Budúci rok sa budú prvýkrát hodnotiť výnosy fondov v súkromných dôchodkových správcovských spoločnostiach. Dosiahnuté zhodnotenie totiž musí spĺňať určité limity. Ak ich fondy nesplnia, majitelia dôchodkových firiem budú musieť doplácať klientom časť výnosov zo svojho vrecka.
Napriek všetkým fámam, ktoré hovoria, že hlavnými kandidátmi na takýto krok sú predovšetkým DSS-ky ING a ČSOB, by k tomu ešte nemalo dôjsť. Ich zaostávanie za priemernými výnosmi totiž nie je zďaleka také veľké, aby museli platiť. "Žiadnej zo súkromných DSS-iek to nehrozí," potvrdzuje predseda asociácie DSS Peter Socha. Spoločnosti s týmto názorom súhlasia. "Je to zbytočné strašenie klientov, ktorí v drvivej väčšine nie sú odborníkmi na investovanie, ekonomiku ani financie," tvrdí hovorkyňa ING Katarína Dobrovodská.
Dve kritériá
Každý z troch fondov má presne stanovené podmienky výnosnosti, ktoré zaručia, aby k doplácaniu nedošlo. Pri konzervatívnom fonde nesmie byť priemerný výnos nižší ako 90 percent priemeru trhovej konkurencie, pri vyváženom je to 70 a pri rastovom 50.
Ak sa však tento limit nepodarí dosiahnuť, existuje ešte jedna podmienka. Tá znie, že rozdiel spriemerovaného výnosu dôchodkového fondu a priemerného výnosu danej skupiny fondov nesmie presiahnuť pri konzervatívnom fonde jedno percento, pri vyváženom tri a rastovom päť percent .
Ak by tieto limity firma nesplnila, musí klientom doplatiť zo svojho. V takomto prípade sa však nedorovnáva výnos do celkového priemeru, ale iba do stanoveného percentuálneho limitu
Podľa DSS-iek sú mierne odchýlky stále v norme. "Krátkodobé výkyvy sú bežné prakticky pri všetkých bežných investičných nástrojoch a ich význam pri dlhodobom investovaní, akým je i sporenie si na dôchodok, nie je pre klienta podstatný," informovala manažérka agentúry Arthurmedia zastupujúca ČSOB Judita Smatanová.
Beh na dlhé trate
Podľa orientačných prepočtov HN sa všetkých šesť dôchodkových správcovských spoločností pohybuje okolo priemeru a spĺňa tak podmienky stanovené zákonom. Pri rastovom a vyváženom fonde je už dlhšie najvýnosnejšou spoločnosťou Aegon, a pri konzervatívnom sa darí najmä Allianzu.
Na opačnej strane rebríčka je ING. To však ešte neznamená, že rovnako na tom bude aj z dlhodobého hľadiska. Investovanie v dôchodkových fondoch je dlhodobé a niekoľkoročné obdobie nie je rozhodujúce.
"Stratégiou aktívneho investovania do akciovej aj dlhopisovej zložky vo všetkých troch fondoch smeruje ING k tomu, aby prostriedky našich klientov po prvých dvoch štartovacích rokoch 2005 a 2006 a úspešnom roku 2007 dosiahli v dlhodobom horizonte nadpriemerné výnosy," tvrdí Dobrovodská.
Popri ING sa v súvislosti s doplácaním skloňuje aj ČSOB, aj tá je však od podpriemerných výnosov, o ktorých hovorí zákon, veľmi ďaleko. "Zákonné limity, ktoré zaväzujú správcu doplatiť vlastné prostriedky do fondov, neboli nikdy porušené a aj v budúcnosti vylučujeme prekročenie týchto limitov. Až do konca prvého polroka 2007 dosahovali fondy ČSOB d. s. s. výnosy nad priemerom trhu. Výkyvy finančných trhov spôsobili ich dočasné oslabenie voči konkurencii," povedala Smatanová.
NBS dohliada
Podnikanie DSS je pod dohľadom Národnej banky Slovenska, ktorá bude mať zhodnocovanie výnosov na budúci rok na starosti. "V prípade porušenia ustanovení zákona bude NBS postupovať v zmysle svojich právomocí a povinností, ktoré jej zo zákona vyplývajú," potvrdzuje hovorkyňa centrálnej banky Jana Kováčová. Súkromné spoločnosti hovoria o krátkom čase. "Zhodnotenie dôchodkovej jednotky len za obdobie necelých troch rokov od založenia fondu rozhodne nepodáva objektívnu informáciu o úspešnosti toho-ktorého dôchodkového fondu na trhu, respektíve investičnej stratégie fondu," dodáva Dobrovodská.
| |
| Pre zväčšenie kliknite na obrázok |