O tom, čo sa očakáva od vstupu do eurozóny sa už napísalo veľa a bude sa písať ešte viac. Medzi hlavné otázky patrí, kto tým získa viac a kto menej. Všeobecne sa očakáva, že medzi najväčších porazených budú patriť banky. Ony sú tie, ktoré doteraz mali najväčší osoh z rôznorodosti mien. Kto chcel ísť do zahraničia len ako turista alebo realizoval platby, prípadne tieto platby chcel rôznymi spôsobmi zaistiť proti výkyvom, musel využiť služby bánk. Tento biznis sa pre ne od 1. 1. 2009 vo veľkej miere končí. No existuje jeden segment, kde sa vstupom do eurozóny pre banky otvára široký priestor: je to privátne bankovníctvo.
Aj keď oblasť privátneho bankovníctva a wealth managementu sa v posledných rokoch naštartoval, predsa sa nachádza len v začiatočnej fáze. K rozmachu chýbali dva základné predpoklady fungovania privátneho bankovníctva: špecializované oddelenia komerčných bánk a dostatočne veľký voľný finančný kapitál u potenciálnych klientov. Čo sa týka prvého predpokladu, krok za krokom sa rieši. Každá banka už vytvorila svoj vlastný úsek pre zámožnejších zákazníkov a vznikla dokonca aj jedna špecializovaná banka, ktorá sa prioritne zameriava práve na takýchto klientov. Okrem toho vznikajú aj iné finančné inštitúcie nebankového rázu, no predsa sú ďaleko od pošramoteného významu tohto slova.
Detské chyby
Aj keď za posledných pár rokov sa badateľne zvýšila kvalita poskytnutých služieb, ich sortiment je stále dosť nízky. Jednak to ovplyvnili už spomínané faktory, relatívne nízke úspory a neskúsenosť zamestnancov. Doterajšie služby by sa dali nazývať aj ako nepravé privátne bankovníctvo. Často neponúkali niečo špeciálne, výnimočné, ale mali širšiu paletu existujúcich produktov. Napríklad aj v súčasnosti je typické zostavenie portfólia z veľmi širokej ponuky podielových fondov, ktorý tzv. investičný výbor osobitne pravidelne prehodnotí. Finančná inštitúcia cez klasické podielové fondy umožní prístup klientovi na rôzne špeciálne a exotické trhy. V prípade niekoľkomiliónovej sumy je to najlepší spôsob, ako zveľadiť majetok, no predsa to nie je tá cesta, ktorou sa treba vydať. Pre neustále sa zväčšujúce úspory a očakávania treba ponúkať viac.
Ďalším bežným riešením je vytvorenie zopár fondových balíkov rozdelených zväčša podľa rizikovosti. Tieto balíky sa v podstate nelíšia od balíkov ponúkaných pre bežných klientov. Niektoré podielové fondy zase ponúkajú len určitým vybraným klientom.
V zaostávaní privátneho bankovníctva hrala určitú rolu aj neskúsenosť personálu. Na Slovensku je stále bežné, že nízky vek uchádzača vo finančnom sektore je takmer základným očakávaním. Aj na posty makroanalytika a investičného manažéra nastupujú hneď po absolvovaní vysokej školy. V prípade privátneho bankovníctva tento recept už nemusí fungovať. Nie je isté, že študent vysokej školy je tá najdôveryhodnejšia osoba, s akou by klient chcel rokovať a tiež komu by chcel do ruky vložiť svoje milióny. Málo školení, málo skúsení a všeobecne málo vzdelaní ľudia nemusia byť pri rokovaní s potenciálnymi zákazníkmi vždy akceptovanými partnermi, ktorí často nevedia zaistiť ani minimálnu požadovanú návratnosť kapitálu. Odborníci hovoria, že desať rokov praxe a solídne vzdelanie sú základné predpoklady u privátneho bankára, no v praxi sa to neraz neuplatňuje.
Údaje o výnosnosti všeobecne nie sú zverejnené. Je to jednak preto, lebo sú to dôverné informácie, ale aj preto, že sú individuálne, platia len pre jedného klienta. Aj v tejto branži platí, že sa nimi vychvaľujú vtedy, keď sú nadpriemerné; keď klesnú, sú zahalené pláštikom tajomstva. Dá sa však očakávať, že časom dôjde k rozlíšeniu pojmov zatajenie a diskrétnosť. No napríklad v Maďarsku údaje takého rázu sú dostupné. Tam k ultimu minulého roka mal bežný privátny klient na účte 47,8 milióna forintov (približne 3,8 milióna korún) a celkovo 32 328 klientov využívalo takú službu bánk. Sú aj konkrétnejšie údaje: napríklad banka UniCredit mala 3 200 klientov a v správe 150 mld. forintov, v prípade Raffaisen Bank sú to čísla 2 188 a 191,9.
Sľub spoločnej meny
Musia sa zvýšiť nároky aj na privátnych bankárov, aj na investičných manažérov. Slabo spravovaný majetok ani nerastie. No eurozóna otvorí cestu pre veľmi širokú ponuku veľmi rôznorodých produktov. Samozrejme, kto chcel, aj doteraz mohol obchodovať priamo s cennými papiermi v zahraničí, no vyžadovalo to odvahu a pomerne dobrú znalosť obchodovacích techník.
Na Slovensku v posledných rokoch majetnejší ľudia videli jedinú možnosť, ako zachovať svoj majetok, v kúpe bytov. Tento dôvod dozaista stojí za nárastom cien nehnuteľností. V eurozóne však v okruhu finančných investičných možností každý môže nájsť to svoje. Padne averzia k cudzím menám, kvôli čomu sa doteraz zahraničné cenné papiere mohli zdať príliš rizikové pre nekvalifikovaného klienta. Zaistiť výnos proti výkyvom ani doteraz nebolo problémom, ale skutočnosť, že to odpadne, sa dá využiť ako marketingový ťah pri zvyšovaní dôveryhodnosti týchto produktov pre zámožnejších, no vo finančníctve menej skúsených klientov. V tradičných kapitalistických krajinách, v ktorých spoločnosť nemusela zažiť toľko otrasov, ako napríklad v strednej a vo východnej Európe, rodinný majetok sa vo veľkej väčšine prípadov zveľaďuje cez generácie. Už aj na Slovensku sú náznaky takéhoto vývoja, aj medzi seniormi sa možno stretnúť so zámožnejšími, ktorým sa do dôchodkového veku podarilo zhromaždiť slušný majetok. Ľudia, ktorí prišli k majetku dlhodobým sporením, by nemali uvažovať len o už spomenutej kúpe nehnuteľnosti, ale môžu byť potenciálnymi privátnymi klientmi. Korporátne dlhopisy a zmenky, likvidné burzy ponúkajú nekonečný priestor na alokáciu voľných financií a môžu výborne poslúžiť takým klientom. Tento potenciál môže využiť práve privátne bankovníctvo.
Jedinou hrozbou môže byť zvyšujúca sa konkurencia. Privátna banková inštitúcia Sal. Oppenheimer už pôsobí v Česku a v súčasnosti sa chystá na maďarský trh. Je otázkou času, kedy on a ďalší sokovia objavia Slovensko.
Nová dimenzia: veľkosť kapitálu
Vstupom do eurozóny na privátne bankovníctvo svitá na dobré časy. Pri šikovnejšom využívaní tohto potenciálu by sa bolo možné zmeniť aj základnú trojicu investovania: riziko, výnos a čas. Tieto tri fenomény tvorili súvislosť tak, že zvýšením výnosu sa zákonite zvýšilo riziko alebo bolo potrebné predĺžiť investičný horizont. Vstupom ďalšej dimenzie, veľkosti kapitálu, sa to však môže meniť. Pri väčšom balíku peňazí sú správcovia ochotní ponúkať vyššiu návratnosť a znižujúca sa cena manažovania dlhu poteší aj dlžníkov.
Slovensko je bankové hospodárstvo, úverové kontrakty sa realizujú spravidla cez komerčné banky, medzi veriteľmi a dlžníkmi je priamy kontakt, burza akoby neexistovala. Vstupom do eurozóny sa tento nezdravý stav ihneď zmení, ľahšie sa nájdu potenciálni dlžníci a veritelia. Základná ekonomická téza znižovania jednotkových cien sa prejavuje aj tu. Privátne banky v tom môžu zohrať kľúčovú úlohu. Bežných cenných papierov s výnosom od päť do desať percent bolo málo, doteraz mali z nich najväčší osoh len správcovské spoločnosti, individuálnym sa klientom z nich často neušlo. No takéto návratnosti môžu byť mimoriadne zaujímavé aj pre majetnejších jednotlivcov.
Byť privátnym klientom je však viac, ako výhodnejšie investovať peniaze. Správna privátna banka ponúka mnoho doplnkových služieb, od ochrany a zveľaďovania kapitálu cez ďalšie aktivity klienta až po životný štýl. Ich základnou úlohou je aj odbremeniť svojich klientov. Napríklad príprava daňového priznania by mala byť samozrejmosťou a klient by mohol venovať čo najviac času strategickým otázkam. Čas ukáže, či z vychádzajúcej hviezdy privátneho bankovníctva odkroja viac slovenské alebo zahraničné inštitúcie.