Podľa neho na každý negatívny text napísaný o vláde v priebehu posledného roka Mikuláša Dzurindu pripadol jeden pozitívny. Prvý rok vlády jeho nástupcu priniesol nárast negatívnych na takmer 11:1.
Zlé meno vo svete nás podľa autora prieskumu Jána Žilinského môže pripraviť o zahraničné investície. Znížený rating tiež spôsobí nárast úrokových sadzieb, za ktoré si vláda bude môcť požičať peniaze. Ohrozenie investícií potvrdzujú analytici a Slovenská agentúra pre rozvoj investícií (Sario) "Ak sa bude dlhodobo negatívne písať o slovenskom podnikateľskom prostredí, môže to znížiť záujem o našu krajinu," povedala hovorkyňa agentúry Jana Murínová.
Význam médií zdôrazňuje aj politológ Peter Horváth: "Otázky zachovania zdravého podnikateľského prostredia budú kľúčové. Môže sa stať, že nie celkom pozitívny pohľad zo strany prestížnej tlače ovplyvní budúcich investorov."
Investori chcú čísla
Vplyv médií však pri investičných zámeroch firiem nemusí byť rozhodujúci. "Omnoho viac ich zaujímajú ekonomické ukazovatele krajiny. Ak sa firma rozhodne pre inú krajinu, nie je to pre pripravované zmeny, na príčine sú iné faktory - nedobudovaná infraštruktúra, neprimeraná štruktúra pracovnej sily, alebo nenájde vhodnú priemyselnú nehnuteľnosť," dodáva Murínová. Preceňovať vplyv tlače neodporúča ani mediálny expert Eduard Chmelár:
"Nezabúdajme, že investori sú profesionáli, ktorí sa pri svojich strategických zámeroch riadia exaktnejšími analýzami ako novinovými článkami." Keďže sú ekonomické ukazovatele krajiny naďalej pozitívne a záujem firiem nepoľavuje, Slovensko je podľa Saria pre investorov naďalej atraktívne.
Autor prieskumu však varuje, že investori sa nerozhodujú vždy racionálne - podľa "šablónových hodnotení a podľa produktivity kapitálu v minulých rokoch". "Ak nejakej korporácii utkvie negatívny článok o Slovensku v pamäti, ešte dlho ho bude sprevádzať dojem, že na Slovensku sú problémy. Ak Slovensko stratilo alebo stratí čo len jednu investíciu kvôli zhoršenému obrazu krajiny, tak aj to veľa," dodáva Žilinský.
Prečo nás kritizujú
Za zlým obrazom krajiny stoja podľa odborníkov zásahy do reformovaných systémov. Práve pre reformy minulej vlády bolo Slovensko v minulosti hodnotené kladnejšie. "Očakávania médií na súčasnú koalíciu boli a sú negatívne. Hrozbou boli najmä vyhlásenia Róberta Fica pred voľbami. K zlepšeniu mohlo dôjsť keby sa počas jeho vlády neudiali zásadné zmeny. Slovensko bolo v minulosti vnímané pozitívne, hlavne vďaka krokom vtedajšieho predsedu Mikuláša Dzurindu a ministra Ivana Mikloša. Čo ekonomický rast jasne ukazuje," myslí si politológ Peter Horváth.
Zlepšenie obrazu Slovenska a s ním aj zvýšenie investičnej atraktívnosti by uvítali aj naši podnikatelia. Podľa poslednej správy Podnikateľskej aliancie Slovenska sa podmienky na podnikanie zhoršili počas funkčného obdobia tejto vlády už štvrtýkrát za sebou. Podľa podnikateľov by ich mala riešiť - "zlepšilo by to obraz Slovenska v zahraničí a zvýšilo investičnú atraktívnosť krajiny," hovorí šéf aliancie Róbert Kičina. "No vláda doposiaľ nepredstavila žiadnu ucelenú stratégiu ďalšieho zlepšovania podnikateľského prostredia a preto nie je jasné, aké zmeny v podnikateľskom prostredí plánuje zrealizovať v nasledujúcich rokoch. Ak bude vláda k podnikateľom naďalej pristupovať skôr reštriktívne, vyhliadky na zlepšenie obrazu našej krajiny v zahraničí sú minimálne," dodáva.
Pod zlú povesť vlády sa podľa Horvátha podpisuje aj fakt, že zahraničných novinárov viac ovplyvňuje názor veľkých firiem ako samotnej vlády. Pre redaktora francúzskeho Le Monde nie je dôležité, čo povie predseda vlády, ale čo hovorí generálny riaditeľ Pe"ot-u na Slovensku. "Ak premiér bude tvrdiť, že je u nás v krajine vynikajúce prostredie na podnikanie a riaditeľ Pe"ot-u povie opak, pre redaktora je rozhodujúci názor veľkej spoločnosti," konštatuje Horváth. Podľa Chmelára existujú aj ďalšie vplyvy. "Mediálny obraz o krajine ovplyvňuje kombinácia štruktúry vlastníkov médií, mienkotvorných inštitúcií a jednotlivých krokov vlády," hovorí.
Na príčiny zlého imidžu a možnú mediálnu stratégiu, ktorá by ho zlepšila, sme sa chceli spýtať aj hovorkyne vlády Silvie Glendovej. Na otázky HN však nereagovala.
Fico verzus Dzurinda
Prieskum zvlášť sleduje články o Slovensku a zvlášť o jeho vláde. Slovensko si v štatistikách počína lepšie. Aj tu však došlo k zhoršeniu. Z prieskumu vyplýva, že za prvý rok vlády Róberta Fica stúpol počet negatívnych článkov o Slovensku viac než štvornásobne a počet článkov s negatívnou zmienkou o vláde stúpol takmer päťnásobne. Autor analyzoval 471 článkov o Slovensku, ktoré boli v priebehu posledných dvoch rokov uverejnené v týždenníku The Economist a v denníkoch Financial Times, The New York Times a Le Monde.
Počas Dzurindovej éry bol len každý siedmy článok o Slovensku v týchto periodikách ladený záporne. Prvý rok Ficovej vlády písali zahraničné noviny negatívne v tretine svojich textov.
Le Monde | |||||
Počet článkov celkom | Negatívne o SR | Pozitívne o SR | Negatívne o vláde | Pozitívne o vláde | |
2005-06 | 29 | 3 | 8 | 2 | 0 |
2006-07 | 41 | 6 | 7 | 13 | 1 |
The Economist a Economist.com | |||||
Počet článkov celkom | Negatívne o SR | Pozitívne o SR | Negatívne o vláde | Pozitívne o vláde | |
2005-06 | 24 | 0 | 10 | 2 | 3 |
2006-07 | 41 | 5 | 8 | 18 | 1 |
Financial Times | |||||
Počet článkov celkom | Negatívne o SR | Pozitívne o SR | Negatívne o vláde | Pozitívne o vláde | |
2005-06 | 157 | 4 | 22 | 7 | 8 |
2006-07 | 133 | 17 | 42 | 18 | 3 |
New York Times | |||||
Počet článkov celkom | Negatívne o SR | Pozitívne o SR | Negatívne o vláde | Pozitívne o vláde | |
2005-06 | 20 | 0 | 4 | 0 | 0 |
2006-07 | 26 | 1 | 5 | 5 | 0 |
Články o Slovensku a Slovenskej vláde v zahraničnej tlači | ||
Posledný rok vlády M. Dzurindu | Prvý rok vlády R. Fica | |
Pomer pozitívnych článkov o Slovensku k negatívnym článkom | 6:1 | 2:1 |
Pomer pozitívnych článkov o vláde SR k negatívnym článkom | 1:1 | 1:11 |
Percento pozitívnych článkov o vláde zo všetkých článkov v danom roku | 4,8 % | 2,1 % |
Percento negatívnych článkov o vláde zo všetkých článkov v danom roku | 4,8 % | 22,4 % |
Zdroj: INEKO |