V Trnavskom kraji (PSA a dodávatelia) bola medziročne vyššia o 9,7 percenta, v Žilinskom (Kia a dodávatelia) o 7,9 percenta a v Nitrianskom (Samsung) o 7,8 percenta. Nitre pomohlo aj to, že je významným poľnohospodárskym regiónom. "Tempo rastu miezd v pôdohospodárstve bolo v prvom polroku spomedzi odvetví tretie najrýchlejšie," pripomína riaditeľ odboru štatistiky práce a miezd Štatistického úradu SR Ivan Chrappa.
Šance východu
V absolútnom vyjadrení síce všetky regióny naďalej zaostávajú za Bratislavou - tu sa stále zarába najviac, 25 224 korún, ale sú na najlepšej ceste hlavné mesto a jeho okolie dobehnúť. Mzdy v Bratislavskom kraji totiž v prvom polroku rástli druhým najpomalším tempom, iba o 5,6 percenta. Horšie bol na tom len Košický región s medziročným rastom miezd o 5,2 percenta.
To sa však môže zmeniť. Záujem domácich i zahraničných investorov o východ Slovenska má stúpajúcu tendenciu. "Požiadavky zo strany zahraničných i domácich investorov sú zamerané jednak na prieskum trhu z hľadiska dostupnosti pracovnej sily, platovej úrovne, no v poslednom období ide predovšetkým o konkrétne zadania v konkrétnych lokalitách a projektoch," hovorí šéfka personálnej agentúry Grafton Natália Šegedová.S investíciami prichádzajú pracovné miesta, čo znamená rast zamestnanosti a na to by mal nadväzovať aj rast miezd.
Regióny chcú Bratislavu dobehnúť
Pri posudzovaní rastu miezd treba podľa ekonóma Radovana Ďuranu vychádzať z absolútnych čísiel. Mzda v Bratislave a okolí je 25 224 korún, rozdiel oproti ostatným regiónom je päť až 11 tisíc. Za pomalším rastom miezd v bratislavskom kraji treba vidieť prakticky plnú zamestnanosť. "Tlak na zvyšovanie miezd môže byť vtedy, keď prídu noví investori, ktorí budú potrebovať nových ľudí." Tých by získali len tak, že by ich motivovali zmeniť zamestnávateľa. Tendencia približovania sa výškou miezd k Bratislave je v ostatných regiónoch v súčasnosti silnejšia ako vytváranie nových miest, upozorňuje ďalej Ďurana. Firmy súperia o zamestnancov. Logicky tak zvyšujú mzdy a posúvajú sa k Bratislave.
Dovoz peňazí
Rast miezd v prvom polroku sa prejavil aj na raste spotreby. Reálne stúpla o 6,9 percenta. Po dvoch štvrťrokoch vystriedala na prvom mieste ako motor rastu ekonomiky čistý export. Ochote ľudí míňať pomohla aj nízka inflácia a tiež priaznivý vývoj na trhu práce.
V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka klesla miera nezamestnanosti za prvých šesť mesiacov tohto roka na 11,3 percenta. Podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Márie Valachyovej sa na raste spotreby podieľali aj ľudia, ktorí pracujú v zahraničí a zarobené peniaze míňajú doma. "Tam zarobia predsa len viac," pripomenula. Podľa štatistického úradu sa počet osôb zamestnaných v zahraničí zvýšil medziročne o 17,4 percenta, pričom z celkového počtu pracujúcich je ich 7,5 percenta.
Ochota míňať, ochota zadlžiť sa
Dôsledkom vyšších miezd je nielen ochota viac míňať na bežnú spotrebu, ale sa aj zadlžiť. Banky poskytli v prvom polroku tohto roka domácnostiam napríklad úvery na nehnuteľnosti v celkovom objeme 27,9 miliardy korún. Pred rokom bola táto suma nižšia o 3,6 miliardy korún. Na celkovom objeme sa úvery na nehnuteľnosti podieľali približne 33 percentami. Rast objemu týchto úverov bol podľa Národnej banky Slovenska dôsledkom vyšších cien nehnuteľností a tiež mierneho poklesu úrokových sadzieb v prvých šiestich mesiacoch tohto roka.
Medzi úvermi na nehnuteľnosti dominovali hypotekárne úvery s podielom takmer 45 percent, čo predstavovalo medziročný nárast o 12 percentných bodov. Nasledovali iné úvery na nehnuteľnosti s podielom približne 33 percent, ktorý sa však oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka znížil o 10 percentných bodov. "Zatiaľ čo v minulom roku sa poskytlo najviac iných úverov na nehnuteľnosti, v tomto roku sú to hypotekárne úvery, čo by mohlo súvisieť so štátnou podporou hypoték pre mladých," vysvetľuje Národná banka Slovenska. Zvyšok tvorili úvery stavebných sporiteľní. Ich podiel na celkových úveroch na nehnuteľnosti bol 22 percent.
Kliknutím na obrázok ho zäčšíte...