Michal Mušák, analytik Slovenskej sporiteľne
Minimálna mzda obmedzuje slobodnú dohodu zamestnanca so zamestnávateľom a bráni vzniku nových pracovných miest. Medzi nezamestnanými dominujú ľudia dlhodobo bez práce, ktorí majú zväčša nižšiu kvalifikáciu a menej možností uplatnenia. Práve pružnejšie možnosti vytvárania nízko platených pracovných miest by tento problém mohli čiastočne zmierniť.
Eva Sárazová, analytička Poštovej banky
Pri stanovení novej výšky minimálnej mzdy je nutné prehodnotiť všetky reálne dopady na ekonomiku, a to najmä dopad na verejné výdavky, odvodové zaťaženie podnikateľov a obyvateľstva, nezamestnanosť a v neposlednom rade na konkurencieschopnosť podnikov na zahraničných trhoch. Neadekvátny zásah do výšky minimálnej mzdy môže poškodiť všetky zo spomínaných oblastí v ekonomike.
Marek Gábriš, analytik ČSOB
Nárast miezd by mal zohľadňovať nárast produktivity práce. To je všeobecná téza. Rýchlejší rast môže fungovať dočasne, kým nenarazí na ekonomické možnosti firiem. Čo sa týka jednotlivých sektorov ekonomiky, môže sa dotknúť najmä odvetví s najnižšou pridanou hodnotou. Kde s veľkou pravdepodobnosťou nebude stačiť rast produktivity pokrývať tento nárast mzdy.
Vladimír Vaňo, analytik Volksbank
Neprimerané tempo zvyšovania minimálnej mzdy môže viesť k tomu, že časť ľudí v produktívnom veku s nízkou kvalifikáciou môže byť vytlačená z pracovného trhu do pozície dlhodobo nezamestnaných, a s postupom času možno až nezamestnateľných. Argumenty o tom, že nízka miera minimálnej mzdy nemotivuje k zapojeniu sa do pracovného procesu, možno považovať za úplne scestné. Cestou k zvýšeniu príjmov nie je čakanie na zlatý podnos, ale zapojenie sa do pracovného procesu, rozvoj pracovných zručností, kvality a produktivity vykonanej práce, zvyšovanie kvalifikácie a s preukazovaným rastom odvedenej pridanej hodnoty aj postupné zvyšovanie ceny na trhu práce. Nič z toho nemožno dosiahnuť doma za pecou.