K najčastejším patria rozpory medzi oznámením o verejnom obstarávaní a súťažnými podkladmi. Údaje vo vestníku verejného obstarávania, kde musia firmy povinne zverejniť oznámenie o verejnom obstarávaní, sa často líšia od tých, ktoré záujemcovia dostanú v súťažných podmienkach.
"Špecifikácia predmetu obstarávania niekedy nie je presne definovaná," opisuje ďalší problém podpredseda Úradu pre verejné obstarávanie Rudolf Kulman. V praxi to znamená, že napríklad pri obstarávaní automobilu do 3,5 tony môže jeden z uchádzačov vyčísliť cenu ponúkaného auta v plnej výbave a iný v základnej výbave. Svoje ponuky podľa toho aj ocenia. Ako dodáva podpredseda úradu, keďže nie sú presne stanovené parametre obstarávaného artiklu, "vzniká priestor napríklad na neoprávnené vyradenie niektorých účastníkov zo súťaže".
Konanie bez zverejnenia je problematické
Problematické, aj napriek nárastu tlaku verejnosti, zostáva používanie rokovacieho konania bez zverejnenia bez toho, aby obstarávatelia (z ktorých výraznú časť tvoria štátne podniky) splnili zákonné podmienky na jeho použitie. Táto najmenej transparentná metóda sa môže použiť napríklad v časovej tiesni počas mimoriadnej udalosti alebo v prípade, že je predmet obstarávania dostupný iba z jedného zdroja a ošetrený výhradnými vlastníckymi či autorskými právami.
Neznalosť právneho prostredia v európskej únii vedie k ďalším častým omylom slovenských obstarávateľov. Úrad eviduje aj niekoľko prípadov, keď záujemcom o dodávky služieb zadávateľ neumožnil vykonať vnútorný audit, pretože nemali podobnú prax na Slovensku. Z hľadiska legislatívy únie však neexistuje dôvod, prečo by audit nemohli vykonávať zahraničné firmy, a to bez ohľadu na to, či dokážu alebo nedokážu ponúknuť konkurencieschopnú cenu.
Ku koncu septembra úrad metodicky usmernil 317 subjektov, z ktorých dve tretiny pripadajú na obstarávateľov a zvyšok na záujemcov o predaj tovaru, prác a služieb. Najčastejšie o usmernenie pri obstarávaní žiadajú ministerstvá či mestá a obce. Znamená to, že nedostatočne poznajú zákony alebo, naopak, majú dobrú disciplínu.
Podobné chyby robia aj Česi
Chyby zadávateľov zákaziek sú bežné aj v susednom Česku, a to aj napriek tomu, že sa verejné obstarávanie riadi jednou dikciou zákona už deväť rokov. Podobne ako aj u nás, najčastejšími chybami sú neurčité kritériá, zámerné delenie zákaziek, diskriminačné prvky a nepresná dokumentácia bez výpočtu požadovaných prác. Ako pre agentúru ČTK uviedol predseda tamojšieho Úradu pre ochranu hospodárskej súťaže Josef Bednář, napriek tomu, že úrad vlani zodpovedal viac ako 900 otázok obstarávateľov, ich postupy sa nezlepšujú. Udelené pokuty sa v minulom roku medziročne "nafúkli" o bezmála milión českých korún na 2,6 milióna.
Novelizačný evergreen
Zákon o verejnom obstarávaní je jedným z najčastejšie novelizovaných zákonov na Slovensku. Národná rada naposledy prijala nový zákon k začiatku tohto roka a starý bol aktualizovaný k 1. januáru 2002.
Od vstupu Slovenska do únie plynie 21-mesačná lehota na prijatie európskych smerníc a ďalšiu novelizáciu, pričom na novom zákone sa pracuje. Objavia sa v ňom nové prvky, napríklad v Európe zatiaľ málo využívané elektronické obstarávanie.
Úrad sa bude snažiť do zákona vniesť aj pravidlá pre Public Private Partnership - spoločné projekty súkromnej sféry a štátnych či verejných inštitúcií, ako aj outsourcing.
| Úrad pre verejné obstarávanie v číslach | |||||
| 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | K 31.8.2004 | |
| Počet oprávnených námietok | 142 | 307 | 450 | 509 | 169 |
| Počet podnetov | 157 | 206 | 100 | 348 | 197 |
| Predpísané pokuty (tis. Sk) | 380 | 1722 | 766 | 2274 |
512* |
|
Počet zamestnancov |
78 | 106 | 103 | 98 | 103 |
| *vrátane nezinkasovaných pokút z minulých období | |||||
| Zdroj: ÚVO | |||||