Krajiny nášho regiónu riešia problémy s energetickou bezpečnosťou. Preto by mali spolupracovať, aby mali silnejšiu pozíciu, povedal György Mosonyi v rozhovore pre HN počas Stredoeurópskeho energetického fóra v Budapešti.
Hlavnou témou dňa je projekt NETS, ktorý má prepojiť plynovody v strednej Európe. Prečo si myslíte, že nie je zaujímavý pre Slovensko?
V krajinách stredoeurópskeho regiónu neexistuje vzájomné prepojenie plynovodov, takže v prípade akýchkoľvek problémov nemôže prísť k solidárnosti. Slovensko je jediná krajina v regióne, ktorá ťaží z vysokého objemu transportu. Tým pádom máte lepšiu pozíciu v oblasti energetickej bezpečnosti. To je dôvod, prečo záujem slovenskej strany nie je taký veľký ako z ostatných krajín.
Aj keď teraz sme odkázaní len na ruský plyn, veríme, že treba začať rozvíjať aj sekundárne trhy. Dnes neexistuje konkurenčné prostredie. Prepojením existujúcich národných plynovodov vznikne príležitosť na ďalšie obchody s plynom. V budúcnosti, dúfajme, budeme mať prístup aj k inému ako ruskému plynu. Treba však povedať, že to pravdepodobne nebude skôr ako za desať rokov. Rokovania a prípravy trvajú dlhý čas. Obchod s plynom je však dlhodobý biznis, dnešné strategické rozhodnutia pocítime o desať rokov - a preto musíme pracovať s minimálne desaťročnou víziou.
Mol v spolupráci s ČEZ-om pripravuje výstavbu paroplynovej elektrárne v areáli rafinérie Slovnaft. Plánujete na Slovensko priviezť nový plynovod?
Ešte sa o tom nerozhodlo. Potenciálne, ak by to bolo ekonomicky výhodné, tu táto možnosť je. Dnes je však Bratislava zásobovaná spoľahlivým zdrojom, takže týmto smerom v najbližšej budúcnosti neuvažujeme. Taliansko-ruská spolupráca na prípravách plynovodu South Stream, ktorý sa má vyhnúť Ukrajine a tranzitným rizikám na jej území, môže ovplyvniť aj dodávky na Slovensko. Keďže Rusi plánujú nový južný plynovod aj North Stream (popod Baltské more, pozn. red.), solidarita sa pre Slovensko môže stať dôležitejšou, ako je dnes. Krajina bude v budúcnosti hľadať vyššiu mieru zabezpečenia, a pre energetickú bezpečnosť je výhodnejšie vstúpiť do projektu NETS ako nevstúpiť.
Máte plány predávať plyn na slovenskom trhu?
Naša lokálna produkcia, bohužiaľ, klesá, na území Maďarska ťažíme dnes zhruba tri miliardy kubických metrov plynu, pričom spotreba krajiny je 14 miliárd ročne. Takže všetok v Maďarsku vyťažený plyn sa predá na domácom trhu. Slovenskému plynárenskému priemyslu by sme mohli konkurovať len vtedy, keby sme mali dostatok plynu na tento účel. A momentálne ho nemáme.
Projekt plynovodu Nabucco, ktorý má do regiónu doviezť ázijský plyn, sa už niekoľko rokov odkladá. Ako reálne ho vidíte z vášho pohľadu?
V časoch, keď vznikol tento projekt, neexistovali sankcie voči Iránu. Pôvodná idea totiž bola prepravovať plynovodom iránsky plyn cez Turecko do Európy. Neskorší vývoj znemožnil nielenže prepravu, ale aj samotný rozvoj iránskych plynových polí. Preto sme sa museli sústrediť na nové zdroje a zrak nám padol na stredoázijské krajiny. Aj tu však vnímame niekoľko problémov - tieto krajiny sú úzko naviazané na Rusko a zatiaľ nemôžu ponúknuť dostatok plynu pre európsky trh. Aby sa projekt Nabucco vôbec spustil, je potrebné uzatvoriť kontrakty minimálne na desať miliárd kubíkov zemného plynu ročne. V súčasnosti táto kapacita neexistuje, ale veríme, že sa to zmení. Sankcie voči Iránu totiž nebudú trvať večne a aj produkcia v stredoázijských krajinách bude stúpať. Napríklad v Azerbajdžane majú aktivity také firmy ako BP či Shell. Dúfajme, že skôr či neskôr sa začnú zaujímať o nové trasy, ktoré by ich produkciu dopravili na európske trhy obchádzajúc Rusko. Nabucco by pre nich znamenal prinajmenšom o jednu zásobovaciu trasu viac.
Ako môže v súčasnosti plánované projekty ohroziť svetová finančná kríza?
Je to veľmi zložitá otázka. Na svete neexistuje jediný odborník, ktorý by vedel zodpovedne povedať, ako dlho bude kríza trvať. Môj osobný pohľad je taký, že keď budeme potrebovať financovanie Nabucco a ostatných zamýšľaných projektov, bude to najskôr v roku 2010 či 2011. Neviem si predstaviť, že by súčasná kríza trvala dva roky. Ak by spomaľovala svetový rast dlhšie ako do konca budúceho roka, mohli by nastať ťažké časy pre celú ekonomiku. Verím, že tento scenár nenastane.
Hrajú určitú rolu v rozhodovaní o projektoch novej infraštruktúry aj ceny energií, ktoré sa v posledných rokoch a mesiacoch výrazne menia?
Ak by vysoké ceny boli realitou dlhšie časové obdobie a spôsobili by pokles záujmu, znamenalo by to aj nižší dopyt po využívaní nových prepravných trás, čo by mohlo oddialiť investície. Ale vyzerá to, že stredná a východná Európa má inú agendu. Staré zariadenia na produkciu elektrickej energie, napríklad staré jadrové elektrárne, potrebujú nahradiť. Okrem ďalšieho rozvoja jadra a čiastočného využitia uhlia je jedinou odpoveďou výroba zo zemného plynu. Tá spĺňa aj prísne európske podmienky na emisie oxidu uhličitého, a tak dopyt vždy zabezpečí odbyt pre investičné plány. V tomto prípade by ani vysoké ceny plánované investície neoddialili.
Už dlhšie sa rozpráva, že sa budú zlučovať energetické firmy v regióne, aby mohli konkurovať svetovým hráčom. Nasvedčuje tomu aj iniciatíva OMV, ktorá sa v posledných rokoch neúspešne usilovala prevziať Mol. Môžu tieto dve spoločnosti či poľský PKN Orlen existovať samostatne, alebo sa spoja?
Treba veľmi jasne chápať európsku legislatívu ohľadne konkurencie. V žiadnej časti Európy nemôže vzniknúť podobný monopol, a to bolo aj dôvodom neúspechu OMV v snahe prevziať Mol. Keďže zachovanie konkurencie je jedným z dôležitých cieľov Európskej únie, tieto spoločnosti podľa môjho názoru budú existovať ešte veľmi dlhý čas. Samozrejme, lokálne spoločnosti by v budúcnosti mohol prevziať subjekt, ktorý zatiaľ nie je v našom regióne etablovaný. Nemyslím si však, že by to bolo otázkou súčasnosti. Veľkí hráči ako Shell či BP sa sústredia na východné trhy, kde je medziročný rast dvojciferný a tieto trhy sú oveľa väčšie ako celý stredoeurópsky trh. Záujem vstúpiť do nášho regiónu by mohli mať ruské spoločnosti. Ak máte pod kontrolou ťažbu, distribučné trasy aj predaj, vytvára sa vertikálny monopol. To v Európe nie je povolené. PKN Orlen, OMV a Mol budú o stredoeurópskeho zákazníka súperiť ešte dlhý čas.
A čo v oblasti ťažby, ktorej sa vaša spoločnosť tiež venuje? Môže hráč veľkosti Molu konkurovať najväčším svetovým spoločnostiam?
Viete, koľko nezávislých ťažiarov dnes na svete existuje? Vyše tisíc. Aby ste boli konkurencieschopní v ťažbe, neznamená to, že musíte mať veľkosť Shellu či BP.
Zásoby fosílnych palív nie sú neobmedzené a veľké spoločnosti sa už pripravujú na využívanie nových alternatívnych zdrojov, aby si zabezpečili budúcnosť. Robíte v tomto smere niečo aj vo vašej spoločnosti?
Aj keď fosílne palivá nemôžu byť nahradené v najbližších dvadsiatich či tridsiatich rokoch, sústavne zvyšujeme podiel obnoviteľných zdrojov energie. Kvôli udržateľnosti ekonomiky aj sveta si nemôžeme dovoliť nezúčastňovať sa na tomto procese. Vyvíjame druhú generáciu bionafty v spolupráci s univerzitami a maďarskými výskumnými ústavmi. V Európe je niekoľko projektov skúmajúcich využitie oxidov uhlíka. Na jednej strane sa odstraňujú ekologické záťaže, ktoré emisie spôsobujú, na druhej strane sa pomocou natláčania oxidov do existujúcich ložísk ťažia fosílne palivá. Ďalšou oblasťou je využitie geotermálnej energie, máme niekoľko spoločných projektov s islandskými spoločnosťami na vybudovanie niekoľkých takýchto zariadení v Maďarsku. Samozrejme, z celosvetového hľadiska sme pomerne malou spoločnosťou a nemôžeme sa porovnávať so svetovými lídrami, ale v európskom meradle sme dôležití hráči.
Kde vidíte skupinu Mol o päť rokov?
Aj v mojej prezentácii na kongrese som naznačil zmeny a trendy, na ktoré priemysel bude musieť nájsť odpoveď. Ide o prístup k zdrojom, bezpečnosť dodávok a globálne otepľovanie. V týchto intenciách vidím aj budúcnosť Molu. Odpoveďou na tieto výzvy je hľadať ďalšie podobné strategické partnerstvá, ako v súčasnosti máme s Oman Oilom či ČEZ-om, partnerstvá s vládami, ktoré zákonite trápia podobné otázky ako nás, a rozvíjať obnoviteľné zdroje. Investície do nových technológií a energetických zdrojov budú kľúčové.
Kto je György Mosonyi
V súčasnosti generálny riaditeľ skupiny Mol od roku 1974 pôsobil v maďarskej pobočke Shell International Petroleum, od roku 1986 na pozícii obchodného riaditeľa. V roku 1991 pracoval v Londýne, neskôr sa stal riaditeľom Shell Hungary a Shell Czech Republic. Je podpredsedom Maďarskej obchodnej a priemyselnej komory.
Mol
Spoločnosť je vedúcou, nezávislou, medzinárodnou integrovanou ropno-plynárenskou skupinou v strednej a vo východnej Európe so sídlom v Budapešti. Vlastní tri rafinérie - v Maďarsku, Taliansku a v Bratislave a vyše tisíc čerpacích staníc. Pôsobí v 40 krajinách na troch kontinentoch. Okrem spracovania a obchodu s ropnými produktmi a zemným plynom sa venuje aj ťažobnej činnosti, s aktivitami v Jemene, Kazachstane, Kamerune, Iraku, Rusku či Pakistane.