Ilčin: Hovoria, že som dobrý do nepohody

Introvert, človek čísel a analýz. Človek, ktorý od problémov neodchádza, ale rieši ich. Marek Ilčin pracuje v bankovom sektore už dvanásť rokov. Začínal ako analytik a dnes šéfuje odboru riadenia vzťahov s klientmi. "Som človek, ktorý síce podporuje predaj a je v prednej línii, čo sa týka predaja produktov, ale nie v priamom kontakte s klientmi. Radšej riešim veci z úzadia a snažím sa nastaviť ich tak, aby fungovali.“

Ako z románu
Rodák z Revúcej mal odmalička hlavu na čísla. Na základnej ho bavila matematika a na gymnáziu už za ňou videl spojenie s ekonomikou. "Matematika mi nikdy nerobila problém, len nie som typ vedca, ktorý by sa zavrel do nejakého výskumného ústavu a robil teóriu. Takže som hľadal v praxi niečo najbližšie k matematike. Vyšla mi z toho ekonómia.“

Počas štúdia na Fakulte podnikového manažmentu na Ekonomickej univerzite ho to ťahalo k bankovníctvu a financiám. Na tú správnu strunu ho naladil román Peniaze od Arthura Haileyho. "Bol takou čerešničkou na torte. K ekonómii som inklinoval a bolo mi relatívne jasné, že čokoľvek budem robiť, bude to spojené s podnikaním, ekonómiou alebo manažmentom.“ Keď v štvrtom ročníku prišla ponuka nastúpiť do Poštovej banky, nezaváhal. "Začal som na polovičný úväzok. Mal som dohodu, že škola má prioritu, ale svoju prácu som si musel spraviť.“

Splnený sen
Počas štúdií Marek robil v Poštovej banke marketingového analytika. "Mal som na starosti porovnávanie konkurencie, marketingové prieskumy, ich realizáciu a vyhodnocovanie. Pomohlo mi to získať základné pracovné návyky a rozkukať sa, ako to reálne v banke beží,“ spomína.

Po získaní titulu dostal ponuku pracovať ako analytik na plný úväzok. Nezostal ním však dlho. Po pár mesiacoch začal oddeleniu marketingových analýz šéfovať. "Moja vtedajšia šéfka odchádzala na inú pozíciu v rámci spoločnosti a ja som dostal ponuku nastúpiť na jej miesto. Vlastne hneď po skončení školy som nastúpil na manažérsku pozíciu, kde som mal pod sebou štyroch ľudí.“

S vymenovaním prišla aj prvá manažérska skúsenosť. "Bola to výpoveď človeka, ktorý mal tiež záujem o toto miesto. Boli sme dvaja kandidáti a keď si šéfka vybrala mňa, on sa rozhodol odísť do inej spoločnosti. Bol to môj prvý kontakt s tou menej príjemnou stránkou manažérskej práce.“

Od čísiel k číslam
Od analytikov sa Marek postupne prepracoval až na riaditeľa Odboru marketingu a PR. Pre človeka, ktorý je viac analytický typ, ktorý nejde až tak do kreatívnych častí, ale skôr do nastavenia procesov a do analýz, to však nebolo ono. "Práca s reklamou bola zaujímavá skúsenosť, ale zistil som, že toto nie je presne to, čo by som chcel robiť alebo ako by som sa chcel živiť. Hľadal som si nejakú pozíciu, ktorá by bola v bankovníctve, ale posunutá späť k presnejším, exaktnejším činnostiam. Niečo, čo by mi viac vyhovovalo.“

Po šiestich rokoch v Poštovej banke, počas ktorých stúpal čoraz vyššie, odchádza. Svojou ponukou ho zaujala ďalšia banka - teraz Všeobecná úverová. Začal ako vedúci oddelenia Operatívneho a priameho marketingu. "Mali sme síce na starosti operatívny marketing, no ten ustupoval do úzadia a začalo to byť viac o dátach o analýzach klientov, o príprave priameho oslovenia cez direkt marketing.“

Človek do nepohody
VÚB nečakala na Mareka s otvorenou náručou a so sladkým privítaním, ale mala pre neho pripravenú kopu roboty. Prichádzal totiž v čase veľkej reštrukturalizácie. "Myslel som si, že som naučený pracovať relatívne dlho a tvrdo, ale na to, čo ma čakalo tu, som nebol úplne pripravený. Nebolo nič výnimočné, že stretnutia v rámci projektov sa konali aj o deviatej večer. Vtedy mi viacerí známi hovorili, že keď vydržím pol roka, bude to úspech.“

Časy reštrukturalizácie z Mareka spravili bojovníka na všetkých frontoch. Podieľal sa na mnohých projektoch, ktoré súviseli aj nesúviseli s náplňou jeho oddelenia, čím získal väčší prehľad o banke, aj o tom, ako fungovať v takejto veľkej spoločnosti.

Tento jeho široký záber najlepšie vystihol jeden z členov predstavenstva. "Povedal o mne, že som dobrý človek do nepohody. Jednoducho, keď niečo treba zahasiť alebo keď treba dotiahnuť nejaký projekt a sú tam problémy, vtedy sa dá na mňa spoľahnúť.“ Dodnes sa kolegovia pri mnohých projektoch obracajú na Mareka o pomoc či radu. "Niektorí sa naučili, že Ilčin je ten človek, ktorý si to možno bude pamätať, lebo už v minulosti možno niečo podobné riešil alebo bol pri podobnom projekte,“ smeje sa.

Na strane klienta
V roku 2005 sa stal riaditeľom odboru riadenia retailových klientov. "Bola to ponuka zhora, jedna z tých, ktoré sa neodmietajú. Taká ponuka prichádza len raz za čas a keď ju človek neakceptuje, môže sa stať, že už nepríde. Takže zvažovanie bolo pre mňa relatívne náročné, ale s jasným výsledkom.“ Pod svoj patronát dostal okrem direkt marketingu aj oddelenia alternatívnych distribučných kanálov, callcentrum a ombudsmana, "o ktorých som toho veľa nevedel. Mal som šťastie, že tam boli veľmi dobrí a schopní vedúci, na ktorých som sa mohol spoľahnúť.“

Z riešením problémov súvisela aj ďalšia Marekova pozícia - riadiť tím ombudsmana, ktorý rieši sťažnosti klientov. "Bola to agenda, ktorú som pomáhal vytvárať, bol som pri jej nastavení. Dovtedy každý, kto v banke dostal nejakú sťažnosť, odpovedal na ňu sám. My sme to scentralizovali, nastavili procesy, a vytvorili pozíciu oddelenia, ktoré stojí na strane klienta, voči zvyšku banky. Snažili sa na sťažnosť pozerať z jeho strany a mali kompetenciu rozhodnúť v jeho prospech.“

Hľadanie ciest
Dnes šéfuje odboru riadenia vzťahov s klientmi, v ktorom, ako hovorí, sa našiel. "Našou úlohou je podporovať predaj a nachádzať možnosti v jednotlivých segmentoch, či už sú to štandardní alebo VIP klienti. Nachádzať možnosti, komu čo a akým spôsobom ponúknuť. Hľadáme cesty, ako ku klientom dostať nové produkty a čo ďalej ponúknuť existujúcim klientom tak, aby to bolo obojstranne výhodné. To je zatiaľ oblasť, v ktorej by som sa v nej chcel realizovať, v ktorej by som chcel robiť ďalej. Na základe informácií, ktoré máme o klientovi, sa snažíme ponúkať mu v tom správnom čase to, čo potrebuje, alebo to, čo mu uľahčí fungovanie v rámci banky.“

V tejto pozícii našiel voľnosť sebarealizácie. "Čo ma najviac baví, je nachádzať pravidlá a nastavovať procesy v práci s dátami a potom na to ,napasovávať‘ tie správne ponuky. Práca s dátami a potom manažment v rámci banky, aby to zafungovalo.“

Výzvy a priority
Marek sa pohybuje v bankovom sektore už dvanásty rok a vždy v dvojročnom cykle, aj keď nie vždy plánovane, menil pozíciu alebo pracovnú náplň. A teraz je opäť ten čas. "Rok 2009 je dosť špecifický tým, že prišla kríza a mnoho naplánovaných projektov sa odsunulo alebo pozastavilo. Teraz riešime aktuálne veci. Nazvime to teda tak, že kríza zastavila tú moju dvojročnú periódu a posúva sa v čase. Uvidíme, ako dopadne tento rok a ako sa začne vyvíjať budúci. Sú tam rozbehnuté projekty, ktoré sú pre mňa výzvou a ktoré by som chcel realizovať.“

A kedy si musel prvý raz odpovedať na otázku, či táto práca stojí za to? "Hneď pri prijímacom pohovore do VÚB s vtedajším šéfom retailu, ktorý vôbec nebol príjemný. Pohovor sa síce skončil podaním rúk so slovami ,vitajte na palube, ste prijatý‘, ale povedal som si, že toto bude veľmi náročné,“ spomína s úsmevom.