Naposledy sa tak vyjadril nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Joseph Stiglitz. Ako vyhlásil koncom minulého týždňa, dôvod nie je iba kríza na trhu rizikových hypoték, kvôli ktorej teraz banky nemilosrdne "škrtia" úvery.
Stiglitz "útočí" na Greenspana
Korene súčasných problémov sú podľa Stiglitza hlbšie. "Alan Greenspan ako predseda centrálnej banky za sebou zanechal peknú spúšť," cituje agentúra Bloomberg zo Stiglitzovho vystúpenia v Londýne.
A čím sa legendárny Greenspan, ktorý vyše 18 rokov (do februára 2006) riadil americkú menovú politiku, v Stiglitzových očiach natoľko previnil? Predovšetkým tým, že "napumpoval" do ekonomiky príliš mnoho peňazí, a to v nesprávnom čase. "Podporil tiež zníženie daní v roku 2001, čo bol začiatok terajších problémov. Svojou politikou podnecoval Američanov, aby si brali hypotéky s pružnými úrokovými sadzbami," vytýka Greenspanovi Stiglitz. Podľa neho existuje polovičná pravdepodobnosť, že najväčšia svetová ekonomika na budúci rok spadne do recesie. Recesia v USA? "Skôr áno, ako nie," odpovedal na konferencii v Singapure ďalší "medveď" - Stephen Roach, šéf spoločnosti Morgan Stanley Asia.
Hospodárstvo krajiny sa podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) dostáva do recesie, pokiaľ sa jej hrubý domáci produkt zníži dve štvrťročia za sebou.
Nehnuteľnosti aj trh práce
Na vyššie riziko recesie v Spojených štátoch poukazuje v poslednej štvrťročnej správe aj tamojšia Aliancia spracovateľského priemyslu (MAPI). "Na to, aby prepukla recesia, stačilo v minulosti menej šokov, než je tých súčasných," uviedol pre agentúru Market News International hlavný ekonóm tohto združenia Daniel Meckstroth. Ako dodáva, samotné ochladenie na trhu nehnuteľností by recesiu nespustilo. Lenže situáciu zhoršuje to, že banky priškrtili úvery, ropa sa zdražuje, firemné zisky poľavujú v tempe rastu a pribúda menej nových pracovných miest.
"Taký nepríjemný mix oprávňuje k tvrdeniu, že pravdepodobnosť recesie je najmenej päťdesiatpercentná," hovorí Meckstroth. Recesia americkú ekonomiku naposledy postihla na prelome rokov 1990 - 1991. "Vtedy na USA doľahol pesimizmus domácností aj firiem. Dostavil sa po krachu akciových trhov v roku 1987 a tiež v súvislosti s prepuknutím vojny v Perzskom zálive," pripomína David Marek zo spoločnosti Patria Finance. Ako dodáva, na vzniku recesie sa vtedy podieľala aj prísna menová politika americkej centrálnej banky, namierená proti inflácii aj rýchlemu rastu rozpočtových výdavkov. Väčšina expertov v USA aj za ich hranicami však stále zastáva názor, že najväčšiu svetovú ekonomiku nepostihne recesia, avšak iba spomalenie tempa rastu. "O recesii nemôže byť ani reč," tvrdí podľa agentúry Reuters napríklad analytik londýnskej Rabobank Jeremy Stretch.
Skôr iba dočasné uvoľnenie
"Uvoľnenie tempa sa dostaví, avšak bude iba dočasné. Dva, možno tri štvrťroky," pridáva sa Surjit Bhalal z firmy Oxus Investments. S tým, že americké hospodárstvo sa spomalí, ale nespadne do recesie, počítajú aj českí experti. "Predpokladáme, že jeho tempo sa zvoľní z tohtoročných 2,1 percenta na 1,6 percenta v budúcom roku. Na európsky rast by to malo mať iba zanedbateľný dosah," uvádza analytik Vojtech Benda z firmy ING Wholesale Banking.
Podľa neho starému kontinentu prospelo, že sa jeho hospodárstvo viac preorientovalo smerom na východ. Predtým veľmi silná závislosť Európy od výkyvov americkej ekonomiky sa tak zmiernila. Spojené štátny sa teraz podieľajú na svetovom vývoze asi 14 percentami v porovnaní so skoro pätinou v roku 2000, napísal v poslednom vydaní britský týždenník The Economist. Globálna ekonomika sa podľa jeho analýzy čoraz viac dostáva do vleku veľkých rozvojových krajín, najmä Číny a Indie.
| Pre zväčšenie kliknite na obrázok |