvé podielové fondy, ale v menšej miere. Od roku 1998 už začínali štandardné podielové fondy, ako ich poznáme dnes, naberať na význame.
Podobná situácia tu však už bola, a to kríza z rokov 2000 -- 2001 v podobe internetovej bubliny. V tom čase sme mali možnosť trochu to pocítiť. Samozrejme, fondový priemysel nebol taký veľký ako dnes. Vo fondoch bolo zopár miliárd, takže aj dosahy krízy boli menšie.
Takže istá skúsenosť s finančnou krízou tu bola, v každom prípade dnes je to vážnejšie. Zatiaľ čo dosah spľasnutia internetovej bubliny sa sústredil prevažne na jeden segment, internetové akcie, dnes to máme v podstate všade. Zasiahnuté sú akcie aj dlhopisy a trvá to už pomerne dlho.
Dajú sa nájsť paralely medzi oboma poslednými finančnými krízami?
Na rozvinutejších trhoch by sme možno našli viac spoločných čŕt, ale u nás je to, čo do rozsahu, neporovnateľné. Počas internetovej bubliny sme tu mali pár technologických fondov, v ktorých bolo rádovo niekoľko desiatok miliónov. Tie klesli, niektoré stratili aj polovicu svojej hodnoty, ale na druhej strane v tom čase malo relatívne málo ľudí zainvestované do fondov. Celkový dosah bol určite podstatne menší.
Finančná kríza výrazne pošramotila dôveru investorov, ťažká cesta k jej opätovnému získaniu čaká predovšetkým akcie. Hoci mnohí investori sa ich zbavujú, práve ich nízka cena by mohla byť dôvodom na nákup. Sú aj takí investori, ktorí rozmýšľajú týmto smerom?
Zatiaľ je väčšina tých, ktorí skôr vyberajú peniaze alebo preferujú bezpečnejšie investície. Pokiaľ sa na to investor pozrie z dlhodobého hľadiska piatich a viac rokov, ako sa na akcie treba pozerať, tak ten čas je dnes vcelku vhodný na nákup. Nemyslím si, že by mali nasledovať ešte nejaké extrémne prepady. Keď už nie sme na dne, tak som presvedčený, že sa k nemu blížime. Keď sa pozrieme na ocenenie akcií, tak sa ukazuje, že sú dnes veľmi lacné. Treba tiež povedať, že pád akcií nenastal v čase, keď by akcie z hľadiska rôznych analýz boli nejako extrémne nadhodnotené. Boli stiahnuté do víru prepadov práve v dôsledku krízy, ktorá sa začala niekde inde. To je rozdiel napríklad pri porovnaní s pádom akcií po spľasnutí internetovej bubliny, keď boli akcie výrazne nadhodnotené.
Ak investor v tomto čase nevyhnutne nepotrebuje peniaze, nie je rozumné vystupovať z fondu. Jeho predajom vlastne akceptuje výrazne zníženú hodnotu cenných papierov a pripravuje sa o možný zisk.
Viaceré veľké investičné banky majú dnes problémy v dôsledku zlých investičných rozhodnutí z minulosti. Ako sú na tom správcovské spoločnosti? Boli v ich prípade tiež nejaké nezdravé investície, alebo sa iba vezú na negatívnej vlne?
Najskôr treba rozlíšiť, čo je zlé investičné rozhodnutie. Je na diskusiu, či bol zlým rozhodnutím nákup dlhopisov Lehman Brothers pred dvoma rokmi, keď mali rating AA. Alebo keď niekto nakúpil dlhopisy Islandu v čase, keď sa krajina považovala za relatívne bezpečnú. Z dnešného pohľadu vieme, že to nebolo dobré rozhodnutie, ale otázkou je, či sa to v danom momente dalo predvídať.
Druhá vec je tá, že biznis podielových fondov je v porovnaní s inými investíciami relatívne silne regulovaný. Existujú požiadavky, do ktorých typov aktív fondy môžu investovať, aký môže byť pákový efekt pri produktoch, tiež sú stanovené limity na jednotlivé investície, kladie sa dôraz na diverzifikáciu či kvalitu aktív.
Vďaka prísnej regulácii aj fondy investujúce do akcií, ktoré neskôr klesli, nezaznamenali taký výrazný pokles, pretože padajúce akcie nemali vo fonde veľkú váhu. Diverzifikácia je taká silná, že aj výrazne negatívne udalosti pri konkrétnom cennom papieri nemali na fondy taký veľký dosah. Trpíme skôr tým, že keď napríklad padla banka Lehman Brothers, výrazne nadol sa precenili aj dlhopisy ostatných bánk. A práve to sa prejavilo na výkonnosti.
Celkovo je to pri fondoch inak ako pri investičných bankách. Krach fondu z dôvodu zlých rozhodnutí vzhľadom na reguláciu a silnú diverzifikáciu určite nehrozí.
Na Slovensku nastáva nezvyčajné obdobie, keď pred zmenou meny rastie dopyt po investovaní, resp. uložení hotovosti. Najmä banky sa snažia rôznymi termínovanými vkladmi získať týchto potenciálnych klientov. Chcú túto klientelu oslovovať aj správcovské spoločnosti? Ako?
Správcovské spoločnosti, samozrejme, o túto klientelu záujem majú. Bojovali by však o klienta oveľa intenzívnejšie, keby sa situácia nevyvíjala tak, ako sa momentálne vyvíja. Väčšina správcovských spoločností je dcérskymi spoločnosťami bánk, ktoré pôsobia na slovenskom trhu. Keďže banky majú záujem oslovovať klientov s investovaním napríklad do termínovaných vkladov, ten priestor pre nás je menší. Treba však povedať, že podielové fondy sú tiež dobrým produktom na pohodlnú konverziu korún na euro.
Banky čoraz viac využívajú oslovovanie klientov prostredníctvom externých sietí poradcov a sprostredkovateľov. Ako je to pri správcovských spoločnostiach?
Je to individuálne. Niekto to využíva viac, niekto menej. Fakt je ten, že skúsenosti s predajom podielových fondov zatiaľ boli také, že schopnosť predať produkty prostredníctvom bankových pobočiek bola oveľa väčšia ako cez externé siete. Siete boli schopné skôr predávať poistky. Bolo to dané jednak historicky, jednak štedrejšou províznou politikou poisťovní. Na druhej strane kvalita sietí bola rôzna, takže správcovské spoločnosti takisto zvažovali reputačné riziko. Otvorený podielový fond je typ investície, pri ktorom vám klient môže zo dňa na deň odísť. Nie je viazaný niekoľkoročnými kontraktmi, ktoré by musel komplikovane rušiť a platiť za to penále. Preto kvalita predaja je extrémne dôležitá. My klienta umelo držať nevieme.
Zatiaľ sa tento distribučný kanál pre predaj podielových fondov ukázal ako málo výkonný. Diverzifikácia distribúcie je však dobrá vec. So zvyšovaním kvality a výkonnosti distribučných sietí určite porastie aj záujem správcov o ich využívanie.
Zvýšiť dôveru investorov má aj pripravovaný zákon o finančnom sprostredkovaní a poradenstve. Čo od neho očakávate?
Očakávame zvýšenie kvality sprostredkovania predaja podielových fondov a iných finančných produktov. Neviem, či samotný zákon všetko vyrieši, ale v zásade ho vítame. Prinesie vyššie nároky na vzdelávanie a transparentnosť ľudí, ktorí sú v kontakte s klientom. Zákon sa zameriava najmä na nezávislé distribučné siete. Možno to pomôže rozvoju finančného sprostredkovania a poradenstva, možno naopak, niektoré siete sa zľaknú zodpovednosti kladenej na kvalitu predaja a budú predávať menej. Ministerstvo financií chce oddeliť finančné poradenstvo od sprostredkovania tým spôsobom, že finančný poradca by nemal brať provízie od spoločností, ktoré produkty pripravujú. Mal by si nechať zaplatiť len od toho, komu poradenstvo, teda službu, poskytuje. Tým sa zabezpečí nezávislosť a najlepšia rada. Otázka však je, či sú ľudia pripravení za finančné poradenstvo platiť.
Nie je to tak dávno, čo sa pre slovenských investorov otvorila možnosť investovať do realitných fondov. Ako sa súčasná situácia na trhu s nehnuteľnosťami odzrkadlila na ich výkonnosti, resp. na dopyte po nich?
Na Slovensku fungujú realitné fondy asi rok a pol. Za ten čas však príliš nenarástli, ani objemovo, ani výkonnosťou. Všetci, čo investovali do slovenských realitných fondov, nestratili peniaze, ale na druhej strane pravdepodobne nezarobili tak, ako očakávali. Situácia na realitnom trhu sa komplikuje, ale ľudia to vnímajú skôr cez byty a rezidenčné projekty. Realitné fondy obvykle investujú viac do komerčných projektov, ktoré generujú pravidelné výnosy z nájmov. V každom prípade je dobré, že takéto typy fondov existujú, pretože dopĺňajú paletu investičných možností.
Predpokladám, že ako predstaviteľ asociácie správcovských spoločností máte informácie o podielových fondoch aj na iných trhoch. Môžete porovnať zahraničie so slovenským trhom?
Je fakt, že situácia je zložitá tak v Európe, ako aj na celom svete. Asociácia správcovských spoločností sa snaží monitorovať priestor aj v európskom a vo svetovom meradle. Podľa posledných štatistík päť kvartálov za sebou celkové aktíva vo fondoch klesali. V Európe nastúpila recesia v tejto oblasti trochu skôr ako u nás. My sme prvé poklesy zaznamenali až v treťom štvrťroku tohto roka.
Akým trendom sa podľa vás budú uberať správcovské spoločnosti? Dajú sa očakávať nejaké fúzie, prípadne príchod nových hráčov zo zahraničia?
Trh sa bude vyvíjať tak, ako celá ekonomika. Dôležité bude, či bude tento región stále považovaný za perspektívny. Ak ho zahraničné subjekty zhodnotia ako zaujímavý, je možné, že prídu ďalšie subjekty. Fúzie zatiaľ vo väčšej miere nepredpokladám.
Ako vidíte budúcnosť kolektívneho investovania na Slovensku?
Je to taký férový biznis. Má na sebe málo marketingového nánosu, čo je však nevýhoda v problematických časoch, pretože nie je nejaká výraznejšia obrana.
V Európe je silný trend na vytvorenie jednotného trhu. Hranice sa stierajú. Dá sa očakávať väčšia konkurencia. Verím však, že poznanie mentality našich ľudí na jednej strane a prirodzené preferovanie domácich spoločností na druhej strane zabezpečí, že aj v budúcnosti budú slovenské správcovské spoločnosti pôsobiť na tomto trhu.